Ako deti učiť zodpovednosti?

„Mamííí, Matúš mi zničil výkres !“ kričí nahnevane plačúca Peťka. „Ale no, Peťka, veď vieš, že Matúško je ešte malý. Nemôžeš sa na neho hnevať…“ zasiahla mama. Správne? Nesprávne?

Určiť hranicu, kedy sú deti dosť veľké na to, aby boli zodpovedné za svoje konanie, je zložité. Najmä ak tú hranicu odvíjame na základe veku. Faktom je, že ročné dieťa sa len učí vnímať príčiny a dôsledky a hnevať sa naň za to, že prevrhlo vedro s vodou, nie je namieste. Ale kedy už za to bude zodpovedné?

Podľa detskej psychologičky a riaditeľky siete škôl Fantastické, PaedDr. Petry Arslan Šinkovej, je dôležité, aby sme k deťom výchovne pristupovali tak, aby boli od raného veku schopné chápať príčinu a následok. „Iba tak sa dokáže zo situácie poučiť a prevziať zodpovednosť za svoje konanie,“ je presvedčená P. Arslan Šinková.

Malé deti, malé škody. Naozaj?

Situácia opísaná v úvode článku mladšieho súrodenca učí, že sa nemusí správať zodpovedne, pretože je malý. Kým sa jedná o dôsledky, ktoré z toho vznikajú, v rámci rodiny (zničené hračky staršieho súrodenca, vyliata voda, rozbitý pohár), zrejme to ustojíme. Utrieme pár slzičiek staršiemu súrodencovi, upraceme, vzdychneme si.

Ale čo za dverami domu a bytu? Na ihrisku, v škôlke, na dovolenke?
Nepozornosť, ale aj neuváženie príčin a dôsledkov, stojí za množstvom škôd, ktoré deti spôsobia. Zlomená lopatka na pieskovisku je bagateľ, ale rozbité okno na susedovom aute, do ktorého „mladší“ kopol futbalovú loptu, či v nákupnom centre zhodená pyramída zo šálok, z ktorých sa väčšina rozbila, to sú škody za stovky eur.

Aj detská nezodpovednosť stojí peniaze

O tom, aké veľké škody dokážu chtiac alebo aj nechtiac napáchať malé deti, by vedeli rozprávať likvidátori poistných udalostí. Stalo sa napríklad, že sa 6-ročnému chlapčekovi podarilo vyhodiť poistky vo veľkom hotelovom komplexe, keď hodil do záchodovej misy zapnutý fén. Pár zničených elektrospotrebičov, ktoré po šoku v sieti viac nefungovali, je nič v porovnaní s tým, že chlapec mohol prísť o život.

Nielen vo filmoch, ale aj v skutočnosti sa stáva, že sa nevinná detská naháňačka skončí zhodením polovice fliaš z regála s drahým alkoholom. Naháňali sa totiž v obchode.

Pomerne štandardnou situáciou sú vytopené byty, autá poškodené nárazom od kolobežky alebo bicykla, poškodený nábytok na návšteve u kamarátov…

Škody sa musia zaplatiť. Rodinu malého šintra, ktorý vyparatil podobný kúsok, to nemusí až tak bolieť v prípade, ak na odškodnenie poškodeného nie sú rodičia sami. Štandardne pomôže, ak má rodina uzatvorené poistenie zodpovednosti za škody na majetku tretej strany. „Pokiaľ dieťa spôsobí svojou činnosťou škodu v inej, teda cudzej domácnosti, poškodí v nej nejakú hnuteľnú vec alebo časť nehnuteľnosti, na to slúži poistenie zodpovednosti z domácnosti. Dieťa môže napríklad niečo rozbiť, pokaziť, primerane svojmu veku. V prípade maloletých detí zodpovedá za ich konanie osoba, ktorá vykonáva dozor,“ objasňuje Dáša Šurinová, likvidátorka poistných udalostí PREMIUM Poisťovne. Vzťahuje sa na škody, ktoré spôsobil ktorýkoľvek člen domácnosti, v niektorých prípadoch aj domáci miláčik, na veciach tretích osôb. Dokonca aj v hoteli na dovolenke. „ V rámci dojednanej územnej platnosti poistenia domácnosti zo zodpovednosti člena domácnosti môže byť krytá aj škoda spôsobená jeho činnosťou napríklad v obchode alebo v hoteli na dovolenke,“ dodáva likvidátorka.

