Naše deti – odliatky podľa jednej formy

Mona Gáliková 4
foto:DSB

Naše deti – odliatky podľa jednej formy alebo sebavedomé osobnosti?

Na Slovensku je už od čias Márie Terézie povinná školská dochádzka. Hlavným dôvodom tohto ustanovenia bolo to, aby všetci dostali vzdelanie. Dnes by sme už mali byť o kus cesty ďalej – základné vzdelanie už nestačí, zdôrazňuje sa to, že je dôležité dať všetkým rovnaké šance na plnohodnotný život.

Rovnaký meter pre všetkých však rovnakú šancu všetkým nedáva.

Nie je to tak dávno, čo učitelia pozerali cez prsty na rodičov, ktorí priniesli napríklad doklad o tom, že ich dieťa je dyslektik a chceli, aby to škola zohľadnila. „Iný prístup?“ prevracali očami. „Len nech sa pekne naučí čítať ako ostatní. Aké výnimky?!“

Nech žije uniformita?!

V našich končinách ešte stále vládne predstava, že treba všetky deti v rovnakom veku posadiť do rovnakých lavíc pred rovnaké knižky. Že sa majú v rovnakom čase učiť rovnakým spôsobom rovnaké veci. Tento prístup však určite nedáva všetkým deťom rovnaké šance uplatniť sa v živote.

„Deti, ktoré majú špecifické poruchy učenia – dysgrafiu, dyslexiu a podobne – sú deti s priemerným až nadpriemerným intelektom, ale daná porucha im znemožňuje svoje schopnosti preukázať,“ vysvetľuje detská psychologička Daniela Bolgáčová. „Individuálny prístup je spôsob ako sa vyhnúť tomu, aby deti neboli trestané za to, za čo nemôžu. Aby mohli byť v živote úspešné.“

Hoci sa už dnes väčšinou nespochybňuje odôvodnenosť individuálneho prístupu k deťom so špecifickými poruchami učenia, odborníci zdôrazňujú, že je prínosom aj pre „zdravé“ deti.

Indi-vindi

Jednoducho – každý sme individualitou, máme iné danosti, aj iné očakávania od života. A úlohou školy nie je naliať do nás za pol suda informácií ročne, ale naučiť nás učiť sa (pretože to budeme potrebovať celý život) a umožniť nám vyrásť v primerane sebavedomé osobnosti.

Aké vyučovanie podporuje rozvoj osobnosti u dieťaťa? Podľa psychológov aj odborníkov na pedagogiku víťazí individuálny prístup – rovnosť šancí totiž znamená rôznosť prístupov. Preto by dobrý učiteľ mal povzbudzovať každého žiaka a umožniť mu, aby sa rozvíjal ako jedinečná bytosť

„Individuálny prístup k žiakom  je dnes určite potrebný. Škola a učiteľ už nie sú pre dieťa jediný zdroj informácií. Deti majú rozdielne záujmy a o tom, čo ich zaujíma, sa veľa dozvedia z médií, encyklopédií a iných zdrojov. Preto sú ich vedomosti často rozdielne. Keď učiteľ učí všetkých všetko, niektorí sa na hodine nudia a potom vyrušujú,“ vysvetľuje Daniela Facunová, učiteľka zo ZŠ P. Škrabáka v Dolnom Kubíne.

„Individuálny  prístup znamená aj to, že učiteľ zvolí také vyučovacie metódy, ktoré umožňujú všetkým žiakom aktívne sa podieľať na hodine, pretože vychádzajú z poznania ich schopností a možností,“ hovorí učiteľ Súkromnej waldorfskej školy v Bratislave Marián Czere.

Je to aj o učiteľovi

Je teda jasné, že individuálny prístup neznamená nižšie požiadavky na „lenivé“ deti. Je skôr o hľadaní spôsobu, ako presvedčiť Jožka, ktorý neprejavuje žiadne nadšenie pre hodiny prírodovedy, že svet rastlín a zvierat ukrýva úžasné tajomstvá; len sa o nich dozvedieť viac. Pretože zvedavosť, túžba poznávať nové veci a pýtať sa je pre deti prirodzená.

Má to len jeden háčik: učiteľ musí mať chuť dostať sa svojim žiakom „pod kožu“ a musí vedieť, ako na to.

„Učiteľ mení štýl práce s triedou, vyučovacie metódy, aj prístup k žiakom podľa toho, aké deti má v triede,“ vysvetľuje Marián Czere. „Výchovné umenie spočíva v správnom striedaní vyučovacích štýlov, aby si každé dieťa mohlo nájsť svoje.“

Z praxe

Príklad na prispôsobenie učiva rôznym druhom schopností detí.

