Základné termíny sexuálnej anatómie pre dievčatá – vnútorné pohlavné orgány

V poslednom článku sme si vysvetlili základné pojmy ženského tela zvonku. Dnes sa na naše orgány pozrieme zvnútra. Čo teda patrí do rozmnožovacej sústavy ženy, vnútorných pohlavných orgánov?

Maternica, vaječníky, vajíčkovody a pošva.   

Tak bez veľkých rečí začneme:

 

Vagína – pošva

• spája vnútorné a vonkajšie pohlavné orgány ženy.  To čo sme si ale naposledy nepovedali je, že pošva plní ochrannú funkciu, tzv. biologickú ochranu. 
• Je v nej kyslé prostredie, ktoré zabezpečujú Doderleinove baktérie. Tie produkujú kyselinu mliečnu, ktorá bráni vzniku choroboplodných zárodkov. Nedostanú sa teda z vonkajšieho prostredia do vnútra tela. Resp. nemali by sa.
• Ak sa pH pošvy, to kyslé prostredie zmení na zásadité, tak majú baktérie a infekcie možnosť množiť sa „len taká radosť“.   
• Určite ste už počuli o prekyslení organizmu a strave, ktorá tomu napomáha. Takže – pri pravidelných problémoch, výtokoch, zápaloch, mykózach atd. odporučte svojim dcéram (či sebe) v prvom rade úpravu stravy.
• No a ešte si pripomeňme ďalšie funkcie pošvy. Slúži k pohlavnému styku a k porodeniu dieťatka. Ako to vysvetliť deťom sme si písali už v predošlých článkoch.  

Krčok maternice – (latinsky cervix).

• Na vnútornom konci  vagíny sa nachádza krčok maternice. Má tvar valca, a v prostriedku má malý kanálik. Tým vyteká menštruačná krv.
• Počas pôrodu sa krčok roztiahne a „stratí“. Po pôrode sa vráti do pôvodného valcovitého stavu. Ale to sme preskočili čas .
• Krčok je pokrytý hlienom, ktorý bráni baktériám postupu do pošvy. Tento hlien má počas menštruačného cyklu rôznu konzistenciu. Počas ovulácie je riedši – aby sa spermie dostali ľahšie  do maternice a k vytúženému vajíčku. 

 

Maternica – (latinsky uterus)

• Maternica je výlučne ženský (resp. ak by sme hovorili o zvieracej ríši samičí) orgán. Jeho funkciou je  udržať plod dieťatka (mláďatka) v tele, kým nedosiahne určitú zrelosť a nenarodí sa.
• Maternicu môžeme tvarom prirovnať  k hruške, otočenej hrubšou časťou  nahor. Je veľká asi ako ženská zovretá päsť.
• Počas tehotenstva sa ale dokáže zväčšiť do takých rozmerov, aby udržala rastúce bábätko. (Pred tým má cca 40 – 50 gramov, na konci tehotenstva takmer 1000 gramov.) 
• Z toho logicky vyplýva, že vnútro maternice je duté. Vnútorná stena maternice je vystlatá sliznicou  – endometriom. Vonkajšia stena je väzivová a voláme ju parametrium. No  a medzi nimi je myometrium – časť tvorená zo svalov.
• Endometrium – sliznica sa počas menštruačného cyklu mení. Povieme si o tom nabudúce.
• Svalová vrstva myometrium je aktívna hlavne  počas pôrodu.
• A ešte spomeniem väzivá: okrem toho že maternica sa skladá z väzivovej vrstvy, tak väzivá – závesný väzivový aparát – ju aj udržujú na určenom mieste v malej panve. 
• Ak sa pozriete na obrázok, tak zistíte, že maternica je uložená v takmer 90° uhle v porovnaní s pošvou a je naklonená dopredu, smerom k brušnej stene.
• Rozoznávame dve časti maternice – krčok, ktorý som spomínala vyššie. To je tá užšia časť. A telo maternice – to je tá širšia časť priamo v ktorej sa vyvíja dieťa. 

Vajíčkovody – (latinsky tuba uterina)

• Začiatok vajíčkovodov nájdeme v hornej časti maternice, v tzv. rohoch.  Sú to tenké „rúrky“, ktoré trčia  z maternice ako dva rožky a smerujú k ďalším dôležitým orgánom – vaječníkom.
• Sú dlhé cca 10 – 15 cm a hrubé asi 0,5 –  1 cm. Sú tvorené svalstvom a zvnútra vystlaté sliznicou.
• Okrem toho, je v  ich vnútri  riasinkovitým epitel. Ten má dôležitú úlohu. Sú to akési chĺpky, ktoré (spoločne so svalstvom) posúvajú vajíčka smerom od vaječníkov k maternici. Trvá to približne 3 – 4 dni.
• Na konci opačnom ako je maternica sa vajíčkovody rozširujú (podobne ako lievik) a sú  akoby rozstrapkané.
• Na každej strane je približne 10 – 15 takýchto strapcov. Tieto strapcovité  lieviky (fimbrie)  obklopujú vaječníky a preberajú od nich zrelé vajíčka.
• Úlohou vajíčkovodov je v podstate to – čo počujete v názve – previesť vajíčka od vaječníka do maternice. 

