Nultý ročník v praxi

Nultý ročník. Mýty, veľké ticho, ešte väčšie očakávania  – niečo, čo sa tu ešte vlastne len rozbieha. 

Ako prežívala Timotejova  mamička Andrejka z Bratislavy rok so „skoro školou“?

1.   Tim je vaše prvé dieťatko. Aký bol od malička?

Timotej bol od malička nekľudné a živé dieťa, dalo by sa povedať, že hyperaktívne, aj keď u neho hyperaktivita diagnostikovaná nebola, javí sa tak aj teraz, v šiestich rokoch.

2.   Čo bolo vašou hlavnou motiváciou pre nultý ročník?

Hlavnou motiváciou boli podľa môjho názoru pre neho nepostačujúce aktivity v škôlke, rovnako poobedný spánok, kvôli ktorému sme denne bojovali s ranným odchodom do škôlky. Timotej nespával od svojich 3,5 rokov a keď aj nasilu zaspal, potom mal problém s večerným zaspávaním, čo nám nabúravalo celý režim.

3.    Na základe čoho ste vyberali školu pre Timka?

Školu sme vybrali na základe kladných odporúčaní našich známych, aj preto, že duch školy zodpovedal našim predstavám školy rodinného typu, ktorá podľa nás Timkovi vyhovovala, v neposlednom rade príjemným prostredím ako aj hodnotami, ktoré v nej u žiakov rozvíjali. Takisto komunikácia vedenia s rodičmi a učiteľov so žiakmi bola výborná.

4.    Splnil nultý ročník vaše očakávania?

Očakávania boli podľa môjho názoru prekonané, personál bol skvelý, pracovná náplň žiakov nepresahovala ich možnosti, ale deti ani nestagnovali, deti mali veľa aktivít, výletov a iných činností ponúkaných školou, akurát sa mi niekedy zdalo, že s udržaním disciplíny u „živého a hravého“ Timka to bolo náročné v prvých mesiacoch, takže mal zo začiatku problém zžiť sa s pravidlami správania, ktoré tam platili.

5.    Ako „skoro školu“ prijal Timotej?

Timko bol od začiatku nadšený, samozrejme, že keď sa oťukal, niektoré veci začali byť „nudné a otravné“, ale vo všeobecnosti môžem povedať, že mu veľmi vyhovovala.

6.    V čom  vidíte ako rodičia prínos nultého ročníka pre Timoteja /v škole, doma/ a pre vás, ako rodičov?  

Pre Timoteja to bol veľký skok pozitívnym smerom, zo školy mal problém poobede odchádzať, bol vyťažený, čo sa odrazilo aj na jeho správaní doma, nemal takú potrebu „zamestnávať celú rodinu“, naučil sa veľa nových vecí, nemusel už poobede tráviť čas na lôžku ako ostatní jeho rovesníci, ktorí zostali v škôlke. No a pre nás to bol tiež pozitívny krok dopredu, lebo sme vedeli, že je o neho adekvátne počas dňa postarané a je vedený podľa nás tým správnym smerom, na rozdiel od škôlky, v ktorej sa učiteľky deťom nevenovali tak, ako by sme si to predstavovali my.

7.   Odporučili by ste iným nultý ročník?

Neviem posúdiť nultý ročník vo všeobecnosti, pretože Timko chodil do súkromnej školy, čo bolo zrejme trochu odlišné prostredie od klasického typu školy, preto sme si ju aj vybrali ako najlepšiu alternatívu pre neho a jeho temperament. Takže keby som sa mala opäť rozhodnúť, či ho tam umiestnim za rovnakých podmienok, aké boli v tom čase, neváhala by som. Bohužial, situácia sa odvtedy zmenila a niektoré praktiky vedenia a tiež personálne zmeny nás „donútili“ Timka presunúť v prvom ročníku na klasický typ základnej školy, čo pocítil aj on.  Ide o estetiku prostredia, počet žiakov, skvelých učiteľov, koniec rodinného typu školy a iné drobnosti, ktoré dotvárali celkového pozitívneho ducha školy v nultom ročníku.

Za rozhovor ďakuje Mária Kohutiarová