Hľadanie slovných druhov v texte – môžeme organizovať vo forme skupinovej činnosti.

Skupinky môžu byt organizované v podobe „tandem“ – dvojica alebo skupina deti s približne rovnakými schopnosťami, či vedomosťami, alebo vo forme „tútor“, kde dieťa, ktoré vie viac pracuje spolu so slabším dieťaťom.

Rozvrstvenie úloh môže byť aj podľa toho, čo deti potrebujú cvičiť viac – deti, ktoré sú intelektovo veľmi šikovné, ale majú ťažkosti v grafomotorike, môžu nakresliť pozadie, formu k spoločnému projektu, kam deti, čo trénujú hľadanie slovných druhov, dopíšu tie, čo našli.

Na príkladoch práce limitovanej časom môžeme vidieť aj trénovanie sociálnych schopností detí – ak žiak, ktorý skončí počítanie príkladov na päťminútovke skôr, pomáha svojmu slabšiemu spolužiakovi počítať. Tým zároveň prehlbuje kvalitu svojich schopností, pretože to, čo vie potrebuje zdieľať a tým aj formulovať do slov.

Zdroj: SZŠ waldorfská, Bratislava

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Skor ako sa rozhodnete svoje dieta dat na alternativnu skolu, prelistujte si internet na tuto temu.

    Ja by som svoje deti nedal v ziadnom pripade do alternativnej skoly.

    Nepotrebujem aby mi dieta chodilo domov s vymytym mozgom.

    To uz by som ho radsej ucil sam.

     

    Niekolko zaujmavych clankov.

     

    Antropozofia a škola, bludov stodola

    Iracionalita číha na každú ľudskú nespokojnosť, na každé trápenie, na každé nepohodlie, aby ponúkla svoje bludy ako príjemné a pohodlné „alternatívne“ riešenia. Niektoré iracionálne bludy, napríklad tie z oblasti liečiteľstva či homeopatia, sú natoľko extravagantné, že ich možno ľahko odhaliť. Iné sú subtílnejšie, tvária sa milo a ľudia sa stanú ich obeťou jednoducho preto, lebo v takom príjemnom a zdanlivo racionálnom obale zradu nečakajú. To je prípad takzvanej waldorfskej pedagogiky.

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/antropozofia-a-skola-bludov-stodola-2.html

     

    Waldorf po nemecky

    Ani v Nemecku nemajú waldorfské školy najlepšiu povesť. Vyčíta sa im najmä rasizmus a antisemitizmus.

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/waldorf-po-nemecky-2.html

     

    Waldorfské školy – za a proti (reakcie čitateľov)

    K téme o alternatívnych školách prišlo do redakcie niekoľko desiatok reakcií – pozitívnych i negatívnych. V skrátenej podobe ponúkame výber z nich. Diskusiu na túto tému považujeme za dôležitú. Ďakujeme za všetky príspevky.

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/waldorfske-skoly–za-a-proti-reakcie-citatelov.html

     

    Školy bez záruky

    Na zásadné zmeny v školskom systéme – najmä v obsahu a spôsobe, akým sa naše deti musia učiť – čakáme dlhé roky. Aj preto sú v povedomí verejnosti veľmi populárne takzvané „alternatívne školy“. Je to však naozaj alternatíva?

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/skoly-bez-zaruky-2.html

     

     

    .nespokojné matky

    V kaviarni v centre Bratislavy sedia tri ženy a pred sebou majú stohy papierov. Kedysi pred piatimi rokmi boli presvedčené, že pre ich deti bude Waldorfská škola tou najlepšou voľbou. Hoci školné 3000 korún mesačne nebolo pre ne bezvýznamné, chceli poskytnúť svojim deťom to najlepšie, čo našli.

    Dnes sú už ich deti v iných školách a niekoľko žien sa dodnes stretáva a rozmýšľa, ako upozorniť čo najviac inštitúcií na to, ako táto škola funguje. Tvrdia, že rodičov, ktorí vzali svoje deti z tejto školy, je viac, ale mnohí o tom nechcú rozprávať. Trápi ich, že nikde nemôžu verejne hovoriť o svojich zlých skúsenostiach. Motívy, prečo odtiaľ svoje deti vzali, sa líšia. Soňa Nováková zistila, že jej dcéra má slabé vedomosti a že škola neplní to, čo sľubovala. Pani Fabiánová tvrdí, že jej dcéra, ktorá vyžaduje špeciálnu starostlivosť, bola v škole šikanovaná. Zároveň zistila, že úroveň vedomostí dcéry je katastrofálna. „Dcéra mi rozprávala, čo sa učia napríklad na prírodopise o ľudskej hlave. Že v porovnaní so zvieracou ríšou je ľudská hlava ako chobotnica a deti potom kreslili chobotnice. Ja som z toho bola šokovaná. A na rodičovskom združení nám riaditeľka s nadšením ukazovala výkresy detí, na ktorých bola chobotnica.“

