10 rodičovských zlozvykov, ktoré škodia deťom

Anna Veselá 0

My rodičia, si často ani neuvedomujeme, že niektoré naše obyčaje deťom škodia. Sú to všetky tie, ktoré naše deti oberajú o poučné výchovné momenty, ktoré im nedovolia naučiť sa dôležité životné lekcie.

Becky Mansfield, terapeutka a mama 4 detí, píše o týchto najčastejších rodičovských zlozvykoch, s ktorými by sme mali prestať.

Shutterstock

Nedovolíme deťom, aby sa rozhodli samé

Dajte deťom na výber. Nie „veľké“ veci, stačia každodenné maličkosti. Napríklad: „Ktorú z týchto dvoch mikín si chceš zajtra obliecť?“ „Ktoré vločky chceš jesť?“ „Chceš pred spaním mlieko alebo vodu?“

Ak deťom nedovolíme, aby sa mohli rozhodnúť medzi jednoduchými vecami, v budúcnosti sa nebudú vedieť rozhodnúť, keď príde rad na tie dôležité veci.

Nedovolíme deťom, aby riskovali a robili chyby

Ak ste vždy na krok od dieťaťa, len aby nespravilo chybu, vždy sa bude na vás spoliehať. Čo však, keď vás nebude mať na dosah? Nechajte ho riskovať. Nech zistí, že padnúť na zem nie je až taká strašná vec.

Ak deti priveľmi strážite a ste príliš ochranárski, vytvárate v nich strach, ktorý naozaj nepotrebujú. Roky som najstaršiemu synovi hovorila „Dávaj pozor, včela!“ A udomácnila som v ňom strach z včiel, ktorých sa roky bál. Deti sa živia našimi strachmi, nezabúdajte na to, ani keď je reč o zanedbateľných maličkostiach.

Nepočúvame deti

Naše deti vedia, že máme svoje skúsenosti. Vedia, že určite máme riešenia aj na ich problémy. A aj tak – ako často prídu deti za svojimi rodičmi, keď majú problém, aby sa s ním zdôverili? Prečo je tomu tak? Deti sa boja odsúdenia, kritiky.

Vždy som hovorila svojim žiakom aj deťom, že som tu, ak potrebujú pomoc. A ak sa boja, môžu mi povedať niečo ako: „Chcem ti niečo povedať, ale nechcem, aby si sa na mňa hnevala.“ Vtedy sa aj ja môžem pripraviť a reagovať správne a bez zbytočných emócií.

Ak sa deti od mala naučia, že vám môžu dôverovať, prídu za vami aj v neskoršom veku, keď budú riešiť vážne problémy.

Príliš ich vychvaľujeme

Je pekné byť hrdý na svoje deti, ale všetko s mierou. Ak deťom vždy hovoríme pri každej drobnosti, aké sú šikovné a chválime ich za všetko, čo urobia, aj za banality, naše pochvaly môžu stratiť na význame.

Alebo naopak, môžeme ich naučiť závislosti na pochvale. Nepotrebujú si dokazovať svoju hodnotu v očiach iných. Nech na sebe pracujú a nech vedia, aké je úžasné byť hrdý sám na seba.

Shutterstock

Stále pribehneme na pomoc

Toto je zvlášť ťažké, ak máte malé deti. Ak sa jedná o konkrétne situácie, potom ok, ale nemôžeme ich zachraňovať zakaždým. Čo tak deti naučíme? Ako si budú vedieť poradiť neskôr? Na vysokej škole? V práci? V manželstve? S financiami? Nemôžeme byť ich spasiteľmi navždy.

Keď jeden chlapec z triedy nedovolil môjmu synovi, aby sa hral s jeho loptou, čo som urobila? Kúpila som mu loptu, aby si ju mohol doniesť do školy. Chyba! Čo som ho naučila? Len choď za mamou, ona ťa vykúpi z tejto nepríjemnej situácie. Čo som mala robiť? Povedať synovi, nech sa s tým chlapcom porozpráva.

