Aká si matka podľa psychoanalytičky

Joan Raphael-Leffová, profesorka psychoanalýzy a autorka knihy Psychologické procesy rodičovstva, už pred 30 rokmi rozdelila matky na dva typy podľa toho, ako pristupujú k tehotenstvu, pôrodu, bondingu a materstvu.

Jednu skupinu nazýva matky podporujúce (pomocníčky), druhá skupina sú matky regulujúce (kontrolórky).

Joan Raphaelová-Leffová vychádza z predpokladu, že už podľa správania ženy v tehotenstve možno predvídať, ako bude pristupovať k dieťaťu po narodení a ako bude chápať svoju materskú identitu, ako sa v nej bude cítiť a hodnotiť.

V skratke sa mamy pomocníčky viac zameriavajú na dieťa, prispôsobujú sa jeho potrebám a tempu, nesnažia sa ho prispôsobiť sebe. Naopak, mamy kontrolórky očakávajú, že dieťa je tým, kto sa musí naučiť adaptovať sa v nových podmienkach.

Tehotné pomocníčky a kontrolórky

Kým pre podporujúci typ matky je tehotenstvo zázrakom, ktorý posilňuje jej identitu, pre kontrolórku je až bizarná skúsenosť, že v jej tele sú dve bytosti naraz. Tehotenstvom sa cíti skôr ohrozená, môže jej pripadať ako invázia.

»»»»»» Prečítajte si aj: Aká si naozaj matka podľa zverokruhu.

Zatiaľ čo pomocníčka bude opisovať pohyby bábätka vzletne ako dotyk krídel motýľa, kontrolórka má pocit, že ide o cudziu silu, ktorú nemá pod kontrolou. Na jej tele parazituje votrelec.

Pred ostatnými sa svojim tehotenským bruchom zrovna nevystatuje, na rozdiel od mamy pomocníčky, ktorá svoj nový status rada zdieľa s ostatnými a zvýrazňuje ho hneď aj zmenou šatníka. Kontrolórka svoj stav maskuje, nosí svoje pôvodné oblečenie čo najdlhšie, ako sa len dá.

Pomocníčka vníma bábätko v brušku ako imaginárneho kamaráta. Načúva mu, rozpráva sa s ním. Kontrolórka sa so svojim dieťaťom nesnaží počas tehotenstva naviazať kontakt, sentimenty bokom. Podľa Raphael-Leffovej pomocníčky skôr podľahnú emočným výkyvom v tehotenstve, zatiaľ čo kontrolórky mu lepšie odolávajú.

Pôrod pomocníčok a kontrolórok

S blížiacim sa pôrodom si pomocníčka stále viac uvedomuje, že sa blíži okamih odlúčenia od bábätka a praje si, aby sa toto obdobie nikdy neskončilo. Uvedomuje si, že už nikdy nebude tou istou osobou, ako doteraz. Premáha ju zvedavosť, aké bude bábätko v skutočnosti.

Pôrod vníma pomocníčka ako spoločný životný posun pre ňu aj pre bábätko, ako jedinečnú a silnú udalosť. Chce čo najviac prirodzený pôrod. Usiluje sa o to, aby svoje dieťa mohla nakojiť čo najskôr, už na pôrodnej sále.

Kontrolórka si počas tehotenstva číta knihy o pôrode, aby sa na túto skúšku života pripravila. Pôrod vníma ako potenciálne bolestivú a nepríjemnú záležitosť, ktorú je ale potrebné absolvovať, aby už konečne skončilo únavné obdobie tehotenstva.

Pre kontrolórku je dôležité, aby pôrod prebiehal, ak je to len trochu možné, bezbolestne, bezpečne, civilizovane, s pomocou moderných medicínskych postupov, vrátane analgetík a epidurálnej analgézie. Po pôrode cíti vyčerpanie a zároveň vyslobodenie. Vyhovuje jej, keď sa o dieťa postará personál, lebo si potrebuje oddýchnuť.

»»»»»»» Prečítajte si aj: 5 typov matiek. Aké budú ich deti v dospelosti.

