Čo robia deti cez školské prestávky

Mária Kohutiarová 3
foto: isifa.com

Škola, to nie sú len vyučovacie hodiny, striedanie predmetov a učiteľov rôznych pováh, daností a schopností.

Škola, to je aj ten čas medzi nimi, na ktorý majú značne rozdielny pohľad veľkí a malí – a dávajú to riadne najavo.

Zo školského poriadku

Odcitované z jedného z nich:

Počas prestávok sa žiak zdržiava v triede, oddychuje, relaxuje a pripravuje sa na ďalšiu vyučovaciu hodinu, okrem veľkej prestávky, ktorú trávi v zimných mesiacoch na chodbe, v letných mesiacoch aj na školskom dvore. Žiak počúva usmernenia službukonajúcich žiakov a dozor konajúceho učiteľa. Žiaci nebehajú po chodbách a neohrozujú svojim správaním ostatných. Po budove sa pohybuje krokom, nebeží, po schodoch a chodbách sa pohybuje po pravej strane. Správa sa primerane hlučne, nekričí, nepíska, nebúcha stoličkami a lavicami (školský poriadok ZŠ Žilina – Závodie).

Toto by mal byť optimál – alebo idealisticky povedané, bolo by pekné, keby to takto bolo a keby to prinášalo ovocie. Tí, čo poznajú (nielen) dnešné deti a čo ich aj učia, vedia, že chcieť od detí takéto správanie – česť výnimkám, ktoré sedia aj doma – je pomaly na hranici týrania detí nudou. Problém však je, že ono to dianie cez prestávku sa ženie do druhého extrému oproti citácii školského poriadku.

Deti sú stále rovnaké

Čo ste robili cez prestávku vy, dnes už seriózni a usadení rodičia svojich neposedníkov? Ja som teda počas ZŠ veľa čítala a bola som v „inej galaxii“, kým naši chalani sa špecializovali už vtedy na fajčenie na záchode, a v rámci vylepšovania „alibi“ k tejto činnosti sa naučili „sedieť“ vyklonení zo záchodového okienka celým telom tak, že v skutočných priestoroch WC mali fakt iba ten ústroj, ktorým sa robila tá dlhá „produkcia“.

O lietajúcich mokrých špongiách, odpisovaniach úloh, zúfalom drvení sa pri zistení, že Á-čkari písali nečakane zabijackú písomku, ani nehovoriac. Na strednej, riadne trafení od prvého po posledného, sme boli povestní „vyrevovaním“ (citujem našu zástupkyňu s kabinetom vedľa nás a riaditeľa pod nami) najnovších hitov, z ktorých nám v tých časoch ťažko prechádzal Robo Grigorov a jeho Básnici.

Rozhodne sme – tak ako tie dnešné detváky – nesedeli kultivovane na sedacej časti tela, a keď už aj, tak určite pod nami nebola stolička. Rodičovský sociologický prieskum poukázal, že gény sa dedia a divoko mutujú: moje dieťa v rámci objímania sa so spolužiačkou prerazilo sklo… jej najlepšia kamoška si k Vianociam cez prestávku vyslúžila monokel okolo celého oka.. veď iba bežala.

Synátor mi bežne povie, ako sa robia tie otrasné fľaky na gatiach a prečo sa tak hrozne trhajú – linoleum z čias socíku je pre decká stále dobrou tréningovou plochou na enduro preteky, lebo šmyknúť sa na vlastných gatiach cez celú chodbu dlhú tak 30 metrov je už dosť slušný výkon. (Horšie to vyznieva pre práčku a obšívačku). Je jedno, či sú von alebo dnu: jedia s plnými ústami, polovica desiaty a obalovej techniky k tomu ostáva všade, občas niektoré zabudnuté papuče čakajú na návrat na „domovskú“ nohu dlhšie, ako by sa patrilo. Toto všetko sa neodohráva ani v tichu, ani mimo behu a relax podľa ponímania dospelých to pripomína len zúfalcovi.

Ale že sa dá robiť ešte všeličo: značkovať miestnosť vo WC miesto triafania do záchodových mís, bozkávať, hádať, strkať a občas aj riadne pobiť, vraj aj tak, že nie je možné oddeliť deti od seba a nieto ešte zistiť, kto je obeť a kto agresor.

Aj keď – nejaké lastovičky už čvirikajú aj tu: naše deti majú v triedach koberce, legá, hračky a hry od výmyslu sveta, na gympli synátor mastí karty všetkého druhu so spolužiakmi až tak, že občas zabudnú, že zvonilo a v triede je už učiteľ.