Keď sme sa nakoniec s chlapcom rozprávali, vyšlo najavo, že sa nechcel hrať s našim synom, pretože mu dával góly a chlapec bol nešťastný, že je najhorší vo futbale. Takže tú loptu mu nechcel požičať len preto, že sa cítil zle. Aj ja som sa cítila zle, že sme sa hneď neporozprávali s tým chlapcom. Namiesto toho sme si s mužom povedali, že je ten chlapec „zlý“ a leteli sme spasiť syna.

Naučili sme sa jedno: ak ich zachraňujeme teraz, budeme ich zachraňovať vždy. Stopnite sa. Nerobte veci za nich.

Dovolíme, aby nás zaslepil pocit viny

Deti nedostanú to, čo chcú a v nás sa ozve pocit viny. Nie je ľahké pozerať sa na rozhnevané dieťa, ale nejde vždy všetko po dobrom. Nemôžu sa naučiť, že vždy dostanú to, čo chcú, len preto, že chcú. A my máme nebezpečný zlozvyk dávať deťom veci vtedy, keď sa cítime vinní.

Možno preto, že príliš veľa pracujeme, netrávime s nimi toľko času, možno máme viac detí a nie sme s každým z nich tak často, koľko by si želali. Vždy sa nájde nejaký dôvod, no to neznamená, že to deťom musíme vynahradiť vecami.

Očakávame dokonalosť

A to nemôžeme. Na druhej strane, nemôžeme očakávať ani lenivosť. Učte deti, aby zo seba vydali všetko a snažte sa, aby to tak bolo. typický príklad: aby si ustlali svoju posteľ. Možno si dieťa neustelie posteľ tak, ako by ste to urobili vy, ale nechajte ich, aby to urobili, hoci nedokonale, samé a neopravujte to po nich.

Neukazujeme im, ako to urobiť, ale im hovoríme, ako to urobiť

Buďte vzorom. Buďte príkladom. Veď to je najlepšia vec, ktorú ako rodičia môžeme deťom ukázať – ako sa správať. Keď robím niečo ako dobrovoľník, hádajte, čo chcú moje deti robiť? Keď môj muž pomáha susedom, hádajte, čo chcú deti robiť? Jednoduchý spôsob, ako deti naučiť veci je nechať ich pozerať sa na vás. Nielen počúvať.

Nehovoríme o „nepríjemných“ témach

Našou prácou je učiť deti. Aby boli slušné, zodpovedné, aby si boli isté, aby vedeli reagovať v nebezpečných situáciách. Naučte ich, že sa vám vždy môžu zdôveriť.

Len v USA sú každoročne zneužívané 3 milióny detí. Násilie, fyzické, psychické, kibernetická šikana – je toho stále všade viac a viac. Musíme sa o tom s deťmi rozprávať, pretože 95 % násilia je možné zabrániť edukáciou.

Štatistiky hovoria, že 75 % šikanovaných nikdy svoj problém neoznámi. Treba o tom s deťmi hovoriť, aj keď sú to nepríjemné témy, ale musia vedieť, že sa dejú aj takéto veci. Prevencia je najlepší liek.

Nepovzbudzujeme deti

Ak chce dieťa niečo vyskúšať, povedzte mu: Len do toho! Ak si vaše dieťa myslí, že je niečo príliš ťažké, opýtajte sa ho: „Prečo by si to aj tak nemohol vyskúšať? Čo najhoršie sa ti môže stať?“ Snažím sa nerobiť si z vecí okolo mňa veľkú hlavu a dúfam, že si to všímajú aj moje deti.

Snažím sa deti povzbudzovať, aby veci vyskúšali. A keď sa im nedarí, vysvetľujem im, že aj z neúspechu sa môžu niečo naučiť. Nedovoľte, aby vaše deti ochromil strach, nech riskujú, aj prehra môže byť dôležitou životnou lekciou.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...
Author image

Anna Veselá

články autora...

Pridaj komentár