Ako si dieťa ustelieš, tak budeš spať (o hraniciach a dôsledkoch)

Kika Kováčiková 6

Keď idem s chlapcami von, bývam ovešaná ako vianočný stromček. Všetky ich rárohy, stravná jednotka, bundy, keď sa budeme vracať večer. Myslím na toľko vecí a keď náhodou niečo zabudnem, napríklad vodu, nedbali by sa ofučať, čo som za matku, ktorá ich nechá umrieť od smädu.

Nie ako moja kamarátka Karin, ktorá má o dve deti viac, a teda nemá čas zaoberať sa taľafatkami. Každý vie, čo má robiť. Ak nie, je to jeho smola.

Ingimage

„Nemôžem uveriť, že si si zabudla sveter, je mi ľúto, asi ti dnes bude chladno,“ povedala kľudným hlasom najstaršej osemročnej dcére, keď sa na prechádzke začala sťažovať, že jej je zima.

Ja, samozrejme, pripravená v zálohe, že vytiahnem nejakú náhradnú mikinku, ale uzemnila ma pohľadom, že netreba: „Iba takto, keď pocíti na vlastnej koži dôsledky, bude druhýkrát vedieť, čo má robiť. Je to lekcia. Môžem iba dúfať, že neprechladne.“

Nekričí, nedáva po zadku

Inokedy sa stalo, že prišla von bez nej: „Naschvál nás všetkých zdržovala, lebo sa jej nechcelo s nami von. Pomaly sa obliekala, všetko jej dlho trvalo, no tak som zamkla dvere a nechala ju doma.“

Keď jej dcéra neskôr reklamovala, že jej bratia mali na prechádzke zmrzlinu, ktorú im obyčajne nedovolí, mama jej iba povedala: „To nie je môj problém. Ty si sa rozhodla nejsť.“

Svojim deťom nikdy nedala na zadok, nezvykne na nich ani vrieskať. Vie, čo na nich funguje: iba nechá pôsobiť dôsledky. Alebo ako si kto ustelie, tak bude spať.

Prečítajte si tiež: Príliš ochraňujúci rodičia deťom škodia

Zákon sejby a žatvy

Henry Cloud a John Townsend vo svojej knihe Deti a hranice rozoberajú zákon sejby a žatvy na príkladoch dvoch matiek, nazvime ich Salika a Agnesa.

Salika plánovala, že po obede pôjdu s rodinou na výlet. No bolo treba, aby syn urobil najprv nejakú prácu na záhrade. Neustále ho postrkovala, pripomínala mu to každú pol hodinu. Pred odchodom ho našla pozerať televízor. Na robotu „zabudol.“ Ako reagovala?

Samozrejme, že na neho nakričala a zasypala ho výčitkami od hlavy k päte: „Povedala som ti, že kým odídeme, máš mať záhradu hotovú. Všetkých nás zdržuješ. Nechápem, ako si nám to mohol urobiť.“ Veci dokončili za neho a na výlete boli na neho nafučaní.

Ak si nesplníš povinnosti, bude ťa to niečo stáť

Druhá mama Agnesa, ktorá chcela ísť so svojimi 3 dcérami poobede nakupovať, si to zariadila trochu inak. Všetkým dala úlohy, ktoré mali urobiť do konkrétneho času. Kto nebude mať hotové, nejde. A tak aj bolo, keď zistila, že prostredná dcéra svoje povinnosti nesplnila. Ako reagovala?

Vôbec nekričala, nenechala sa vytočiť. „Vyzerá to tak, že si sa rozhodla nejsť. To je škoda, budeš nám chýbať.“ Keď dcéra namietala, že to nie je fér, že jej to nemôže urobiť a podobne, ostala pokojná. Jasne povedala, čo malo byť do odchodu hotové. A pripomenula jej, že ak si prácu neurobí do večere, bude to mať ďalšie dôsledky.

