Zrušené OČR-ky. Je to viac ministerstvo práce ako ministerstvo rodiny?

Slovensko sa dnes neslávne prirovnáva k Bergamu, no ideme otvárať školy. Sledujeme správy o expresnom šírení britského kovidu v kolektívoch, no ideme ich otvoriť deťom. Množia sa prípady o závažných postkovidových komplikáciách u tých najmenších, ale…

Raz týždenne nám chodia dotazníky od riaditeľov škôl a starostov, či chceme deti od pondelka dať do školy.

Nechceme. Väčšina nechce, aspoň teda u nás. Napriek tomu sa v piatok poobede dozvedáme, že škola sa otvorí. Dobre. Veď niektorí to naozaj nutne potrebujú, lebo naozaj sa mnohé deti už nezvládajú učiť doma, mnohým rodičom to naozaj komplikuje fungovanie. A my ostatní, môžeme nechať deti doma, z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia. Staráme sa o deti, ale OČR už nedostaneme. Prečo?

Čo viedlo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, aby nás takto „potrestalo“?

Že teda je to viac ministerstvo práce ako ministerstvo sociálnych vecí a rodiny? Že treba ísť pracovať? Ako? Nechať doma tie deti a bežať do práce? Že dá sa teraz homeoffice? Nedá! Ja si v trojizbovom byte s troma školopovinnými deťmi a  manželom na homeoffice nemám kde sadnúť. V každej izbe jeden hovor, jedno online, jeden počítač s kamerou a mikrofónom.

A nakoniec, naplno pracovať popri starostlivosti o deti je náročné… úplne šialené… Keď som s nimi doma, učím sa s nimi, dorábam s nimi úlohy, idem s nimi von, aby nesedeli celý deň pri pc či telke, zabezpečujem chod domácnosti, venujem sa im, aby sme toto vôbec ustáli.

Čo škodí psychike detí doma viac? To, že nemôže ísť do škôlky, do školy alebo vynervovaná matka na homeoffice (ak vôbec môže ostať na homeoffice), ktorá si ho nestíha ani všimnúť?

My si tie deti nenechávame doma z plezíru.

Väčšina rodičov sa naozaj obáva. Riešia to rôzne. Niektorí si vedia prácu z domu zariadiť, niektorým beží rodičovská dovolenka s menšími deťmi, niektorým sa postará širšia rodina. Každý sa snaží ako vie, ako to považuje v tejto situácii za najlepšie. Snažíme sa aj my, len už bez OČR. Prečo? Nie je nás predsa tak veľa, aby štát na tom skrachoval a ani tak málo, aby nám nevenoval pozornosť.

(7 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...