 

Vaječníky – (latinsky ovariá)

•  sú párový orgán.  Na každej strane maternice je jeden.
• U mladých dievčat majú tvar väčšej mandle. U tých, ktoré ešte nemajú menštruáciu sú veľké asi 3 cm a ich povrch je hladký.
• Až po čase, pri pohlavnom dozrievaní, keď sa vo vaječníkoch začnú tvoriť vajíčka, tak sa zjazvujú – kvôli praskajúcim folikulom.  Folikuly sú podobné mechúrikom, ale o tom nabudúce .
• Taktiež sú počas pohlavnej zrelosti väčšie. Asi ako slivka.  A naopak, po plodnom veku (v čase nastávajúceho klimaktéria) sa zase scvrkávajú.
• Zvláštne je zloženie vaječníkov. Zárodočný epitel (folikuly, z ktorých laicky povedané vznikajú vajíčka)  sa totiž nachádza na ich povrchu. Oficiálne tomu hovoríme kôrová časť.
• Zvnútra sú vaječníky tvorené dreňovou časťou. Tá je zložená z jemných väzív, z hladkých svalových buniek a množstva ciev, ktoré vaječník  prekrvujú.  Vo vaječníku sa tvoria i hormóny, ale to je téma na celý dlhý  článok.
• Vaječník je teda pohlavná žľaza produkujúca vajíčka – ženské  pohlavné bunky a hormóny. Vajíčka sú najväčšie bunky ľudského tela.

 

… zopár zaujímavostí… 

• Vo vaječníku prebieha takzvaná oogenéza. Je to proces vývinu ženskej zárodočnej bunky. Po pôrode majú novonarodené dievčatká takmer milión zárodočných folikulov (to, z čoho potom vznikajú vajíčka).
• Ale kým prídeme do puberty, ostane ich už len cca 300 000.  A pravdupovediac, keď vidím dievčence aj v zime s holými bruchami a krížami, tak týmto aj z tohto množstva bude rýchlo ubúdať.

• Ženy majú počet vajíčok obmedzený. Netvoria sa tak ako u mužov priebežne. Vznikajú iba počas  vnútromaternicového vývinu a som presvedčená o tom, že si ich treba chrániť.
• I keď pri každej menštruácii  obvykle dozrieva len jedno vajíčko – v jednom z vaječníkov. (Za celý život ženy ich dozreje asi 400).
• Takže i napriek tomu, že celé to množstvo nepoužijeme, je nutné si uvedomiť, že i nedozreté, uskladnené a „pripravené“ vajíčka sa dajú poškodiť a i trvalo zničiť. 

A ešte v skratke pridám zopár pojmov, s ktorými môžete ako rodičia „pracovať“ pri vysvetľovaní. 

Panva

Panvou obvykle označujeme časť ľudského tela poniže brucha a nad nohami. Môže to však byť aj výraz len pre „kosti panvy“, teda pre krížovú kosť a dve panvové kosti. 

Každopádne u ľudí hovorievame aj o veľkej panve a malej panve. Veľká je tá, kde sú uložené spodné časti tenkého a hrubého čreva – ako u žien, tak i u mužov. A malá panva (a predsa len pripojím aj latinský výraz, lebo sa s ním stretávame v čase keď otehotnieme – pelvis) je tá, kde sú uložené reprodukčné orgány, močový mechúr a konečník – záver hrubého čreva.  

	Mohlo by vás zaujímať: Termíny anatómie pre chlapcov.

Ženská a mužská panva sa od seba líšia nielen tým, aké orgány sú v nich uložené. Líšia sa už samotným kostrovým základom. Ak archeológovia nájdu kostru – vedia podľa tvaru a veľkosti panvy, či išlo o ženu alebo muža. Ženy majú v prvom rade panvu priestrannejšiu. Je aj  širšia a nižšia ako u mužov. 

A ešte dva pojmy s ktorými sa môžu naše deti i my stretnúť.   

• Rodidlá  –  to sú vyslovene ženské pohlavné ústroje.  (resp. u zvierat samičie) 
• Genitálie –  sú  taktiež pohlavné ústroje. Ale týmto slovom označujeme rozmnožovacie orgány mužov aj žien. 

A ak by ste túto časť tela, o ktorej tu toľko vypisujem,  chceli nazvať nejako poeticky – hodí sa výraz lono . 

Vyberajte, trieďte, rozhodujte o tom, čo svojim deťom prezradíte. Držím palce.