    Dcéra Zuzany Piussi sa zase sťažovala, že sa v škole nudí, že ju už nebaví šiť. „Ona sama mi povedala: mama, chcem ísť odtiaľ preč,“ hovorí Zuzana Piussi. „Mala pocit, že nič nevie. Chýbali jej vedomosti, tak som sa začala pýtať. A keď som začala tú školu kritizovať, zistila som, že moja dcéra tam začína mať problémy. Riešila som to rýchlo. Dala som ju do inej školy, ale musela ísť o ročník nižšie.“

    Na otázku, či sa boli pozrieť na vyučovaní, krútia hlavou. Ako prebieha vyučovanie, teda vôbec nevideli. Pritom otvorené hodiny sú dnes bežné aj v klasických školách.

    Tieto ženy sa obrátili na rôzne inštitúcie – Slovenské stredisko pre ľudské práva, ombudsmana či ministerstvo školstva – aby upozornili na riziká tejto školy. Štyri mamy poslali aj list na ministerstvo, v ktorom žiadajú pozastaviť tento experiment. Škola na Vihorlatskej ulici je totiž ako súkromná škola riadne zaradená do siete verejných škôl, ale jej spôsob výučby – teda waldorfská pedagogika – je stále len v štádiu experimentu.

     

    .reč anjelov

    „Múdrosť a dobro je v základoch waldorfských škôl,“ napísal v predslove k osnovám bratislavskej školy jej garant Miron Zelina. Predovšetkým, v základoch týchto škôl je ich rakúsky zakladateľ Rudolf Steiner (1861 – 1925), a tieto školy sa mali podľa neho stať „pilierom celého antropozofického hnutia“ (o Steinerovi a antropozofii prinášame rozsiahly text v Kritickej prílohe). Ľudské hlavy ako chobotnice, nad ktorými krútili hlavou nespokojné matky, či cvičenia nazvané ako eurytmia, to všetko súvisí práve so Steinerom. Jeho náuka vznikla ako výsledok jeho jasnovideckých schopností preto, aby mohli jeho „duchovný svet“ objaviť aj iní. Empirická veda mohla podľa Steinera už iba odhaliť to, čo predtým objavila jeho antropozofia.

    Vo vyučovaní na Vihorlatskej dôležité eurytmické gestá, ktoré znázorňujú samohlásky či spoluhlásky, boli pre Steinera dorozumievacou rečou anjelov. To, ako sa na škole maľuje a ako sa kreslia geometrické obrazce, zasa súvisí s jeho teóriami o „čistej farbe“ a „čistých číslach“. Steiner veril v reinkarnáciu, Krista pokladal za vládcu kráľovstva slnka, v človeku objavil okrem fyzického aj éterické a astrálne telo. Žiaci vo waldorfskej škole tak uctievajú prírodu preto, že vo všetkých predmetoch v prírode sídlia duchovia.

    V štvrtáckom zošite dcéry pani Novákovej sa napríklad píše: „Z každého kamienka, rastliny a zvieraťa žije aj vo mne kúsok.“ Alebo: „Kvet dvíha kalich k oblakom, napĺňajúc sa tak čistým svetlom.“ Pozoruhodné sú aj vysvedčenia, ktoré zaskočili pani Fabiánovú, keď si o svojej dcére prečítala: „Ešte stále ukrýva bohatstvá svojho vnútra pred svetom. Je veľmi málo chvíľ, keď sa mi podarí nazrieť do jej sveta, ale sú to veľké okamihy stretnutia s ňou.“ Dcéra pani Novákovej sa z vysvedčenia zrejme tiež nepotešila, pretože podľa učiteľky „nenašla harmóniu v sebe ani vo vzťahoch so spolužiakmi“. Ale aspoň v eurytmii nezlyhala: „Na hodinách eurytmie sa naučila formové gestá hlások od A po Z.“

    Čo o tejto škole bez učebníc vieme? Čo sa tam deti nič netušiacich a naivných rodičov vlastne učia? „Antropozofiou a waldorfskými školami sme sa v našom združení vedcov Sisyfos podrobne zaoberali,“ hovorí pre .týždeň známy český vedec Jiří Grygar. „Sú to hrôzy a nezmysly. Zástancovia waldorfskej školy sa nesnažia ani modernizovať Steinera, stále sa ho držia. Tie deti, čo tú školu absolvujú, sú potom chudáci, lebo nie sú pripravení do života a v hlave majú zmätok.“

  2. Skor ako sa rozhodnete svoje dieta dat na alternativnu skolu, prelistujte si internet na tuto temu.

    Ja by som svoje deti nedal v ziadnom pripade do alternativnej skoly.