Zdravie a bezpečnosť detí je aj o ich vlastnej zodpovednosti

Čo však s rizikom, že deti ublížia sebe alebo druhým?! Jedinou cestou je odmala ich učiť rozmýšľať o dôsledkoch svojho konania.

Podľa detských psychológov je vo výchove vhodné používať systém prirodzených a logických dôsledkov, vďaka ktorému dieťa učíme prevziať zodpovednosť za svoje správanie. To znamená netrestať ho, ale vysvetľovať, ukazovať a nechať ho niesť dôsledky situácie.

„Systém logických a prirodzených dôsledkov umožní dieťaťu chápať príčinu a dôsledok konania. Zároveň dokáže oveľa lepšie prijať zodpovednosť, pretože sa zo situácie samo poučí,“ je presvedčená P. Arslan Šinková.

Tento systém výchovy spočíva v tom, že prirodzené dôsledky nastupujú automaticky, bez zásahu autority, ako následok zlého rozhodnutia dieťaťa či nedodržania pravidla. Napríklad ak dieťa odmieta jesť – je hladné. Pokiaľ to však situácia nedovolí inak, je nebezpečná, ohrozuje ostatných alebo je prirodzený dôsledok príliš ďaleko, nastupujú logické dôsledky. „Vtedy rodič usmerní situáciu tak, aby za svoje správanie bolo stále zodpovedné dieťa, aby mohlo urobiť vlastné rozhodnutie a necháva dieťa niesť následky svojho konania,“ vysvetľuje psychologička.

K zodpovednosti bez trestov a odmien

Logické a prirodzené dôsledky sú veľmi dôležité predovšetkým pre rozvoj samostatnosti, rozhodovania a zodpovednosti detí. Tento spôsob výchovy je podľa psychologičky veľmi efektívny hlavne pre deti tejto doby.
„Deti sa učia prijímať zodpovednosť za svoje konanie už od útleho veku. Rodič nie je v situácii, keď o dieťati rozhoduje z pozície moci a sily, teda autority. Dieťa si nesie následky svojho konania samo, z čoho sa oveľa viac poučí a rodič nie je frustrovaný tým, že svoje dieťa trestá,“ pokračuje P. Arslan Šinková.

Systém logických dôsledkov vylučuje z výchovy tresty, ale funguje iba vtedy, ak je s ním rodič úplne stotožnený. Iba tak sa dokáže na deti nehnevať, nič im nevyčítať, netrestať ich. „Cieľom výchovy by mali byť predovšetkým spokojné a vyrovnané deti, ktoré budú mať zdravé sebavedomie a budú niesť zodpovednosť za svoje správanie od útleho veku.“

Keď si rodičia vyberú výchovu cestou logických a prirodzených dôsledkov, okrem nástroja, ktorým sú tresty, sa musia vzdať aj odmien. Tie je vhodné nahradiť povzbudzovaním. Dôležitá je pritom správna štylizácia povzbudenia. Detská psychologička odporúča namiesto hodnotenia „aký si šikovný“ použiť radšej vetu, ktorá hodnotí danú situáciu. Teda hodnotenie by mohlo napríklad znieť takto: „Páči sa mi, ako si to namaľoval.“
„Aby to fungovalo, rodič musí byť dôsledný a, samozrejme, sám musí ísť príkladom, teda preberať zodpovednosť za svoje správanie a činy,“ uzatvára psychologička.

Ako učiť deti zodpovednosti?

* komunikovať rešpektujúcim spôsobom, nie z pozície autority
* byť dôsledný a tiež dodržiavať vopred dohodnuté pravidlá
* ísť príkladom – tiež prevziať zodpovednosť za svoje konanie
* snažiť sa naladiť na dieťa, vnímať príčinu jeho správania a popísať jeho pocity
* vyjadrovať pochopenie jeho prežívania, prijať jeho emócie
* zamerať sa aj na jeho správanie a spoločne hľadať riešenie situácie
* viac počúvať ako hovoriť
* nehodnotiť dieťa, ale popísať jeho správanie
* umožniť dieťaťu, aby prevzalo zodpovednosť za svoje správanie, neriešiť všetko zaňho, podporovať ho, ale nechať ho zažiť aj primeranú mieru frustrácie

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...