Deti dostali tentoraz k MDD naozaj darček: kto bude chcieť, môže ísť na celý mesiac do školy! Môže, ale nemusí. A to je na tom to čarovné.
Keďže škola povinná nie je a všetkým je jasné, že 30 dní nestačí na to, aby sa zahojil tento dogabaný školský rok – nielenže sa nestihne prebrať nové učivo, ale ani zopakovať to staré – vynára sa otázka zo série o zmysle života, načo je to vlastne dobré.
Tak asi len úschovňu majú robiť, frustrovane si odpľuli niektorí a ako obyčajne sa do debaty votreli škaredé myšlienky o tom, že školy sú dobré akurát na to, aby si tam rodičia odložili deti, s ktorými nevedia doma vydržať.
V menej rozvinutých spoločnostiach všetci vedia, že na splodenie dieťaťa treba dvoch, ale na výchovu celú dedinu. No v našej moderne, ktorá sa dištancuje od akejsi spoluzodpovednosti a spolutvorbe „dobra“ našich detí, sme už hádam niekam pokročili. Chceš dať deti do školy, hneď ťa podozrievajú, že sa ich chceš zbaviť.
Áno, áno. Akosi často narážam na podobné komentáre o nás, súdobých rodičoch, na ktorých prišla koronakríza ako všetkých desať rán egyptských naraz: stačilo nás zatvoriť do bytu s vlastnými deťmi, aby sme mali vymaľované.
Keď sa ťa zima opýta, čo si robil v lete, vytiahneš kompót. Korona sa ťa opýta, ako si deti vychovával posledných desať rokov a vytiahneš fľašu. Namiesto vreckoviek použiješ rukáv. Veru, chce sa mi plakať takmer sústavne.
Nielenže nemôžem použiť júnovú úschovňu, ale neviem, ako so zanedbanou výchovou dám letné prázdniny a nedajbože príde druhá vlna epidémie v septembri, budem vybavená. Lebo som na výchovu dvoch galganov sama. A výchova v osamotení pomerne vyčerpáva. Ako veľmi? Tak, že som už unavená, ako ostatným hovorím, aká som unavená.
Keď tento týždeň odišli „tí dvaja“ s dedkom na ryby, prvú hodinu som sa nevedela spamätať zo šoku. Len som sa tak ponevierala, netušiac, čo si mám teraz so sebou počať. Ako postihnutá. Čo mi to len pripomenulo? Aha, jasné, dni na materskej.
Lenže teraz mám deti na prvom stupni. To je ale hnusný regres. Nehovoriac o chudákoch deťoch. Majú pred pubertou a vytiahli z krabíc lego duplo ako keby mali tri roky. Prosím, pomôžte mi. Zatlačme na letné internátne školy!
Ja by som chcela chodiť tiež, aspoň by som si prešla znova učivo zo základky. Takto len tápam. A závidím všetkým, ktorí koronu využili na ten sebarozvoj, či ako sa to volá. Mne to nevyšlo, naučila som sa len jednu vec, keď som pozerala Narcos, a to, že jednu nadávku používali na všetko.
Nie úschovňu budú robiť školy v júni. Bude to mentálny záchranný tábor pred zdecimovanými rodičmi.
(9 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
