Dieťa sa nemôže správať ako pupok sveta

Mnoho detí dnes vyrastá s presvedčením, že sú stredobodom vesmíru. Majú pocit, že majú nárok na všetko, lebo si to zaslúžia. Myslia si, že všetko dostanú automaticky, bez svojho pričinenia. Že sa nemusia o nič snažiť, vyvinúť nejaké úsilie, aby niečo získali.

Deti chcú byť strašne bohaté a úspešné, ale zároveň nemajú chuť vyhrnúť si rukávy a niečo pre to urobiť.

Psychologička Jean Twenge, autorka kníh Generácia Ja (Generation Me) a Epidémia narcizmu (The Narcissism Epidemic) si myslí, že u mladšej generácie sa prejavuje zvýšená túžba po materiálnom bohatstve, no zároveň znížená chuť do práce. Prečo je to tak?

Unsplash

Si najlepšie dieťa na svete

Podľa Jean Twenge sa nám vymkla spod kontroly snaha rozvíjať deťom zdravé sebavedomie a sebaúctu – deti učíme, že sú výnimočné. Ustavične im opakujeme vety „si najlepší“ alebo „si najlepšia,“ čím u nich podporujeme neprimerané presvedčenie o vlastnej dôležitosti.

Tieto deti potom žijú v presvedčení, že väčšinu vecí zvládajú lepšie ako ostatní, považujú sa za odborníkov v mnohých veciach a namiesto toho, aby si vypočuli iných, najradšej rozprávajú sami o sebe.

Myšlienku vlastnej dôležitosti podporujú aj sociálne médiá, ku ktorým sa často uchyľujú ľudia preto, aby si zdvihli svoje ego. Naše deti vyrastajú v ére selfies a blogov zameraných na vlastnú sebaprezentáciu a sebapropagáciu. A aj to mení ich sebavnímanie.

»»»»»» Prečítajte si aj: Psychicky odolné deti majú rodičov, ktorí nerobia tieto veci.

Ty si zaslúžiš niečo lepšie

Jean Twenge si takisto vo svojich výskumoch všimla, aké následky má prehnane benevolentný spôsob výchovy.

Deti zahŕňame nadbytočnými vecami a pochvalami, ale prehliadame ich správanie. Bránime im, aby sa naučili niesť zodpovednosť za svoje správanie. Neučíme ich riadiť sa podľa pravidiel – o tých si aj tak myslia, že sú hlúpe.

»»»»»» Prečítajte si aj: Kríza nezodpovedných detí – rodičia sa sťažujú sami na seba.

Ak deti zakaždým dostanú všetko, po čom túžia, ale nemusia sa zodpovedať za svoje správanie, nenaučia sa, čo znamená niečo si zaslúžiť. Takéto deti neskôr očakávajú, že ostatní by s nimi mali zaobchádzať v rukavičkách, že si zaslúžia, aby sa o nich ostatní starali.

Radi sa pasujú do role obetí. Nevedia, ako sa vyrovnať so sklamaniami v živote, nevedia čeliť problémom, náročným situáciám, životným tragédiám. Ktoré ich zrejme neobídu, lebo taký je život.

Nie, nie si pupok sveta

Deti by sme namiesto falošnej predstavy o tom, že sú niečo extra, mali podporovať k zdravému sebavnímaniu a nie presviedčať ich, že sú čímsi výnimočné. Lebo nie sú – všetci sme predsa jedineční.

Deti by mali vedieť, že svet im nič nedlží. Že život nie je fér, nie je spravodlivý. že ich nečakajú len slnené dni a prechádzky ružovými záhradami. Že občas je treba zaťať zuby. Že ak chcú získať nejaké výhody, bude to trvať nejaký čas, aj nejaké úsilie. Že nič nie je zadarmo.

A v neposlednom rade ich viesť k zodpovednosti…

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Povedz mi, čo doma robí tvoje dieťa a ja ti poviem, ako ho vychovávaš.