    Nepotrebujem aby mi dieta chodilo domov s vymytym mozgom.

    To uz by som ho radsej ucil sam.

     

    Niekolko zaujmavych clankov.

     

    Antropozofia a škola, bludov stodola

    Iracionalita číha na každú ľudskú nespokojnosť, na každé trápenie, na každé nepohodlie, aby ponúkla svoje bludy ako príjemné a pohodlné „alternatívne“ riešenia. Niektoré iracionálne bludy, napríklad tie z oblasti liečiteľstva či homeopatia, sú natoľko extravagantné, že ich možno ľahko odhaliť. Iné sú subtílnejšie, tvária sa milo a ľudia sa stanú ich obeťou jednoducho preto, lebo v takom príjemnom a zdanlivo racionálnom obale zradu nečakajú. To je prípad takzvanej waldorfskej pedagogiky.

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/antropozofia-a-skola-bludov-stodola-2.html

     

    Waldorf po nemecky

    Ani v Nemecku nemajú waldorfské školy najlepšiu povesť. Vyčíta sa im najmä rasizmus a antisemitizmus.

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/waldorf-po-nemecky-2.html

     

    Waldorfské školy – za a proti (reakcie čitateľov)

    K téme o alternatívnych školách prišlo do redakcie niekoľko desiatok reakcií – pozitívnych i negatívnych. V skrátenej podobe ponúkame výber z nich. Diskusiu na túto tému považujeme za dôležitú. Ďakujeme za všetky príspevky.

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/waldorfske-skoly–za-a-proti-reakcie-citatelov.html

     

    Školy bez záruky

    Na zásadné zmeny v školskom systéme – najmä v obsahu a spôsobe, akým sa naše deti musia učiť – čakáme dlhé roky. Aj preto sú v povedomí verejnosti veľmi populárne takzvané „alternatívne školy“. Je to však naozaj alternatíva?

    http://www.tyzden.sk/tyzden-kauzy/alternativne-skoly/clanky/skoly-bez-zaruky-2.html

     

     

    .nespokojné matky

    V kaviarni v centre Bratislavy sedia tri ženy a pred sebou majú stohy papierov. Kedysi pred piatimi rokmi boli presvedčené, že pre ich deti bude Waldorfská škola tou najlepšou voľbou. Hoci školné 3000 korún mesačne nebolo pre ne bezvýznamné, chceli poskytnúť svojim deťom to najlepšie, čo našli.

    Dnes sú už ich deti v iných školách a niekoľko žien sa dodnes stretáva a rozmýšľa, ako upozorniť čo najviac inštitúcií na to, ako táto škola funguje. Tvrdia, že rodičov, ktorí vzali svoje deti z tejto školy, je viac, ale mnohí o tom nechcú rozprávať. Trápi ich, že nikde nemôžu verejne hovoriť o svojich zlých skúsenostiach. Motívy, prečo odtiaľ svoje deti vzali, sa líšia. Soňa Nováková zistila, že jej dcéra má slabé vedomosti a že škola neplní to, čo sľubovala. Pani Fabiánová tvrdí, že jej dcéra, ktorá vyžaduje špeciálnu starostlivosť, bola v škole šikanovaná. Zároveň zistila, že úroveň vedomostí dcéry je katastrofálna. „Dcéra mi rozprávala, čo sa učia napríklad na prírodopise o ľudskej hlave. Že v porovnaní so zvieracou ríšou je ľudská hlava ako chobotnica a deti potom kreslili chobotnice. Ja som z toho bola šokovaná. A na rodičovskom združení nám riaditeľka s nadšením ukazovala výkresy detí, na ktorých bola chobotnica.“

    Dcéra Zuzany Piussi sa zase sťažovala, že sa v škole nudí, že ju už nebaví šiť. „Ona sama mi povedala: mama, chcem ísť odtiaľ preč,“ hovorí Zuzana Piussi. „Mala pocit, že nič nevie. Chýbali jej vedomosti, tak som sa začala pýtať. A keď som začala tú školu kritizovať, zistila som, že moja dcéra tam začína mať problémy. Riešila som to rýchlo. Dala som ju do inej školy, ale musela ísť o ročník nižšie.“

    Na otázku, či sa boli pozrieť na vyučovaní, krútia hlavou. Ako prebieha vyučovanie, teda vôbec nevideli. Pritom otvorené hodiny sú dnes bežné aj v klasických školách.

