Do školy za trest?

Včera som bola pri tom, keď moja 8 ročná neter prišla zo školy s 3-kou z písomky v žiackej knižke. Bolo nám jej všetkým strašne ľúto. Bola to jej úplne prvá písomka a tak pri pátraní, čo sa stalo, sme zistili, že pani učiteľka rozdala deťom papiere s otázkami a nalinajkovanými riadkami na odpoveď. Žiaľ, odpoveď na otázku vymenujte mesiace v roku sa mojej neteri na riadok zmestila iba po máj. A tak „milá“ pani učiteľka hneď dala -7 bodov a milá Adrianka dostala svoju prvú trojku. Myslíte, že týmto ju vyučujúca povzbudila?

Je pravdou, ze moj synovec ma trochu problemy s makkym a tvrdym „i“ , ale stalo sa mu,ze sloh napisal bez jedinej chybicky a ucitelka mu povedala:“Aj ked to mas napisane uplne bez chyby,aj slohovo to mas dobre,uz zo zasady ti nedam jednotku, ale dam ti dvojku a musis byt spokojny. Ak mas s tym problem,dam ti trojku.“ Zistil,ze ci sa snazi alebo nie, lepsiu znamku nadostane.

Mám dcéru druháčku a má zníženú pozornosť. Tiež dostala svoju prvú trojku (mimochodom hrozivo sa vycierala na červeno a keby sa dalo, narástla by minimálne cez tri riadky žiackej knižky a tak tienila jednotky, ktoré sa pri pohľade na ňu razom scvrkli) vďaka tomu, že si jednoducho poplietla znamienka + a – . Mne to nie je celkom jasné ako sa to dá mýliť, ale výsledky mala správne, aj keď s opačnými znamienkami. ČO MÁM ROBIŤ ?!?

Môj syn je piatak a má veľký problém s učením. Prosím Vás, viete mi poradiť nejaké cvičenia alebo hry, aby si ľahšie vedel zapamätať prečítanú látku…?

Ďakujem.

Odpoveď pre Lenku: Skúste vo svojom okolí pohľadať niekoho, kto pomáha odstraňovať problémy metódou „Jednotný mozog“ alebo kineziológa. Títo ľudia určite dokážu spoločne s vaším synom odstrániť ten prvotný stres, ktorý spôsobil problémy vášho syna.

Chcel by som len uppozorniť na jednu vec.

Slováci sa nesťažujú.

Priklad zo zivota :

V hoteli netečie tepla voda, dovolenkujúci slováci sice na to upozornili, ale odpoveď, že sa to bude opravovať až za tri dni im plne stačila.

V nemocnici: od nemocničého perzonálu som sa dozvedel, že písomne sťažnosti sa preverujú a daný lekáry majú naozaj postihy za to. Je však jeden problém – ludia sa nesťažujú písomne, len tak jedna pani povedala.

No a prídem ku školstvu, mne blízkemu, pretože som aspoň vyučený učiteľ s malou praxou.

Je hlúposť, že by učiteľ si zasadol na žiaka po sťažnosti rodiča.

Netvrdím, že sa to nemôže stať, ale my sa ľahko necháme zastrašiť neuvedomujúc si tú skutočnosť, že na to máme právo a že ten učiteľ si musí zvyknúť na to, že je pod dohľadom rodičou a že bude musieť sa im venovať.

Je to o výchove je to o hraniciach, každý robi resp. nerobí toľko koľko mu dovolia.

Aj učitelia sú len ludia, ktorý nesmú mať istotu v tom, že oni sú nenahraditeľný.

Samozrejme za tie peniaze … .

Nesmiete sa báť sa sťažovať, hoci aj začať od učiteľa cez riaditeľa až po inšpekciu.

Toto je jediná cesta ako urobiť z učiteľov pánov učiteľov a pritom zabezpečiť svojim deťom plné vzdelanie.

Peter

Peter, prosim ta, co ucis? Dufam, ze nie slovencinu. Znesiem teda vselico, ale pri citani slov „dany lekary“, „rodicou“, „ludia, ktory nesmu“, “ su nenahraditelny“ dostavam zabrat. Preco nevies pisat?

Môj 9 ročný syn chodí naozaj do školy za trest. Nie je žiadny anjelik ani dieťa typu kde ma dáš tam budem, ale aké jednoduché by to mali učitelia keby tie deti boli takéto. Všetko je len o tom, aký prístup si učiteľ k deťom zvolí. Či bude jednať z pozície sily alebo ich nejakým spôsobom zaujme, je len na učiteľovi.