Pomocníčka s bábätkom

Matka pomocníčka sa po pôrode podobá divej svini, chrániacej svoje mláďatá, tak isto aj ona si stráži intímny priestor dieťaťa. Spolieha sa na svoje inštinkty, nerozhodí ju plač dieťaťa, pretože ho berie len ako jeho výzvu na komunikáciu, ako volanie.

Uvedomuje si, aké je dieťa zraniteľné, bezmocné a celkom na nej závislé. Všetko ostatné odsúva nabok, prioritou je pre ňu dieťa, ktorému sa naplno chce venovať. V starostlivosti o dieťa je flexibilná, dieťa často dojčí na požiadanie, prispôsobuje sa celkom jeho potrebám. Jej spánok je prerušovaný.

Pomocníčky sú skôr spontánne, nepotrpia si až tak na stereotyp, príde im dôležité to, aby vždy predvídateľne reagovali na potreby bábätka. Vtedy sa podľa nich cíti dieťa bezpečne, lebo sa naučí, že na jeho podnet vždy niekto zareaguje.

Kontrolórka s bábätkom

Matka kontrolórka sa po návrate z pôrodnice snaží upraviť režim bábätka tak, aby jej čo najviac vyhovoval. Kontrolórku vyčerpávajú požiadavky dieťaťa, pripadá jej nenásytné, sústavne niečo vyžadujúce. Plač vníma ako krik, hluk.

Dieťa bude chcieť dostať do určitej rutiny, napríklad bude dodržiavať presný harmonogram kŕmenia v určenom čase a dĺžke. Jej spánok je skôr neprerušovaný.

Rodičov kontrolórov často počuť hovoriť, že dieťa sa cíti bezpečne a isto, ak sa môžu spoľahnúť na režim, opakované veci, keď vedia, čo sa bude diať, keď ich nič neprekvapí. Kontrolórka hľadá oporu v poriadku a štruktúre, potrebuje vedieť, čo sa bude diať a kedy.

Režim umožňuje kontrolórke dobre sa starať o dieťa a zároveň si urobiť čas aj pre seba a svoje potreby, ostať v kontakte s realitou, so svetom, s priateľmi.

»»»»»» Prečítajte si aj: Dobrý rodič vytvára deťom režim.

Nástrahy pomocníčok a kontrolórok

Matky pomocníčky sú viac náchylné, aby zanedbávali starostlivosť o seba. Častejšie dochádza ku konfliktom s partnerom, ktorý sa môže cítiť prehliadaný. Pre pomocníčku býva náročné zvládať situáciu, keby sa nemohla postarať o svoje dieťa napríklad kvôli chorobe.

Pre matku kontrolórku je skôr riziková situácia, keď sa nemôže vrátiť do práce, či už kvôli tomu, že jej v tom nepomáha okolie, prípadne kvôli nárokom dieťaťa.

Podľa Raphael-Leffovej kontrolórky môžu podľahnúť tlaku okolia, ktoré ich núti vnímať materstvo ako niečo úžasné, hoci sa s tým celkom vnútorne nedokážu stotožniť. Stály tlak materských povinností zneisťuje sebavedomie matky kontrolórky, môže narúšať jej pocit vlastnej hodnoty.

Nechoďme proti sebe

Či pomocníčka, či kontrolórka: žiaden štýl nie je lepší, ani horší, pretože máme prirodzený sklon k jednému alebo druhému.

Okrem toho, tieto role sa môžu v priebehu času meniť. Napríklad pri prvom dieťati môžete byť pomocník, pretože si to môžete „dovoliť.“ Pri druhom dieťati už budete možno musieť viac siahať po štruktúre, aby ste sa stihli postarať o ďalších členov rodiny a prihliadať aj na ich potreby.

Obidva rodičovské koncepty, aj keď sú zjednodušujúce, môžu pomôcť mamám pochopiť svoju identitu.

Či už nás presviedča okolie, čo je a nie je správne, či už sú to zaužívané tradície, kultúra, v ktorej žijeme alebo zaznamenáme nejaký nový trend v rodičovstve, ktorý bude hlásať niečo celkom iné, ako to cítime my, je dôležité byť k sebe úprimní a prijať, že sme takí, akí sme.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Depresia alebo keď nás rodičia nenaučia, ako sa utíšiť.