A dosť! Nebudem sa hádať s deťmi

Niekedy to s deťmi vyzerá už od rána ako na bojisku. Kým sa večer zvalíme ako preživší do postele, máme za sebou niekoľko vyčerpávajúcich bitiek a pálivých zranení: kvôli jedlu, hraniu, obliekaniu, domácim úlohám, spánku… pokojne si svoj zoznam doplňte.

Sme unavení z neustálych konfliktov. Deti nepočúvajú, nechcú počúvať. Môžeme sa im vyhrážať, zvyšovať hlas, manipulovať ich, uplácať, rezignovať, veď napokon, stále nevieme prísť na to, čo by naozaj dlhodobo fungovalo.

Teda, vieme, že by sme chceli vytiahnuť nejaké spasiteľské riešenie ako eso z rukáva. Nejaký zázrak. Osvietenú techniku, s ktorou bude život konečne o niečo ľahší a jednoduchší.

Ale ono to nie je stratené. Je tu predsa len nádej. Ak namiesto bojov o moc s deťmi, kde nikdy nie je víťaza, len porazeného, sa zameriame na náš vzťah s dieťaťom. Tieto vety vás môžu priblížiť k dieťaťu.

„Želal by si si, keby si mohol…“

Poznáte tú situáciu, keď chcete poslať deti do postele a oni začnú vtedy vystrájať ako zmyslov zbavené? Prečo to robia? Prvé nám určite napadne, že nás chcú očividne dostať na psychiatriu.

No možno nerobia len tak „zle,“ nerobia to zo vzdoru alebo aby nám urobili nervný záver dňa. Možno nás vtedy len viac potrebujú.

Namiesto okrikovania a zvyčajnej výbušnej atmosféry môžeme povedať:

„Teraz by si sa chcel hrať. Chcel by si ma pre seba, aby sme sa celé hodiny hrali a smiali. Najradšej by si prebdel celú noc. Želal by si si, aby si nikdy nemusel ísť spať.“ Toto sú vety, kedy deti cítia, že im rozumieme.

»»»»»»» Prečítajte si aj: 8 znakov silného rodiča.

Samozrejme, neznamená to, že teraz aj tak nemusia ísť spať, že čas večierky sa posúva. Keď im uznáme ich pocity, nemení to zároveň naše hranice a pravidlá. Mení sa však atmosféra, v akej sa odchádza do postele.

Dieťa cíti, že sme mu potvrdili jeho pocity, že je pochopené, prijaté, milované. Nám nebeží v hlave film o tom, že nám dieťa robí niečo naschvál a nie sme zbytočne nervózni sami zo seba.

Nestrácame rodičovskú sebadôveru, necítime sa ohrození, že nás dieťa nerešpektuje. Nemáme za potreby bojovať s ním.

Toto je pre teba ťažké

Ako reagujete, keď dieťa nechce ísť do školy alebo keď povie, že školu neznáša? Automaticky ho začnete presviedčať, že tak nemôže o škole rozprávať, lebo škola je super, jasné, že máš školu rád, veď v škole sú kamaráti, je tam zábava…

A ste prekvapení, keď na tieto vaše „povzbudivé“ slová zareaguje ešte väčším výbuchom, či odporom? Nuž, váš motivačný predslov na tému lásky ku škole sa minul účinkom, pretože ste ešte viac prehĺbili jeho nešťastné rozpoloženie.

»»»»»» Prečítajte si aj: Psychicky odolná mama, ktorou som nikdy nebola, ale chcela by som byť.

Keď vám dieťa hovorí, že škola je hnusná a vy tvrdíte, že škola je super, nie je tam nijaký možný prienik, nijaké spojenie. Ale keď dokážete akceptovať jeho pocity a povedať mu:

„Je to pre teba ťažké. V tejto chvíli sa ti nechce ísť do školy. Chcel by si ostať celý deň doma. To je frustrujúce, keď niečo nemôže byť také, ako si želáme…“ niečo je inak.

Samozrejme, že uznaním toho, čo dieťa cíti, nezmizne jeho zlý pocit. Nemáme čarovný prútik, ktorým by sme sňali z neho smútok. Musíme ho uniesť. A na to stačí len byť s ním.

Tým, že vyjadríme účasť, že to má ťažké, neznamená, že nám teraz dieťa padne celé šťastné do náručia s „preladenou“ mysľou. Neznamená to ani, že sa otočíme pred školou a pôjdeme domov, lebo je to ťažké, náročné, frustrujúce.

Pointou tohto prístupu k dieťaťu je, že to už ďalej nehrotíme. Že sa ho nesnažíme presviedčať o opaku. Že mu nevnucujeme, aké má mať pocity. Nejdeme s ním do ďalšieho konfliktu.

Ráno sa neskončí dramatickou scénou pred školou, hoci do nej samozrejme pôjde. Môže to byť ťažké. Ale nerobíme to ešte ťažšie.

Podarilo sa ti to.

Keď chceme, aby nás dieťa počúvalo, zaručený spôsob, ako ho k tomu „prinútiť,“ je vyzdvihnúť všetku snahu a dobré veci, ktoré robí. Napríklad „Podarilo sa ti upokojiť. Hneval si sa a teraz je ten hnev preč.“

Alebo „Ráno si nechcel ísť do školy. Ale predsa len si išiel a pozri sa na seba teraz. Si usmiaty. Podarilo sa ti vyriešiť situáciu, hoci ti bolo ťažko.“

»»»»»» Prečítajte si aj: Psychicky odolné deti majú rodičov, ktorí nerobia tieto veci.