Ako sa stať dvojjazyčnou rodinou

Niekedy je zvedavosť a odvaha dôležitejšia, ako čokoľvek iné. Bez toho by napríklad na Slovensko tak skoro neprišli dva roztomilé dinokroky a s nimi výnimočný výskumnícky projekt výučby jazykov malých detí. Viac nám o projekte Hocus Lotus a BilFam porozprávala tá, čo za to všetko na Slovensku môže: Zlatica Jursová Zacharová, štatutárka MC Budatko v Petržalke.

MC Budatko ako jediný slovenský partner rozbieha projekt BilFam –  projekt dvojjazyčných rodín.  

V prvom rade, projekt „Staňme sa dvojjazyčnou rodinou (BilFam)“ nie je škola, i keď sa v ňom malé deti učia reč. Ide o projekt, v ktorom sa prirodzenou formou veľmi jednoducho celá rodina stáva postupne dvojjazyčnou – teda takou rodinou, v ktorej sa každodenné zážitky žijú v dvoch jazykoch. Metóda, pomocou ktorej si rodiny v projekte BilFam osvojujú cudzí  jazyk sa nazýva naratívny formát. Je to teoretický psycholingvistický koncept – ktorý vychádza z toho, ako naše každodenné životné skúsenosti mnohokrát opakované, sú prepojené s rečou. Toho sa týka aj 20-ročný výskum prof. Traute Taeschner a jej tímu kognitívnych psychológov,  v rámci neho prebiehali a stále bežia v Taliansku, Nemecku a Veľkej Británii experimentálne projekty výučby reči naráciou.

V praxi narácia znamená, že keď sa s deťmi hráš „kukuk“, tak deti vedia, že si zakryješ oči a povieš „kukuk“, rozprávaš o tom, hra, zážitok a slová patria k sebe. Naratívny formát znamená, že vlastne neustále žiješ príbeh. V metóde Hocus a Lotus sa stretávame s  muzikálovými príbehmi týchto dvoch dinokrokov. Projekt BilFam a budúce dvojjazyčné rodiny – sú založené na živote v dvoch jazykoch v každodenných situáciách, príbehoch, ktoré si budú rozprávať a ktoré sa stanú každodennou realitou ich života.

Dramatizáciou príbehu a jeho niekoľkonásobným opakovaním sa jazyky stávajú prirodzenou súčasťou života a zároveň sú neopakovateľné. Projekt BilFam je pre rodiny s deťmi od 18 mesiacov do 10 rokov.

Na začiatku príbehu BilFam sa  teda najprv v MC Budatko objavili Hocus a Lotus. Čo to vlastne je?

Hocus a Lotus boli vymyslení p. prof. Taeschner z Univerzity Sapienza v Ríme a spolupracovníkmi z Oxfordskej univerzity. Sú to dva dinokroky – teda kríženci dinosaura a krokodíla, ktorí  – keď sa liahnu z vajíčka  – tak urobia, krok, krok… Pochádzajú z čias, kedy ľudia sa ešte len učili rozprávať – teda vek človeka kromaňonského. V skutočnosti  ich vymyslela a nakreslila Giulia Francese, dcéra Traute Taescher, vyštudovaná biologička. Hocus a Lotus sú jednoducho rozkošní. Sú orientovaní na všetky deti – bez akýchkoľvek náboženských, kultúrnych či etických podtónov. Sú to oranžové, milé, pozitívnymi emóciami nabité postavičky – dinokroci.

Ako si sa vlastne k tomu všetkému dostala?

Pred niekoľkými rokmi som učila detičky v Rakúskom Inštitúte a tam som objavila túto metódu. Začala som ju na hodinách využívať a hoci som k nej mala isté výhrady, veľmi si ma získala. Neskôr, keď som sa stala matkou, mala som záujem učiť moje dieťa cudzí jazyk, ale ako asi pre väčšinu, aj pre mňa bolo náročné učiť doma vlastné dieťa. A tak som vyhľadala na internete producenta metódy Hocus a Lotus, začali sme spolu komunikovať. Vytvorila som metodický materiál ako s touto metódou pracovať už s deťmi od 1,5 roka a keďže metóda bola vypracovaná pre dennodenné používanie v materských školách, vypracovala a otestovala som koncept pre jej využitie v kurzoch pre deti.

O mojich postupoch som informovala taliansku stranu a keď v roku 2009 sa vypracovával výskumný projekt, Materské centrum Budatko bolo oslovené stať sa partnerom takých inštitúcií ako je Univerzita v Taliansku (Katedra vývinovej kognitívnej psychológie), Univerzita v Edinburghu (bilingválne štúdie), Euro Ed z Rumunska alebo Pau Casal Inštitút z Barcelóny.

Čím je špecifický kurz Hocus Lotus?

V Taliansku, kde sa projekt testoval na deťoch v predškolských zariadeniach, sú deti pri výučbe bez rodičov. Až po informovaní našich výsledkoch z MC Budatko, kde sme začali učiť deti cudzí jazyk od 1,5 roka touto metódou, začali aj Taliani skúšať pracovať s deťmi už v jasličkách. Naše výsledky z Budatka a iných materských centier / napr. Košice – MC Stonožka, B. Bystrica – MC Hviezdička, Michalovce – MC Drobec, Námestovo – MC Drobček, Rohožník – MC Kvietok / ukazujú, že deti, ktoré takmer vôbec predtým nerozprávali, pomocou metódy Hocus a Lotus, začínajú komunikovať.

