
O AUTOROVIĽuba LapšanskáNajprv učiteľka v škole, potom v škôlke a napokon dula. Pekne postupne.Tento portál má toľko rokov, ako môj najstarší syn. Objavila som ho práve v čase, keď sa narodil. Dnes ich mám už troch. A rastú spolu. A ja s nimi. |
V dnešnom článku budeme pokračovať informáciami pre chlapcov o chlapcoch. Počkáme kým trošku odrastú a mrkneme sa na to, čo trápi tých tesne ...násťročných.
Informácie dobré i „plané“. Najčastejšie otázky z oblasti sexuality sa ešte netýkajú dievčat ako takých. Najskôr ich zaujíma ich vlastné rastúce a meniace sa telo. To čo sa dá s dievčatami robiť už tušia, ale vo veku jedenástich rokov ešte len pozvoľna začínajú nad tým rozmýšľať.
Skôr než sa začnú zaoberať vzťahmi a láskou a sexom a druhým pohlavím, musia sa vysporiadať sami so sebou.
A povedzme si pravdu, častokrát zneistejú. Radi by sa dozvedeli aj niečo viac, ale pre niektorých je ťažké prísť za otcom a opýtať sa priamo na „problém“ napríklad s penisom. Pri predstave že by s tým išli za mamkou sa mnohý zase začervenajú a sklopia zrak. Ale koho iného sa majú opýtať ak ich niečo trápi?
(A ak si spomeniete na svoju pubertu, pripomeňte si, že i nás morili obavy – i keď bolo všetko OK. I my sme boli neistí. I my sme dostali nedostatočné informácie na hodinách prírodopisu.)
Takže koho sa majú tieto deti na prelome dospelosti opýtať? Zemepisára? Pediatričky? Chlapci sa nakoniec nenápadne medzi sebou porozprávajú. A povedzme si pravdu – tieto informácie nemôžeme vždy považovať za relevantné. Je super ak svojej ratolesti šikovne podstrčíte nejakú vhodnú literatúru na túto tému.
Tu je teda niekoľko najčastejších otázok chlapcov.
Vyberám ich z lístočkov, na ktoré ich písali počas besied. Aby som objasnila – na besedách o „sexuálnej výchove a rodičovstve“ im hovorím, že na ten lístoček môžu napísať akúkoľvek otázku – na všetky odpoviem. A odpovedám naozaj na všetky, primeranou formou, bez irónie, na partnerskej úrovni. Deti sú veľmi citlivé, obvykle po pár chichúňajúcich a okúňajúcich sa minútach pochopia, že naša debata je otvorená, že im nebudem zamlčovať skutočnosť, že sa nemusia hanbiť opýtať, že netreba pri tom používať vulgarizmy, že...
Takže, väčšina otázok je z lístočkov, ale priznávam, že na niektorých besedách sa chlapci už po pár minútach otvorene pýtajú aj bez nich. Ešte upozorňujem, že toto sú otázky šiestakov až deviatakov, teda detí a mládeže od cca 11 do cca 15 rokov, navštevujúcich základnú školu. Základné témy, stále dookola v rôznych obmenách:
Možno vám pár z týchto otázok príde vtipných. Priznávam, že i ja som sa nad niektorými musela pousmiať a debata s deviatakmi je občas „plná srandy“, pretože v tomto veku to už začínajú brať akosi s nadhľadom. Ale uvedomme si, že ak sa na to pýtajú, tak je možné, že ich to zaujíma. A možno ich zaujíma iba vaša odpoveď a škodoradostne sa tešia, ako sa s ňou vysporiadate. Neprepadajte panike. Odpovedajte. Pravdivo prosím.
Ak deti uvidia, že aj o týchto veciach rozprávate s nimi bez problémov, že máte naozaj snahu vysvetliť to bez obvyklej vety – na to máš ešte čas, prípadne druhej – myslíš na hlúposti a potom sú známky v žiackej hrozné, tak podporíte dôveru medzi vami. Kto z nás by si neprial rodiča, či už mamku alebo ocka, ktorý im všetko vysvetlí?
Nepremeškajte svoj čas a čas vašich detí.