Žiaľ, máme smolu v učiteľkách, takže ja sa môžem aj rozliať, záujem o školu u neho nevzbudím. A určite tomu nepridá ani to, že sa s ním denno-denne učím 2-3 hodiny. Hrozné, keď si zoberiete, že to dieťa je tak isto v škole ako dospelý človek v práci, musí sa sústrediť, ticho sedieť, nevyrušovať, písať písomky (kde sú niekedy nezmyselné otázky), a najhoršie na tom je, že jeho výsledky tomu vôbec nenasvedčujú. Takže už ja mám pocit, že zlyhávam, ale žiaľ, od pani učiteľky sa pomoci nedočkám, takže mi zostáva dúfať, že hádam raz bude mať učiteľku čo je učiteľkou z lásky k deťom a k povolaniu. A keď nie, tak to musíme nejako dobojovať. Ak máte niekto podobnú skúsenosť, skúste mi prosím napísať ako to riešite Vy.

ja som mala problemy so synom ked chodil do skolky.nesadli si s ucitelkou a to bolo neustale ze nepocuva ze sa bije ze nechce pracovat no hruza.s obavami sme ho dali do skoli a cuduj sa svetu zrazu je anjelik nosi same pochvali aj na rodicovskom si ho chvalili ako pomaha aky je dobry ze by rozdal aj gate.dokonca sme sa rano hadali lebo ma napuchnute ocko a ja som ho chcela nechat doma a on ze musi do skoly lebo maju to a to ,tak isiel.strasne vela zalezi od ucitelky ako deti zvlada ,teraz uz viem ze mal pravdu ze si na neho ucitelka v skolke zasadla,vtedy som si myslela ze je rozmaznany jedinacik a ja som precitlivela mamicka.

Môj 9 ročný syn stále hovorí, že nechce chodiť do školy. Nosí dobré známky, ale niečo je pre neho akoby postrachom. Veľmi sa teší keď je piatok. Niekedy už neviem čo mu mám hovoriť a ako mu tu školu opisovať v superlatívoch a hovoriť neustále o tom, aká je škola pre život potrebná.

Moja osobná poznámka: keď sa s ním učím, resp. pomáham, keď to potrebuje, niekedy mám husiu kožu s príkladov v matematike, v zadaniach zo slovenského jazyka. Myslím si, že deti sú abnormálne preťažované., pretože ako je prirodzené zapamätať si, tak je prirodzené aj zabúdať. Môj názor je ten, že z množstva učiva, ktoré musia zvládnuť sa rodí nechuť ku školám. Myslím si, že ich týmto spôsobom oberáme a tak vzácny vek ako je detstvo.

Veronika, matka štyroch det, ktoré sú najdôležitejšie v mojom živote.

Môj 9 ročný syn stále hovorí, že nechce chodiť do školy. Nosí dobré známky, ale niečo je pre neho akoby postrachom. Veľmi sa teší keď je piatok. Niekedy už neviem čo mu mám hovoriť a ako mu tu školu opisovať v superlatívoch a hovoriť neustále o tom, aká je škola pre život potrebná.

Moja osobná poznámka: keď sa s ním učím, resp. pomáham, keď to potrebuje, niekedy mám husiu kožu s príkladov v matematike, v zadaniach zo slovenského jazyka. Myslím si, že deti sú abnormálne preťažované., pretože ako je prirodzené zapamätať si, tak je prirodzené aj zabúdať. Môj názor je ten, že z množstva učiva, ktoré musia zvládnuť sa rodí nechuť ku školám. Myslím si, že ich týmto spôsobom oberáme a tak vzácny vek ako je detstvo.

Veronika, matka štyroch det, ktoré sú najdôležitejšie v mojom živote.

Už desať rokov sa v našom školstve reformuje reformované a každá ďalšia reforma prinesie iba zhoršenie situácie. Je jasné, že peňazí je málo, úroveň školstva katastrofálna, ale dôsledky nesie stále ďalšia a ďalšia generácia detí. Odpoveďou detí na teror a násilie je agresivita, drogy, samovraždy – všimli ste si, že všetkého dramaticky pribúda? Kedy sa naši učitelia spamätajú a začnú deťom poskytovať to, čo potrebujú najviac ? O koľko peňazí sa im musí zvýšiť plat? Koľko teda stojí láska, vľúdnosť, tolerantnosť a záujem?

som ucitelkou…chcela snad autorka hodit zodpovednost nza to ake dnesne deti su na plecia ucitelov? … len my mozeme za to ze su deti agresivne? .. nie je problem v tom co pozeraju, co pocuvaju, co hraju? … v tom ze rodicia na deti maju coraz menej casu?

Môj ptoblem spočiva v tom, že môj 8 ročny syn nam klame., nevie sa sústredit, nema zaujem o školu. Prednedavnom dostal 5 za to že nemal dokončenu domacu úlohu. Skryl žiacku knižku aby mu učitelka nezapisala znamku do žiackej. Učitelke tvrdil, že ju stratil pritom nam ju doma ukazal. Po oznameni od učitelky že či nemame zaujem mu kupit novu alebo najst staru žiacku knižku som ostala v šoku .

Klamal mna aj učitelku a pritom nemal žiadnu ani len stipku svedomia sa ospravedlnit za to čo urobil. A aby toho nebolo malo stalo sa to čo nik neočakaval. Pre zmenu v skole dostal 2 čo nie je až taka hrozna znamka a skryl žiacku knižku

pred nami. Klame že nevie kde je a pritom učitelka vie že ju mal. Sme z toho zufali a nevieme čo s nim. Manžel už straca pri nom nervy a nevyhyba sa ani telesnemu trestu. Mne je to velmi luto….