Kríza „nezodpovedných“ detí. Sťažujeme sa na seba

Viete, čo má spoločné bicyklovanie a zodpovednosť? Oboje sa musia deti naučiť.

Ani bicykel nedáme deťom len tak: „Tu máš, bež sa bicyklovať,“ bez toho, aby sme neboli pri tom, keď naň prvýkrát vysadnú.

To isté platí aj pre zodpovednosť. Nestačí deťom stále pripomínať „A buď už konečne zodpovedný!“ Tak to nefunguje.

Zodpovednosť je schopnosť, ktorá potrebuje tréning rovnako, ako každá iná.

Nenacvičujete hádam s deťmi jazdu na bicykli, kým si budete istí, že to zvládnu? Niektoré deti sa naučia šliapať do pedálov skôr ako ostatné, no iné sa učia pomalšie a je pre nich ťažké prísť do toho, potrebujú viac času.

Ak premostíme k zodpovednosti, prvým krokom, ako naučiť deti, aby boli zodpovedné, je – dať im zodpovednosť!

Sťažujeme sa na deti – sťažujeme sa na seba

„Ešte aj to, aby si ruky umyl a spláchol záchod, mu musím hovoriť 5x za deň. Veď má desať rokov!“

Mnoho rodičov sa sťažuje, že sú ich deti nezodpovedné, že si nevedia nič zapamätať, že ich treba stále organizovať a v kuse im niečo pripomínať. Ale koho je to problém? Dieťaťa alebo rodiča?

Ak deťom nechcete škodiť, nesmiete im robiť externú navigáciu, na ktorú sa môžu vždy spoľahnúť. Nič ich potom nenúti, aby sa museli spoliehať sami na seba.

Prestaňte deťom pripomínať, napomínať a organizovať ich – a prestanete sa aj sťažovať.

	Prečítajte si aj: Prečo by sme mali prestať robiť deťom navigáciu

Presuňte zodpovednosť zo seba na nich

A skúste s tým začať už od mala. Napríklad so samoobslužnými činnosťami.

• Dvojročné dieťa by ste mali podporiť v tom, aby si umývalo zuby, oblieklo sa, zavesilo si bundu a odložilo topánky po príchode domov.

Ak si váš škôlkar bude vedieť zbaliť ruksak do škôlky, potom nebudete mať problém so školákom, ktorý to nebude „zvládať“ ani v treťom ročníku. A možno sa pristihnete pri tom, že mu tú tašku ešte aj vláčite na svojom chrbáte!

Dajte svojim deťom úlohy

Každé dieťa by malo mať pridelenú nejakú svoju povinnosť, za ktorú bude zodpovedné.

Vaše deti nie sú princovia a princezné. Nežijú na zámku, kde je ich jedinou povinnosťou hrať sa, najesť sa a spať, zatiaľ čo ich obskakujú sluhovia a slúžky. Alebo áno?

Veďte deti k tomu:

• aby si upratovali svoju izbu,
• aby si ustlali posteľ,
• zaniesli špinavé oblečenie do koša na prádlo, aby ho vedeli roztriediť, zavesiť na sušiak.

• Pošlite ich do obchodu s nákupným zoznamom.
• Zapojte ich do prípravy jedla. Môžu umyť a ošúpať zeleninu, nakrájať ovocie.
• Môžu si prichystať desiatu a zbaliť si ju do desiatového boxu.
• Prestrieť na stôl. Dať kvety do vázy. Upratať špinavý riad zo stola.
• Vyložiť a naložiť umývačku riadu.

Nechajte ich:

• aby vám pomáhali s umývaním auta,
• odhrabávaním snehu, či lístia,
• aby polievali kvety, záhradu,
• aby sa starali o vlastnú hriadku.

Je dôležité, aby tieto veci dieťa robilo na dennom poriadku, aby to bola automatika (nie za trest, ani za odmenu) – za toto som ja v našej rodine zodpovedný.

Takto postupne sa trénuje nielen zodpovednosť, ale aj silné povedomie, že odo mňa takisto závisí šťastie a spokojnosť mojej rodiny, do ktorej patrím, ktorá ma potrebuje.