Vyberáme s deťmi strednú školu

a pripravujeme sa na prijímačky. Ak máte doma ôsmaka či deviataka, prípadne piataka, toto bude pre vás téma nasledujúcich pár týždňov. Prihlášky sa síce podávajú až o polroka, no pripravovať sa na tento krok je celkom fajn už v tomto čase. Rozmýšľaním, rozprávaním sa  dieťaťom o jeho plánoch, predstavách, možnostiach, hľadaním vhodnej školy v okolí, prípravou na prijímačky …

Aké majú deti možnosti

O tom, aké školy pripadajú do úvahy a ako pri výbere školy samotnej postupovať, sme už na našom webe písali. Samotný výber strednej školy sa týka najmä žiakov v deviatom ročníku základnej školy. Sú tu však aj výnimky: napr. gymnáziá s 8-ročným štúdiom, ktoré prijímajú už žiakov so skončeným 5. ročníkom ZŠ, ako aj gymnáziá s bilingválnym 5-ročným štúdiom, ktoré prijímajú žiakov už po 8. ročníku. 

Nie každá stredná škola otvára prvý ročník, aktuálne informácie preto každoročne zverejňuje Ústav informácií a prognóz školstva, kde si môžete pozrieť katalóg škôl podľa krajov, aj podľa zamerania. Ak by ste mali akúkoľvek pochybnosť v termínoch či podmienkach, treba sa obrátiť na výchovného poradcu na vašej základnej škole. Ten jednak poskytuje informácie o školách a odboroch, ktoré otvárajú prvé ročníky, zbiera informácie o záujme žiakov o konkrétne stredné školy, poskytuje údaje o tom, koľko žiakov sa na ktorú školu predbežne hlási, zabezpečuje správne vyplnenie a zber prihlášok na strednú školu.

Sme nerozhodní

Obe strany, alebo len dieťa – a my rodičia už sme rozhodnutí pevne, prípadne naopak – dieťa má veľmi jasnú predstavu, s ktorou rodičia nesúhlasia … Čo s tým? Nuž, povedala by som, že hľadať cestu. Aj z toho dôvodu sa mi zdá fajn zamýšľať sa nad výberom školy už teraz a nie týždeň pred podaním prihlášky.

Ak ste nerozhodní, môže vaše dieťa absolvovať tzv. „proforientáciu“ v príslušnom Centre pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie. Psychológ pracuje s dieťaťom, používa testy schopností, osobnosti, záujmové dotazníky, testy študijnej orientácie. Na základe toho a rozhovoru s dieťaťom ponúka možnosti, upozorňuje na prípadné riziká. Kontakt na najbližšiu poradňu vám dajú výchovní poradcovia na škole.

Na škole by výchovný poradca mohol mať k dispozícii program „Cesta k povolaniu“, ktorý je taktiež pomôckou pri voľbe povolania. Podobnou pomôckou pre zorientovanie sa v tom, aké rôzne pracovné pozície existujú, čo je pracovnou náplňou každej z nich a s akým platom sa v budúcnosti dá na tej či onej pozícii rátať, je www.svetprace.sk. 

Som rodič – ako môžem pomôcť

Ako rodičia chceme vždy deťom len to najlepšie. Niekedy aj za cenu ich trvalého odporu a nepochopenia našich úmyslov. Niekedy to dobré chceme tvrdohlavo a nepočúvame, čo nám dieťa hovorí. Čo robiť? Na to sme sa opýtali PhDr. Eleny Tomkovej, poradenskej psychologičky, ktorá sa tejto problematike venuje. 

Pokiaľ máme dieťa v 8. či 9. postupovom ročníku, uvažujeme o vhodnom pokračovaní štúdia preň. Čím je dobré začať? Čo zvažovať ako prvé – prospech dieťaťa, jeho záujmy, perspektívu zvoleného odboru?

Ak má dieťa aspoň približnú predstavu, čím chce byť, má zodpovedajúci prospech a rodičia súhlasia, nie je až tak čo riešiť. Pár rodinných porád, získavanie informácií o dostupných školách, absolvovať Deň otvorených dverí, dobre napísať Testovanie 9,..a hotovo.

Aká je vaša skúsenosť, máte pocit, že sa rodičia po oboznámení sa s výsledkom testovania u vás snažia toto rešpektovať alebo idú tvrdo za svojim?

Rodičia niekedy nesúhlasia s voľbou dieťaťa – vidia dieťa neraz úplne odlišne, než aké skutočne je, a aj ako sa ono samo vníma. Preceňujú či podceňujú, prípadne niečo úplne prehliadajú – v tomto je naozaj nápomocný objektívny  pohľad odborníka.

