Máme tendenciu „pomáhať“ deťom viac, než je treba

Dr. Mária Montessori (zakladateľka Montessori pedagogiky) zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok.

Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie…

Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá po určitom období zaniká. V Montessori pedagogike nazývame tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. 

Ak sa niektoré schopnosti nemôžu z nejakých príčin rozvinúť v čase zvýšenej citlivosti, neskôr sa už nikdy nerozvinú (reč) alebo dieťa musí na ich dosiahnutie vynaložiť veľké úsilie a námahu.

Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývinovom štádiu sa dieťa práve nachádza. Preto nemá zmysel vyžadovať od skupiny detí, aj keď sú v rovnakom veku, aby robili to isté.

Intenzívny záujem dieťaťa o určitú činnosť je pre učiteľa signálom dosiahnutého vývinového stupňa a usmerňuje jeho prácu s dieťaťom.

Dospelí nemajú priamy vplyv na zameranie záujmu a pozornosti malého dieťaťa. Môžu iba vytvoriť podmienky, aby si dieťa v čase otvorenia určitej vnímavosti vybralo adekvátnu činnosť.

V aktívnej činnosti sa dieťa učí ovládať nielen svoje pohyby, ale aj emócie a nutkanie robiť veci, ktoré mu škodia. Práca, ktorú si vyberie podľa svojho záujmu a možností (slobodná práca), mu prináša uspokojenie, dieťa často zažíva úspech, čo má za následok vytváranie pozitívneho obrazu o sebe, rast jeho sebaistoty a sebaúcty. To všetko ho motivuje k ďalšej činnosti.

Dieťa motivuje, ak si môže vybrať samé

Slobodný výber činnosti je silným motivačným činiteľom. Dieťa sa stáva sebou samým, prejavuje sa jeho vlastná prirodzenosť, čo sa pozitívne odrazí v jeho správaní – dochádza k vnútornej disciplíne. Psychicky vyrovnaná, integrovaná osobnosť dokáže regulovať svoje správanie.

Po rokoch pozorovania a pokusov tak Dr. Montessori vypracovala celý pedagogický systém založený na spontánnej a nezávislej aktivite dieťaťa, ktorá je vyvolaná jeho záujmom o konkrétnu činnosť.

Dospelí majú tendenciu „pomáhať“ deťom viac než je treba,

alebo robia činnosti za ne. Dieťa ale nepotrebuje a nechce, aby mu niekto pomáhal, nikto sa nemôže vyvíjať namiesto neho. Jeho podstatu najlepšie vystihuje často citovaný výrok jedného z detí v Montessori materskej škole, ktoré sa obrátilo na Dr. Montessori: “Pomôž mi, aby som to dokázal sám!”

Správna pomoc dospelého spočíva vo vytvorení optimálneho prostredia pre nezávislú činnosť dieťaťa spojenú s výskumom a objavovaním. Dôležité je, aby prostredie, v ktorom deti pracujú, bolo dôsledne pripravené a ponuka k činnosti prišla vo vhodnom čase, keď je dieťa na ňu pripravené.

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...