V Budatku pri výučbe cudzieho jazyka deti nie sú samé, hrajú sa a zažívajú jazyk spoločne s rodičmi.  Taliani robia výskum aj s deťmi s Dawnovým syndrómom a majú veľmi dobré výsledky, podobne aj pri deťoch so sluchovými a rečovými poruchami.

Skúšala si to aj na vlastných deťoch?

Obom som spievala a rozprávala úryvky, ešte keď boli v brušku. Prvé úspechy sa však začali ukazovať v 6-tom týždni, kedy sme dramatizáciu a spievanie Hocusa úspešne u staršieho syna používali ako utišovač plaču a spúšťač smiechu. Do 1,5 roka som na synovi len skúšala, čo zaberá. Keď mal cca. 15 mesiacov, otvorila som v MC Budatko prvý kurz nemčiny pre deti a tento som viedla (a kým nešiel do škôlky) s ním na kolenách. Môj mladší syn už vyrastá s Hocusom. Učila som asi do ôsmeho – deviateho mesiaca tehotenstva.

Okrem toho si so starším spievame pesničky a rozprávame epizódy v každodennom živote. Keď mladšiemu zahrám príbeh alebo pustím rozprávku, okamžite spozornie a  asi od siedmeho mesiaca začína napodobňovať zvuky z príbehu. Všetky príbehy sú písané na základe poznania detského sveta a toho, čo deti zažívajú. Dieťa sa vlastne veľmi rýchlo identifikuje s Hocusom/Lotuskou a spolu s nimi prežíva jednotlivé zážitky na vlastnej koži. Ukážky z hodín je možné vidieť na www.hocus-lotus.sk.

Aké výsledky mal Hocus Lotus v Taliansku?

V Taliansku zaškolili 120 učiteliek v materských školách, ktoré potom denne 20-30 minút učili deti angličtinu systémom Hocus  – Lotus. Všetky deti sa naučili viac, ako výskumníci očakávali. Grafy úspešnosti metódy nájdete tu.

Čo vlastne chce teraz dosiahnuť projekt BilFam?

Doteraz sa testoval materiál a jeho pôsobenie na učiteľku a na deti v MŠ. Teraz sa skúša, či rodina sama, bez toho, aby dieťa malo učiteľa, je schopná pomocou tohto materiálu sa stať dvojjazyčnou. V ponuke projektu sú materiály v angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine a taliančine.

Koľko rodín je prihlásených do tohto pilotného projektu?

Z každej z piatich krajín bolo vybratých 25 rodín, takže dokopy je to 125 rodín.

Aký je pomer detí vekovo, aké je prerozdelenie jazykov?

V slovenskom projekte je zastúpených: 17 deti do 3 rokov, 17 detí v rozmedzí  3 – 6 rokov, 2 deti medzi 7 – 10 rokmi. Jazyky: 19 angličtina, 5 nemčina, 1 francúzština. Väčšina mamičiek je na MD.

Väčšina jazykových kurzov sa platí. Ako je to u vás?

Projekt BilFam je financovaný z EU 75% percentami, účastníci projektu neplatia žiadne poplatky. Dostanú k dispozícii materiál v hodnote 230€ a tútora na 16 mesiacov. Na druhej strane sa očakáva aktivita, spolupráca a plnenie zmluvných výskumných podmienok.

Ako dlho bude trvať projekt? Čo to pre rodiny znamená v praxi?

Projekt trvá dva roky, no rodiny sa budú učiť 16 mesiacov. Pre rodinu to znamená každý deň sa venovať spolu s deťmi Hocusovi a Lotuske asi tak 15 minút – buď si pozrieť DVD, zaspievať pesničku, zahrať a zdramatizovať príbeh, zahrať bábkové divadielko. Pre rodiny je pripravených množstvo úloh. Po každom príbehu napíšu rodiny príbeh o tom, ako sa im spolu učil cudzí jazyk, ktoré aktivity zvládli a ktoré nie.

Raz za príbeh, keď majú pocit, že príbeh zvládli, nahrajú svoju aktivitu na video a pošlú ho tútorovi projektu. Pre Slovenskú republiku som tútorom ja, celkovým koordinátorom výskumu je Dr. Sabine Pirchio z Univerzity Sapienza v Ríme. Deti majú za úlohou nakresliť, čo bolo pre nich v danom príbehu zaujímavé. Zároveň majú rodiny k dispozícii diár, v ktorom vypĺňajú, čo kedy v rodine s deťmi robili. Hoci tých 15 minút denne sa zdá byť zo začiatku málo, neskôr rodina tak „zhocusovatie“, že hodina bude málo – to vravím z vlastnej skúsenosti. JVšetko sa potom stáva Hocusom a Lotusom – hry, upratovanie, behanie po vonku, naháňanie sa – s príbehmi rastie slovná zásoba, ako aj schopnosť pretaviť naučené do reálneho života.

Projekt je zameraný na deti.  Aký vplyv to má na rodičov, ktorí možno majú len základy, alebo sú prirodzene leniví sa učiť – ako ja?

K tomu poviem len toľko: talianske učiteľky, ktoré vôbec nevedeli po anglicky, ale učili pomocou Hocusa a Lotusa príbehy deti,  sa naučili za dva roky projektu rozprávať. Slovnú zásobu síce mali obmedzenejšiu, ale mali chuť a motiváciu sa ďalej vzdelávať. A to je dôležité pri učení sa cudzieho jazyka.

Neostáva nám teda nič iné, len dúfať, že sa projekt skončí úspešným rozmnožením Hocusa a Lotusky  aj BilFam po celom Slovensku.