„Mám šialenú matku“

Často sa podobám(e) na Saliku: postrkujeme deti, kričíme na ne, dávame najavo svoj hnev, vyvolávame pocity viny, atď. No tým odvraciame pozornosť od toho, čo je problémom (dieťa si nesplnilo  povinnosť) a pre dieťa sa stávame problémom iba my, ukričaní rodičia.

Miesto toho, aby si Salikin syn povedal „Meškám a hrozí mi, že o niečo prídem,“ sa problémom stalo: „Mám šialenú matku.“ A čo sa naučil do budúcnosti? Nemusíš si plniť svoje úlohy, ostatní ich urobia za teba. Nič zlé sa ti nestane. O nič neprídeš. Áno, budú na teba kričať, ale keď si zapcháš uši, v pohode to prežiješ.

Ak to robíme ako Agnes, naše deti vedia, koho je to problém: ich, nie náš. Stačí iba nechať pôsobiť dôsledky. A nabudúce už budú vedieť, čo bude nasledovať. Škoda, že s nami nejdeš, budeš nám chýbať. Je mi ľúto, že si si zabudla sveter a je ti teraz zima, nabudúce už nezabudneš.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (17 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Kika Kováčiková

články autora...

Komentáre k článku

  1. Celkom dobry clanok, ale…. Ked do urciteho casu napr. 4 rocne dieta nieco nestihne, tak mu len poviem „je mi luto, ale s nami nepojdes“ a necham ho doma? Cize nie vzdy aplikovatelne smile

  2. 4 ročne dieťa nemusiš nechavať doma same, , ale ak neurobi to a to, tak nepojde s vami (a dostane doma s niekym inym), alebo pojde, ale neda si s vami zmrzlku, lebo ved preco by malo dostat nieco naviac, ked sa ono nesnazilo… alebo pojdete, ale vecer mu neprecitas rozpravku, lebo ved zase – preco by si sa ty mala snazit, ked ono neupratalo hracky a pod.

    vzdy sa da nieco aplikovat

    a netreba sa dopredu vyhrazat – ze ak neupraces. tak nepojdes, nebudes mat zmrzku, nebude rozpravka… treba len – ak pride na lamanie chleba – neurobit nieco pre neho, ked ani ono neurobilo to, co malo -teda ak caka vecer na obvyklu rozpravku, tak len s kludom anglicana povedat, ze sorry, nebude, lebo…

    1. Samozrejme, alternativy trestu sa daju najst vzdy, ja som pisala prave o tom jednom, ktory neprichadza do uvahy, a to nechat dieta SAMO doma…

  3. No, ja som nechala doma samého 3 ročného syna, lebo do určitého času nerobil to, čo mal (upratať za 4 hodiny 5 hračiek v izbe). Niekoľkokrát som ho upozorňovala, že keď to neurobí, nepôjde s nami. A nešiel. Zostal doma a keď sme asi po 30 min. prišli domov, hračky už boli upratané. Áno, bol to veľký risk, ale keby ho zoberiem s nami, skákal by nám stále po hlave.

    Deti sa musia naučiť preberať zodpovednosť za svoje činy. Najťažšie je vymyslieť správne dôsledky ich konania.

  4. No, ja som nechala doma samého 3 ročného syna, lebo do určitého času nerobil to, čo mal (upratať za 4 hodiny 5 hračiek v izbe). Niekoľkokrát som ho upozorňovala, že keď to neurobí, nepôjde s nami. A nešiel. Zostal doma a keď sme asi po 30 min. prišli domov, hračky už boli upratané. Áno, bol to veľký risk, ale keby ho zoberiem s nami, skákal by nám stále po hlave.

    Deti sa musia naučiť preberať zodpovednosť za svoje činy. Najťažšie je vymyslieť správne dôsledky ich konania.

  5. Synator zvykol byt hlucny v autobuse. Myslim tym, ze naschval hlasno jacal, a to aj po upozorneni. Tak som raz, ked som mala cas na lekciu a on zacal vystrajat, povedala ze taki hlucni ludia musia vystupit a ist pesi. Isli sme jednu zastavku pesi a potom dalsim autobusom pokracovali domov. Odvtedy v autobuse nekrical.

Pridaj komentár