Akoby som hrach o stenu hádzala! Dá sa dieťa naučiť počúvať?

„Umyl si si zúbky? Daj si dole pyžamko! Poď sa napapať!“ Ak aj vy máte pocit, že sa z vás stáva obohratá platňa, určite vám pomôže zopár rád. Dieťa je veľmi vnímavé. Ignorovanie vašich požiadaviek môže mať na svedomí nesprávny spôsob komunikácie.

Slová namiesto viet

Pri komunikácii s deťmi platí nepriama úmera. Čím viac im vysvetľujete, čo musia spraviť, tým menší to bude mať efekt. Stavte na jasnú a stručnú komunikáciu.

Jednoslovné pripomenutie „zúbky“, môže mať oveľa lepší efekt než komplikované súvetia: „Už si sa konečne prezliekol? Koľkokrát ti to mám ešte opakovať! Ja sa tu idem roztrhnúť, a ty nič!“

Kázanie je zbytočné a keď si pri ňom nedáme pozor na emocionálne podfarbenie, ľahko môžeme narušiť dôstojnosť dieťaťa.

Vysvetlite mu dôsledky

Aj škôlkar už vie pochopiť, aký je dôsledok jeho konania. Berie z rúk inému dieťaťu hračku? Vysvetlite mu, že sa s ním nebude nikto chcieť hrať. Môžete ho naviezť aj otázkami:

„Akoby si sa cítil, keby niekto bral hračky tebe? Nebolo by ti to príjemné, však?“ Deti v sebe majú empatiu, stačí ju len rozvíjať.

V školskom veku neustále pripomínanie dieťaťu robenie si domácich úloh môže liezť poriadne na nervy. Pripomeňte mu ich raz. Opäť, stačí jedno slovo.

Pokiaľ sa do nich vaša ratolesť nepustí sama, vysvetlite jej, že známky sú jeho vizitka. Nie vaša. Pokojne ho aspoň raz nechajte v tom. Aj zlá známka či poznámka za nevypracované úlohy môže byť pre neho cenná skúsenosť.

Dajte mu na výber

„V detstve som najviac neznášala, že všetko, čo bolo potrebné urobiť, som dostávala formou príkazov,“ priznáva Katka.

„Keď som sa mamy pýtala prečo, dostala som jasnú odpoveď: „Lebo som povedala,“ nechápala som zmysel mnohých činností. Tak som mamu poctivo ignorovala. Nevedela som, ako inak jej mám dať najavo svoj nesúhlas,“ dodáva mamina 8-ročného dievčatka.

Na svoju skúsenosť si spomenula len nedávno, keď zbadala, že jej dcéra sa začína správať rovnako ako ona. Začala jej viac dávať na výber, aby si sama mohla vybrať, čo urobí skôr. Môžete to vyskúšať aj vy. Možno vaše dieťa vôbec nebaví vykladanie umývačky, ale poteší sa, že môže ísť vyvenčiť psa.

Pozrite sa, čo za tým stojí

Dieťa je samostatná bytosť, ktorého životným poslaním nie je plniť vôľu rodičov. Skúste sa občas pozrieť na situáciu aj z pohľadu dieťaťa. Naozaj musia byť odpadky vyhodené HNEĎ TERAZ? Nepočká to zopár minút?

Ak vidíte, že dieťa je ponorené do nejakej činnosti, nechajte mu priestor, nech sa rozvíja. Najmä ak je kreatívna a prínosná. Smeti mu predsa neutečú.

Keď sme už pri tej kontrole. Naučte sa viac kontrolovať sami seba, a nie dieťa. Možnože je toho na vás veľa a v danej chvíli dieťa len slúži ako hromozvod.

Skúste aspoň občas pustiť danú situáciu. Nebazírovať na maličkostiach. Prepnete tak pozornosť a naučíte sa viac všímať iné veci. Aj drobné činnosti, ktoré dieťa urobí bez toho, aby ste mu to pripomínali. Uvidíte, že ich je oveľa viac, než ste si mysleli.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...