Niekedy – napr. vplyvom špecifických vývinových porúch učenia môže byť prospech znížený, pričom intelektové schopnosti sú vyššie. V tom prípade posúdiť reálne možnosti dieťaťa a dopad porúch na zvládanie ďalšieho štúdia a na kariéru je pre neodborníkov ťažké. Preto sa niekedy nedá pozerať len na prospech – nemusí objektívne odrážať intelektové schopnosti dieťaťa. Pri neodhalených poruchách učenia môže byť napr. príznačný veľký rozdiel v známkach v jednotlivých predmetoch; veľmi veľká nechuť dieťaťa učiť sa niektoré predmety, pričom iné zvláda bez problémov.

Horšia situácia je, keď dieťa školu úplne nezvláda; okrem problémov v učení sa môžu pridružiť problémy v správaní.  Vtedy sú už aj rodičia ochotnejší riadiť sa podľa rád psychológa. Čím skôr k nemu prídu, tým lepšie pre dieťa – vlastne pre všetkých.

V dnešnej dobe možno niektorí – vďaka finančným možnostiam – volia skôr cestu súkromnej školy. Napriek tomu, že ich dieťa by  bolo možno šťastnejšie na nejakej inej, menej náročnej škole. Aké to môže mať dôsledky – pokiaľ sa dieťa ocitne niekde, kde byť nechce.

Ekonomika nás všetkých tlačí – pre deti sú teraz zväčša atraktívnejšie odbory, v ktorých je predpoklad dobrého zárobku. Takisto sú vždy školy nejakého typu „v móde“ – pred pár rokmi to boli napr. školy policajného typu; a v úzadí sa ocitli napr. poľnohospodárske odbory. Je dosť detí, ktoré na konci základnej školy nemajú vyhranený záujem o nejaký odbor. Tak sa stane, že sa študent ocitne na nevhodnom odbore, lebo nad tým jednoducho veľmi nepremýšľal a jeho hlavné kritérium bolo ostať s kamarátmi.

Pobyt na zle zvolenej strednej škole ale môže mať svoje pozitíva- vyskúša si na vlastnej koži, ktoré predmety ako zvláda, a vie sa ľahšie rozhodnúť, čo skutočne chce. Pri výbere povolania nehrá úlohu len úroveň inteligencie, ale aj osobnostné vlastnosti a špecifické schopnosti – nie každý môže byť spisovateľ, sochár,..ale ani účtovník ;). Tiež telesné zdravie a zdatnosť môže zužovať výber povolaní .

Pokiaľ sme sa už pre nejakú školu rozhodli, ako postupovať ďalej, smerom k Monitoru 9 a prijímačkám? Vidíte prínos v špeciálnej príprave – doučovania cez týždeň, víkendové kurzy? Ako vyberať v tomto smere?

Niektorí študenti, ktorí sa chcú dostať na výberové školy, začnú s prípravou na Testovanie 9 ešte v septembri. Rodičia sa pri otázke nutnosti platenej prípravy môžu poradiť s pedagógmi, ktorí ich dieťa poznajú a vedia posúdiť nároky testov. Ani jeden extrém – učiť sa príliš alebo vôbec – nie je dobrý.

Stretávate  sa s tým, že sa deti obávajú testovania? Ak áno – ako im ako rodičia môžeme pomôcť?

Príprava na testovanie by nemala stresovať viac ako test samotný. Okrem toho, že zle napísaný test môže sťažiť až znemožniť dostať sa na vysnívanú školu, je testovanie stresujúce preto, lebo dieťa sa musí porovnávať s inými. A už nie len so spolužiakmi, ale dokonca s celým Slovenskom. Väčšina SŠ však berie do úvahy pri prijímaní aj známky, účasť na súťažiach; takže ani zle napísaný test neznamená koniec sveta. To by mali rodičia deťom zdôrazňovať, keď vidia, že deti sú ohľadom testov príliš úzkostné. Byť dobrý v testoch predsa nie je jediný zdroj sebahodnoty človeka!

O tom, či sme v povolaní spokojní a úspešní, rozhoduje okrem „klasických“ inteligenčných schopností aj emocionálna inteligencia – v skratke schopnosť efektívne používať svoje emócie k svojmu vlastnému prospechu. Takže sa toľko nebifľovať, ale ísť medzi ľudí a pozorovať a žiť život.

PhDr. Elena Tomková
Súkromné poradenské služby
www.poradnapsychologicka.sk

(1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)

Loading...