Tajomstvo šuplíčkov

Austin 1

Včera som otvorila šuplík na našej starej Singerke. Bohužiaľ už našej, pretože ešte pred pár rokmi stála v kuchyni u babičky s deduškom.

Foto: Ingimage.com

Bola to klasická prešporská kuchyňa v dvojizbovom pavlačovom byte, ktorá bola maličká, preplnená a pravidelne natisnutá všetkými ľuďmi, čo prišli „len na kus reči“.

Pamätám si ju najviac z dlážkovej perspektívy, môj najobľúbenejší čas bol zabudnúť sa pod stolom.

Do uší sa mi dostávali zlomky nepochopiteľných pavlačových dymových správ,

nevhodných pre detské uši. Singerka stála hneď veľa stola a mala tri úžasné obrovské šuplíky plné pokladov. Napríklad zicherky zavesené pekne od malého po najväčší. Špendlíky pozbierané s deduškových košieľ a kvetinových výzdob, krabičku starých odpáraných gombíkov.

Každý z nich ožíval v mojich očiach v príbehoch pomotaných z rozprávok, rozprávania a odposluchu horných rozhovorov. Nepamätám si slová, zostali mi obrazy a vôňa časov minulých.

Včera som otvorila šuplík a zdal sa mi zrazu vetchý a zďaleka nie taký plný. Vyberala som kúsok po kúsku jeho obsah a v záhyboch papiera hľadala závan tej vône.

 

Diava, cigarety a jablkový koláč

Zmes diavy, deduškových štipľavých cigariet, ktoré chodil po polovičkách fajčiť na balkón a ich smrad mu ulpieval na prstoch ako parfém, vôňu vypekaných škvarkov, tuhej zrnkovej kávy, jablkového koláča so snehovou kôrkou…

Vôňu môjho bezstarostného detstva, vôňu rozlietanej fantázie, čas príbehov a rozprávania. