Keď sa dieťa bojí cudzích ľudí

To, či sa dieťa v predškolskom veku správa k neznámym ľuďom otvorene alebo je hanblivé, závisí od jeho povahy.

Mám doma dvoch potomkov a každý je iný. Naša slečna sa pustí do reči s kýmkoľvek, ochotne odpovedá na otázky. Na rozdiel od syna, ktorý cudzích moc nemusí a je veľmi veľmi opatrný.

Ako rodičia by sme v podstate mali hanblivosť a opatrnosť našich detí oceniť, pretože je to pre nich v istom smere ochrana. Na druhej strane však treba opatrným a bojazlivým deťom pomôcť, aby sa neuzatvárali extrémne.

Správajme sa napr. otvorene k susedom a známym, lebo takto dávame najavo, že vzťahy sú dôležité aj mimo rodiny. Zároveň by bolo fajn, keby sa dieťa učilo, že k dobrému vzťahu patria aj konflikty, ktoré sa dajú riešiť a môžu naše vzťahy posunúť v pozitívnom smere.

Dožičme dieťaťu čas a pomôžme mu napr. aj týmito hrami

Popoludnie plné hier

Hanblivému dieťaťu pomôžeme zblížiť sa s inými deťmi, ak zorganizujeme napr. popoludnie, na ktoré pozveme deti z okolia a od susedov. Spolu s dieťaťom pouvažujeme na tým, ako by sme sa mohli hrať, čo by sme mohli robiť, kresliť.

Dôležité je, aby hry navrhovalo dieťa, najmä také, ktoré pozná a cíti sa pri nich isto. V dôvernom prostredí by sa dieťa malo cítiť istejšie, než napr. v materskom centre alebo u známych, kam bežne nechodí.

Pocity vpísané do tváre

Zoberme staré časopisy, nožnice a spolu s dieťaťom vystrihujme ľudí s rôznym výrazom v tvári. Staré i mladé, veselé i smutné. Ku každej tvári si niečo povedzme. Napr. ten pán má vlasy ako starý otec alebo toto dievča sa podobá na našu Katku.

Opýtajme sa vždy najprv dieťaťa, čo mu zíde na um pri jednotlivých tvárach. Keď si prezrieme všetky vystrihnuté tváre, nech ich dieťa rozdelí na sympatické a nesympatické.

Pri týchto druhých sa pristavíme, pýtame sa, čo si dieťa o nich myslí. Prečo sa ten človek mračí, alebo čo si myslím, že sa tomu človeku mohlo stať. Takto vznikajú celkom zaujímavé príbehy a nejedna nesympatická tvár sa po čase môže zdať sympatickou. A strach pomaly odíde.

Hlasno a ticho

Nesmelé deti často rozprávajú potichu. Na hlasný krik iných detí reagujú vystrašene. Priblížme im, že je dôležité, ako niečo povieme a precvičujem rozličné tóny reči.