7 kľúčových viet Montessori pedagogiky „na doma“

Montessori metódu len ťažko možno vtesnať do pár fráz, nakoľko predstavuje celú filozofiu o výchove a rozvoji dieťaťa. Je o spôsobe, akým nazerá na život.

Christina Clemer, montessori učiteľka a štvornásobná mama, vysvetľuje, že montessori pedagógovia používajú jazyk rešpektujúci dieťa. Vážia slová, aby deti ostali nezávislé, motivované a kriticky mysliace.

Hovorí o týchto vetách, zaužívaných v Montessori školách, ktoré ale môže každý používať aj doma, v bežnom živote.

1. Vidím, že si sa veľmi snažil

V Montessori filozofii sa kladie dôraz na proces, nie na výsledok. Vynechávajú sa frázy ako „dobrá práca,“ „si šikovný,“ a podobne. Namiesto toho sa oceňuje, ako dlho sa muselo dieťa sústrediť, koľko veľa času strávilo pri práci, ako pozorne písalo a podobne.

Ak upriamite pozornosť viac na prácu dieťaťa, ako na jej výsledok, pomôžete mu pochopiť súvislosť, že za osobným rastom je vždy jeho námaha a snaha.

Miesto: „si dobrý chlapec,“ povedzte dieťaťu radšej: „Všimla som si, že si sa večer pekne správal k bratovi, keď ste sa spolu hrali s kamiónom.“ Tým, mu dávate najavo, že ste videli jeho dobré správanie bez toho, aby ste mu dali nejakú „nálepku.“

2. Čo si myslíš o svojej práci?

Podľa filozofie Montessori si je dieťa svojim učiteľom. Učitelia sú tu na to, aby ho viedli cez lekcie a pomohli mu, ale dieťa objavuje veci cez náležite pripravené okolie a materiály, a to vo veľkej miere vlastnou analýzou.

Ak sa vás dieťa opýta: „Páči sa ti môj obrázok,“ skúste sa ho spýtať, čo si o svojom obrázku myslí, namiesto toho, aby ste mu povedali, že sa vám obrázok páči. Pýtajte sa ho, čo si myslí o tom, aké použil farby a čo ho bavilo pri tvorbe obrázku. Ide o to, aby sme dieťa priviedli k tomu, aby oceňovalo svoju prácu a nehľadalo vaše uznanie.

3. Kde by som to mohol zistiť?

Nezávislosť je jedna z kľúčových schopností v Montessori pedagogike. Učiteľ pomáha deťom, aby veci dokázali samé. Asi by bolo jednoduchšie dieťaťu odpovedať na jeho otázku, no Montessori pedagóg povie dieťaťu: „Kde by si to mohol zistiť“ alebo „Môžeš sa na to spýtať nejakého kamaráta?“

Keď vaše dieťa nevie nájsť topánku a vy si všimnete, že ju má pod posteľou, skúste mu položiť otázku: „Kde si bol, keď si sa naposledy vyzúval? Pozrel si sa už vo svojej izbe?“ Tento spôsob vám síce neušetrí čas, ale ukáže sa cenným, keď dieťa preberie iniciatívu.

4. Ako ti môžem pomôcť?

V školách Montessori majú deti mnoho úloh, ktoré sa týkajú starostlivosti o svoje okolie. Deti sú na svoje povinnosti často hrdé, lebo spočívajú v tom, že naaranžujú kvety na stôl, polievajú záhradu, umývajú okná aj stoly.

Niekedy je pre nich práca príliš ťažká, ale aj tak ju chcú dokončiť. V takých prípadoch sa spýtame detí, či potrebujú našu pomoc. Nie je dobré, keď deti zachraňujeme a vysielame im signál, že sú neschopné.

Napríklad, ak je vaše dieťa unavené a už je čas ísť do postele a ono musí upratovať lego kocky, to ho môže natoľko „prebudiť,“ že nebude vedieť zaspať. Ale nemusíme to stavať do polohy všetko alebo nič. Môžete sa ho spýtať: „Ktorú farbu chceš dať do krabice?“ Alebo „Ja upracem žlté kocky a ty môžeš modré.“

5. „My v našej triede…“ alebo „My v našom dome…“

Malá fráza, ktorou našim deťom pripomíname nejaké pravidlá alebo želané správanie. Je to veta, ktorá pripomína a odvoláva sa na to, ako funguje nejaké spoločenstvo, čo dieťa, ako jej člena, motivuje k spolupráci.

„V našej triede sedíme, kým jeme,“ má oveľa silnejší účinok ako „Seď.“ Lebo ako my všetci, aj deti túžia byť členmi komunity, preto ich len jednoducho upriamime na to, ako táto komunita funguje.

Ak máte pravidlo o behaní v dome, namiesto „Nebehaj“ skúste povedať „V našom dome chodíme,“ a vyskúšajte, aká bude reakcia dieťaťa.

6. Nechajte ho tak, sústredí sa

V Montessori školách sa deťom ponúka veľa času, počas ktorého môžu pokojne pracovať, obyčajne tri hodiny, čo dovolí deťom, aby sa mohli naplno sústrediť, bez toho, aby ich rozptyľovalo niečo iné. Učitelia ich nerušia a nechvália ich prácu.

Keď napríklad vidíte dieťa, ako sa pozorne venuje svojej kresbe a je hlboko koncentrované, odolajte pokušeniu rozptýliť ho od činnosti. Počkajte na neskôr, keď svoju prácu dokončí, potom mu môžete povedať, ako bolo úžasne koncentrované a ako si počínalo pri práci.

7. Všímaj si dieťa

Všímaj si dieťa je fráza, ktorou si v montessori pedagogike pripomíname (my, pedagógovia jeden druhému, nie dieťaťu), že každé dieťa je jedinečné, ako aj jeho vývoj. Touto frázou si pripomíname, že nie každé dieťa začne chodiť v roku života, ani čítať v štyroch rokoch.

„Všímaj si dieťa“ znamená, že každé dieťa má svoje potreby, nedostatky, talenty, a v súlade s tým je potrebné ho viesť. Ak vaše dieťa nebaví čítanie, skúste preskúmať, čo má rado. Možno len nemá rado klasiku, ktorá sa páči vám, ale jeho by viac zaujala knižka so smiešnymi príbehmi.

Ak si budete opakovať „všímaj si dieťa,“ pomôže vám to vidieť dieťa iným spôsobom a budete sa snažiť robiť veci s ním a nie proti nemu.