Lásky..., ale nie jednej plavovlásky

Jedného dňa mi prišiel môj prvák domov totálne rozladený. Hodil tašku o zem, nechválil sa školskými úspechmi a nežiaril. Nakoniec sa hodil na posteľ a začal usedavo plakať.

„Hoplá!“, vravím si, „čo sa to deje?“. Vzala som môjho modrookého krásneho blonďatého kučeravého chalana na kolená a začala rozpriadať materskú CIA.

„Kubko, čo sa stalo?“ Chvíľu sa odvracal, plný nekonečného žiaľu, odmietal odpovedať, dívať sa na mňa, no zároveň sa kŕčovito držal mojich ramien... Žiaľ musel byť neskutočný. Kým sme hrali hru „povedz-nepoviem“, premýšľala som závratnou rýchlosťou nad dôvodom zachmúrenej strany tváre môjho inak večne utáraného happy synátora.

A skôr, ako mi to bolo potvrdené, mi zaplo: Glória.

Ono to bolo tak. Moji chlapci – myslím tým teraz tých, ktorí sa o to zaujímajú, teda 10-ročný Samuel a náš 7-ročný Jakub – sa rozhodli, že svoje „srdcové dámy“ je lepšie si vychovať od mala. A tak sa stalo, že skôr, ako sa pred 6 rokmi narodilo posledné dietko našim kmotrom, Samuel vyhlásil, že to bude dievča a že to bude jeho nevesta... Bolo nám to dosti čudné, lebo inak sa o dievčatá veľmi nekope – je to typický vedec roztržitých prejavov a útržkovitej komunikácie neveľmi použiteľný do praktického života.  No ale stalo sa a Klára – už aj s veselým súhlasom našich kmotrov – je registrovaná ako potencionálna nevesta nášho syna. Pravdu povediac, Sam mal nos – dievčatko je nielen krásne a šikovné, ale bude z nej isto ženská, ktorá pre pierko i mrakodrap preskočí, čo sa pri našom vedcovi neskutočne hodí...

Jakubovi sa tento systém neskutočne zapáčil. Lenže smola – staršia dcéra našich kmotrov už bola vo vážnom ohrození života z dôvodu prebytku pytačov, čo nakoniec skončilo dohodou dvoch najvážnejších rivalov o jej ruku v takomto znení: Samko dostane Máriinu hlavu a Tomáš telo... nevedno, ako k tomu došli, ale sú navýsosť spokojní.

Lenže môj synáčik musel hľadať inde. Najprv hľadal blízko – ale krásna dcéra našich kamarátov mu už na prvý pokus dala riadne košom, takže teraz sa mu pri mene Benedikta ježia aj tie chlpy, ktoré mu ešte nenarástli. Potom sa upol k našej au-pair Katke. Pravdupovediac, chcela by som vidieť človeka, ktorý by ostal imúnny voči jej smiechu a prirodzenej kráse. Lenže Katka, napriek vyhlásenému statusu Jakubovho vlastníctva, vlani zvesela docestovala s jedným mladým mužom menom Peťo a Jakub musel diplomaticky uzavrieť s Katkiným kamošom prímerie...

Našťastie šiel na skautský tábor, kde ho nemalo srdce kedy bolieť a hneď potom do školy. Nejak sa stalo, že sa do ich bývalej škôlkarskej partie dostalo dievčatko menom Glória. Trošku guľka, no usmiata a keďže sa s Jakubom sústavne veselo doťahovali o prvenstvo v triede, nejak si padli do rany. Uznávam, že bol pre mňa malý šok, keď som videla svojho Kuba, ako dáva po vyučovaní nežne svojej Glórii pusu na líčko a tvári sa, ako by to tak odjakživa malo byť... /Jaj, veď doteraz bozkával iba mňa!!!/ No môj syn chodil zo školy spokojný a ja som si zvykla na to, že základnou zložkou každej vety o škole bolo meno „Glória“.

A teraz sa stalo čosi hrozné. Ako z neho vyliezlo, Glória sa s ním celý deň vôbec nebavila, iba s „babami“. Vzhľadom na to, že náš malý sangvinik vie použiť všetky finty sústredenia pozornosti na svoju osobu od milých, cez smiešne až po drzé vnucovanie sa, musela to byť pre neho porážka ako hrom.

„Vieš, mami,“ sťažoval sa so slzami v očiach, „keby aspoň mala dôvod. Ale keď som sa jej pýtal, prečo sa so mnou nebaví, povedala – len tak, nechce sa mi, nič sa nestalo...“.

Nuž, trošku sme si pokecali o babách, o ich srdiečkach a babských táraninkách a tajomstvách, a Jakub sa mi pomaly upokojil. Poobjímali sme sa, utreli sme slzy a život šiel ďalej.

Na druhý deň prišiel spokojný, ale slovo Glória v nepretržitom prúde reči bolo len zriedka. Tak som sa decentne spýtala.

„Ale, už sa so mnou baví, baba jedna...“, mávol rukou môj syn a s úľavou sa usmial.

Lenže od onoho času definitívne presedlal na svoju prázdninovú táborovú lásku zo skautingu, ktorú nevedel s Glóriou nejak hierarchicky zaradiť. Volá sa Júlia, je dcérou našich priateľov, ktorí vedú skautský oddiel, je to blondínka, vraj úžasná a má ... 2 roky.

Nakoniec – Samuel má pravdu. Nevestu a ženu si je najlepšie vychovať...