Malé, či veľké deti? Je to vlastne jedno!

Mária Kohutiarová 0

Hovorí sa, že malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti.

No z vlastnej skúsenosti viem, že zásadné okruhy problematických situácií sa vlastne nemenia – len je rozdiel v centimetroch, v decibeloch a v spôsobe prejavu.

Shutterstock

Alebo sa mýlim? Skúste pozrieť…

Nechcem toto jesť!

Dojča:

Kým sa dieťa dojčí či fľašuje, ešte ako tak – aj keď aj tu sú občasné bojkoty, grckanie a iné „milé“ záležitosti.

Ako náhle však prichádzame k strave zhodnej pre väčšinu ľudstva, je to tu: prckovia vypľúvajú mrkvu, zemiakovú kašičku, karfiolovú polievočku a trvajú zúrivo na tom, čo jesť budú a nebudú.

Necháme ich umrieť hladom? A tak kalkulujeme: miesto mrkvy kukuričné cornflakes, miesto polievky jogurt, a to sa ešte vyhlasujeme za tých lepších, lebo sme nezišli úplne z cesty a neskončili sme pri keksíkoch, čokoládkach, cukríkoch a pepsi.

Puberťák:

Narastie to a nie je to o nič lepšie: toto mám jesť? Oduté gamby (veľké vyzerajú menej rozkošne, ako tie prdelaté), pohľad vraha, tanier odsunutý…

Potom nočné výjazdy do chladničky na litre mlieka a rožkov vagón (u nás, vy si dosaďte, čo jedia tie vaše „podrostky“), ale čokoláda to vždy istí, nech je ukrytá kdekoľvek. Nech akné para tlačí…

Shutterstock

 

Nechcem si toto obliecť!

Dojča:

Obliekanie malých detí je kapitola sama o sebe – strkať tie malinkaté pacičky do košieľok, overalov, kabátikov a nebodaj kombinéz je mord obojstranný, sprevádzaný revom postihnutého aj dospelého.

Lebo – konať treba, a to rýchlo, dokonca rýchlejšie, ako je schopné to malé dieťa metať rukami a nohami. Keď sú trošku väčšie, obdobie vzdoru dáva tiež zabrať – lebo nie toto, hento!

A tak sa stane, že trpko kúpite synátorovi sýto ružové tričko, lebo sa mu páči (prípad mojej kamošky) a tŕpnete, ako prežije vaše dieťa v lete v zimných čižmičkách a v zime v letných šatočkách, lebo – „ja tem toto!“.

Puberťák:

Pokojné časy stredného detstva pominú ani sa nenazdáme a vzdor je tu zas:

Si šiši? Toto si mám obliecť? Veď by som vyzerala ako storočná babička! NIKDY! To si obleč ty!…

Shutterstock

Horšie to je, keď idete spolu nakupovať oblečenie.

Lebo: keď si vyberá mama, pubiška gúľa očami: „V tomto chceš chodiť po ulici? “

Ak vám pochváli nejaký kúsok, alebo nebodaj kradne zo skrine, dajte návrh na Nobelovu cenu pre rodiča.  

Nešpáraj sa mi v detailoch!

Dojča:

Je to tak: rovnako to neznášajú malí ako veľkí. Lebo čistiť nos, uši, záhyby malého bábätka a občas aj tú do…tú prdelku nie je nič, čo by napĺňalo drobca nadšením.

Vec zvaná odsávačka hlienov by mala byť vystrelená minimálne do inej galaxie, o strihaní nechtov (šport rovnako decimujúci postihnutého ako aj vykonávateľa) ani nehovoriac. Mama, neroooooooooooob!

A veľkí?

Žiadna zmena, len to nie je len o fyziognómii…

skúste povedať, že nemá mať nalakované nechty alebo taký make-up, lebo je na to ešte primladá a vyzerá prinajlepšom ako cigánka z Harlemu alebo pouličná tanečnica. Nestaraj sa! Ani do účesu, ani do piercingu, nieto ešte do farby  a dĺžky (?!) vlasov.

Horšie je to ďalej: Čo bolo v škole? NIČ!!! Čo máš nového? NIČ!!! Čo počúvaš? NIČ!!! Čo ťa trápi? NIČ!!!

Si zaľúbená? PRESTAŇ – SI TRÁPNA!!! No a viete, čo ste vedieť chceli, že…?

Ostáva už len naliezť večer v hodine, ktorá zďaleka nezodpovedá vašim predstavám o zalíhaní adolescentov k „NIČOVNÍKU“ do postele, napchať sa tam ako dve mačky (v prípade báb to ide, u chalanov treba zvoliť taktiku „som súčasť PC, dcplayera, slúchadiel, knihy…) a tváriť sa veľmi zúčastnene, mať čas, aj keď sa vám zíva a v telke beží futbal a pomedzi blábolky sa dozvedieť, čo vlastne v tej škole bolo, keď mladej prišiel ako hrom do buka…

Shutterstock

 

Ja sám!

Dojča:

Vysvetliť dvojročnému špuntíkovi, že nožík je nono a bobo, a že ho nemôže chytať, lebo je malý, znamená jedno: Ja ťam! A keď mi ho teraz mama nedáš, budeš kukať, ako zistím, ako si ho „ja ťam“ vezmem.

Ja ťam skúšam, ako chutí prací gél, na čo je rebrík v záhrade, ako sa pekne točí ventil na kanistre s naftou v dielni a iné zázračnosti.

Puberťák:

Kým pri drobákoch sú tieto bizardnosti na zasmiatie – veď  sa usilujú byť samostatní, pri veľkáčoch sa nám občas žiada byť s nimi spoluúčastní. Nie, milí rodičia!

Ja sám pôjdem do školy a zo školy, chcem byť v izbe teraz sám, chcem ísť sám, kde ja chcem, nie s vami na trápny rodinný výlet kdesi na padnuté skaly.

Nuž,  tak zvážte – veci sa vlastne nemenia, len naberajú iné dimenzie…

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (16 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Pridaj komentár