Deti zo stresu priberajú a nevládzu sa učiť

Naše deti spoznali s onlajnovým vyučovaním vo veľkom pyžamový život na gauči. Ak dovtedy trávili s elektronikou alebo pred televízorom strašné 3 hodiny, teraz to bola pre mnohých celodenná náplň, občas prerušená akým takým spánkom.

Že sú po tom všetkom na mobiloch závislí viac ako kedykoľvek predtým? To vieme. Že majú problém znova a znova sa adaptovať na raz chodenie, raz nechodenie do školy? Že stratili návyky, pribrali, správajú sa občas mladšie na svoj vek? Ani to nie je bombastická prevratná novinka, ale fakt, s ktorým sa ako rodičia boríme.

Shutterstock

»»»»»»» Prečítajte si aj: Príznaky internetovej závislosti u detí.

A existuje nejaké zázračné riešenie, ktoré by mohlo tento stav zvrátiť? Možno áno. Keď deti vyhodíme z gauča, urobíme stopku vylihovaniu doma a prinútime ich zase sa hýbať.

Vieme aj bez toho, aby sme robili odborný výskum, že sa za ostatné obdobie zhoršili vo všetkých oblastiach najmä tie deti, ktoré prešli na vysedávací životný štýl. Keď sa prestali hýbať, upadli aj ich kognitívne schopnosti.

„Fyzicky pasívny človek nemá len zhoršenú pozornosť. Je nepokojný a bez nálady. A tiež mu to pomalšie a horšie myslí,“ píše psychiater Anders Hansen vo svojom bestselleri „Dobehni svoj mozog.“

V knihe vysvetľuje, že vďaka fyzickej aktivite sa nielenže cítime lepšie, ale zároveň zlepšujeme aj pamäť, odolnosť voči stresu a schopnosť sústrediť sa. Fyzická aktivita dokáže dokonca zvýšiť aj našu inteligenciu, tvrdí Hansen.

Deti a stres

Zažívajú naše deti stres? Áno. A to dlhodobo. Ak mesiace, či roky ostáva v krvi zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu, môžu nám začať odumierať mozgové bunky v časti mozgu, ktorá sa volá hipokampus. Ten má schopnosť tlmiť stresové reakcie.

Ak sa však budú naše deti pravidelne hýbať, budú odolnejšie voči stresu: vďaka cvičeniu dokážeme ustáliť hladinu stresového hormónu kortizolu a získame zvýšenú toleranciu voči stresu.

Fyzickou aktivitou sa aktivuje aj tzv. kyselina gama-aminomaslová, teda látka, ktorej úlohou je upokojiť mozog. Pôsobí ako „hasiaci prístroj.“ A to najmä v tých častiach mozgu, z ktorých pramení najväčšia časť stresovej aktivity. Pohybom teda zasiahneme samotné jadro stresu.

Shutterstock

Deti a pribraté brušká

Možno ste si všimli, že niektoré deti za posledné obdobie viac pribrali, najmä v oblasti brucha. Za zvýšeným množstvom brušného tuku môže byť stresový hormón kortizol, ktorý bráni telu spaľovať tuky. Ak máme v krvi veľa kortizolu, stimuluje sa náš apetít a túžba po jedlách, ktoré sú vysoko kalorické.

Ovládať chuť na sladké a nezdravé jedlá deťom (aj nám) môže pomáhať pohyb. Cvičenie totiž pomáha znížiť hladinu kortizolu v krvi, čím sa chuť do jedla zníži. Tuky sa lepšie spaľujú.

Tínedžeri v strese

O svojich tínedžeroch by sme mali vedieť, že kým časti mozgu, ktoré vytvárajú stres, sú plne vyvinuté vo veku 17 rokov, tie časti mozgu, ktoré majú za úlohu tlmiť stresový systém (čelový lalok a prefrontálny kortex) dozrievajú neskôr, naplno až vo veku 25 rokov.

Preto je tínedžerské obdobie také náročné a plné výkyvov emócií, imulzívnych reakcií a úzkosti. Liekom na to je pohyb, ktorý má neuveriteľný účinok na úzkosť a stres, ktorú tínedžer (a spolu s ním aj jeho rodič) prežíva.

Nadopujme sa dopamínom

Niekoľko minút po ukončení cvičenia sa nám zvýši hladina dopamínu (jeden z neurotransmiterov, ktoré slúžia na komunikáciu medzi mozgovými bunkami) a udrží sa na vyššej úrovni jednu – dve hodiny. Po cvičení sme preto pokojnejší, sústredenejší a vnímavejší. Nízka hladina dopamínu, naopak, spôsobuje ťažkosti s udržaním pozornosti. Nedokážeme sa dobre sústrediť.

Ak sa napríklad dieťa príliš dlho učí a očividne bez efektu, zázrak môže urobiť, keď ho pošleme zabehať si zopár kolečiek okolo domu. Jeho mozog ho za to odmení vyššou dávkou dopamínu. Je viac ako pravdepodobné, že sa mu bude učiť lepšie a za kratší čas zvládne naučiť sa oveľa viac, ako pri dvoch intenzívnych hodinách sedenia za stolom.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Moje deti musia ísť do postele skoro a nemyslím si, že som prísna mama.