Učiteľská optika

Učiteľ je cez prestávku viac obeť ako dozor.  Lebo: na jednej strane aj on potrebuje sa obriadiť, ísť trebárs na WC, volá riaditeľ, v zborovni čaká namosúrený otec kvôli prospechu, došli učebnice či pomôcky, treba sa aj pripraviť na ďalšiu hodinu a tiež občas do seba niečo dostať v podobe kávy alebo niečoho iného. No a pestovať kolegialitu – ideálne tak, aby bola aspoň zdanlivá clona od diania na chodbe.

Ak padne na učiteľa dozor, nie je to žiadna výhra: je problém ustriehnuť si vlastnú triedu a zrazu sa počet detí minimálne strojnásobí a čas scvrkne. Ustriehnuť v tom priestore čo len tých najväčších expertov je sizyfovská úloha a tak nie div, že učiteľ sa už vidí v novom pásikavom úbore – akýkoľvek vážnejší úraz mu môže byť prišitý na zodpovednosť. Nakoniec – aj pri dobrom hlasovom fonde nemá šancu prekričať húf detí, ktoré konečne cez prestávku nemusia byť ticho a poniektoré z nich túto výhodu vezmú útokom.

Len tak potichu povedané: viete, čo robia cez prestávky v škole práve vaše deti?

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. nie je mi celkom jasna pointa clanku Confused veci co sa robia dnes v skolach nutia uz aj lepsie zakladne skoly najimat si SBS karov na plne uvazky Sad nie je to nic co treba zlahcovat a ako ucitelovi mi na tuto temu nesedi humor. aj my sme vystrajali, bolo to za minuleho rezimu a bolo to nevinne – hluk, smiech, spev, ale ziadne behy po chodbach a nedajboze hlasne nadavky. Cudujsasvete – skolsky poriadok sa respektoval zwinker ved hoci pravidla nelubime, musia byt a treba ich brat vazne. to dokazuje dnesna situacia. zlahcovanie, nazyvanie ich nudou k nicomu nevedie.

    moja dcera chodi do skoly kde je ucitel s detmi cely den, ani chvilu nie su celkom samy. a problemov je podstatne menej. to len na okraj. ved co dobre moze deti napadnut bez dozoru v dnesnej ‚skazenej‘ dobe zwinker preto podporme kazdu snahu skoly o trochu poriadku a nelutujme tie svoje ‚chudatka‘ ved maju vsetkeho omnoho viac ako sme mali my Big Grins

  2. Tereza ako by si mi čítala myšlienky. Tiež si myslím, že dôvodom, že sa dnešné deti správajú tak nekontrolovane je v nás – rodičoch, učiteľoch, vychovávateľoch a dozore ako takom teda aj v inštitúciach dozerajúcich na DODRŽIAVANIE poriadku, a následné trestanie prečinov. Bohužiaľ už od malička deti nemajú zaužívané takmer žiadne pravidlá, zásady slušného správania. Mnohí rodičia „kašlú na stanovení dákych mantinelov – od kiaľ -po kiaľ “

    Deti získali ale kopu práv a stratili takmer všetku zodpovednosť. Prečo dakedy 13-15 ročné deti nevedeli čo je diskoteka, ale zato vedeli ako sa správať k vyučujúcim, rodičom a všeobecne cudzím či starším ľuďom. Nemali síce linku dôvery, ale deti cca 10 ročné nechodili v noci po vonku s cigaretou v ústach, deti nezarábajúce si, nevysedávali v baroch, pizzeriach a nepili alkohol, neskutočné čo sa stalo s našou usporiadanou spoločnosťou, kde zanikol poriadok, morálka a slušnosť???? Je mi tu z toho smutno a vopred mám strach čo bude s našimi deťmi v budúcnosti. Lebo už dávno neplatí, ako ho doma vychovávaš, tak sa bude v budúcnosti chovať aj ono. Väčšinou podľahnú silnému tlaku „kúlových“spoluvrstvovníkov.

  3. byt ucitelom je fakt niekedy na porazenie … mne raz stacila jedna diskusia mamiciek, ktore oklepavali ako je mozne ze ucitelia niesu cely den s detmi. no lebo aj oni musia ist na ten zachod/kavu po knihu. neviem ako by som reagovala keby sa mojim detom v ramci prestavky nieco stalo, ale asi by som nebola v tom ze za to moze ucitel..

Pridaj komentár