Ak dáte na starosti deti mužovi, neočakávajte, že bude robiť matku

Poznáte tie povzdychy dokonalých mám:

Nemám čas na seba. Nemôžem ísť nikam. Na víkend s kamarátkami? Ste sa zbláznili? Veď mám deti!

shutterstock

Väčšina z nás má tie deti spolu s nejakým tým mužom. Okrem matky majú deti aj otca.

Prečo s ním nerátame? Prečo máme pocit, že bez nás tie deti neprežijú?

Že by zo skúsenosti?

„Keď som bola minule s kamoškou v divadle, po návrate domov som bola úplne v šoku. On ich proste neuložil, celá kuchyňa hore nohami, ani neviem, či vôbec večer niečo poriadne jedli, veď ako ráno vstanú do škôlky? … neviem, či mi tá vychádzka za to stála ...“.

Toto zúfalo referuje Monika po svojej babskej jazde, na ktorú sa odhodlala po dlhej dobe.

Dovoľme otcom byť otcami

Máte pravdu. Niekedy treba chlapom povedať, že deti jedia, že na noc si obliekajú pyžamko, že by mali ísť o nejakej hodine spať, že majú nejaký režim. Ono im to často vôbec nenapadne.

Ale nerátajme s tým, že nás v čase našej neprítomnosti nahradia. To je len naša mylná predstava, že majú robiť to, čo robíme my, keď sme s deťmi. Že nás majú len zastúpiť.

Štandardný chlap nikdy neurobí toľko práce ako vy. Okrem toho, že stihnete nakúpiť, navariť, podávať jedlo, upratať kuchyňu, kontrolovať úlohy, priklincovať strechu na garáži pre autíčka, … deti majú naozaj aj večer umyté zuby, pyžamo a pôjdu vo vašom režime s rozprávkovou knižkou a vašim objatím spať, aby ráno vládali vstať, ako treba.

Neberte chlapom vlastné procesy

Nie. Nechcite to od nich. Nechajte chlapom vlastné chlapské procesy. Majú iné výkonnostné aj kvalitatívne normy. A tie obvykle nie sú kompatibilné s našimi. A deti ich potrebujú rovnako, ako tie naše, materské.

Choďte s tými kamoškami na babskú jazdu, vyrazte si, odstrihnite sa. Aby ste mali potom dosť energie vrátiť sa domov a zamakať na tých zanedbaných komoditách, ako je neoprané prádlo a špinavý riad v kuchyni.

Stojí to za to. Pre všetkých zúčastnených.

PS: A čo robia, keď tam nie sme? Pre istotu sa ich ani nepýtajte:)