    Tieto ženy sa obrátili na rôzne inštitúcie – Slovenské stredisko pre ľudské práva, ombudsmana či ministerstvo školstva – aby upozornili na riziká tejto školy. Štyri mamy poslali aj list na ministerstvo, v ktorom žiadajú pozastaviť tento experiment. Škola na Vihorlatskej ulici je totiž ako súkromná škola riadne zaradená do siete verejných škôl, ale jej spôsob výučby – teda waldorfská pedagogika – je stále len v štádiu experimentu.

     

    .reč anjelov

    „Múdrosť a dobro je v základoch waldorfských škôl,“ napísal v predslove k osnovám bratislavskej školy jej garant Miron Zelina. Predovšetkým, v základoch týchto škôl je ich rakúsky zakladateľ Rudolf Steiner (1861 – 1925), a tieto školy sa mali podľa neho stať „pilierom celého antropozofického hnutia“ (o Steinerovi a antropozofii prinášame rozsiahly text v Kritickej prílohe). Ľudské hlavy ako chobotnice, nad ktorými krútili hlavou nespokojné matky, či cvičenia nazvané ako eurytmia, to všetko súvisí práve so Steinerom. Jeho náuka vznikla ako výsledok jeho jasnovideckých schopností preto, aby mohli jeho „duchovný svet“ objaviť aj iní. Empirická veda mohla podľa Steinera už iba odhaliť to, čo predtým objavila jeho antropozofia.

    Vo vyučovaní na Vihorlatskej dôležité eurytmické gestá, ktoré znázorňujú samohlásky či spoluhlásky, boli pre Steinera dorozumievacou rečou anjelov. To, ako sa na škole maľuje a ako sa kreslia geometrické obrazce, zasa súvisí s jeho teóriami o „čistej farbe“ a „čistých číslach“. Steiner veril v reinkarnáciu, Krista pokladal za vládcu kráľovstva slnka, v človeku objavil okrem fyzického aj éterické a astrálne telo. Žiaci vo waldorfskej škole tak uctievajú prírodu preto, že vo všetkých predmetoch v prírode sídlia duchovia.

    V štvrtáckom zošite dcéry pani Novákovej sa napríklad píše: „Z každého kamienka, rastliny a zvieraťa žije aj vo mne kúsok.“ Alebo: „Kvet dvíha kalich k oblakom, napĺňajúc sa tak čistým svetlom.“ Pozoruhodné sú aj vysvedčenia, ktoré zaskočili pani Fabiánovú, keď si o svojej dcére prečítala: „Ešte stále ukrýva bohatstvá svojho vnútra pred svetom. Je veľmi málo chvíľ, keď sa mi podarí nazrieť do jej sveta, ale sú to veľké okamihy stretnutia s ňou.“ Dcéra pani Novákovej sa z vysvedčenia zrejme tiež nepotešila, pretože podľa učiteľky „nenašla harmóniu v sebe ani vo vzťahoch so spolužiakmi“. Ale aspoň v eurytmii nezlyhala: „Na hodinách eurytmie sa naučila formové gestá hlások od A po Z.“

    Čo o tejto škole bez učebníc vieme? Čo sa tam deti nič netušiacich a naivných rodičov vlastne učia? „Antropozofiou a waldorfskými školami sme sa v našom združení vedcov Sisyfos podrobne zaoberali,“ hovorí pre .týždeň známy český vedec Jiří Grygar. „Sú to hrôzy a nezmysly. Zástancovia waldorfskej školy sa nesnažia ani modernizovať Steinera, stále sa ho držia. Tie deti, čo tú školu absolvujú, sú potom chudáci, lebo nie sú pripravení do života a v hlave majú zmätok.“

  3. Podľa viacerých známych veľmi dobrá škola; vietor z plachát si netreba zobrať niekoľkými angažovanými článkami z konzervatívneho smeru. Každý rodič má mať možnosť výberu školy podľa svojho vedomia a svedomia.

  4. Podľa viacerých známych veľmi dobrá škola; vietor z plachát si netreba zobrať niekoľkými angažovanými článkami z konzervatívneho smeru. Každý rodič má mať možnosť výberu školy podľa svojho vedomia a svedomia.

Pridaj komentár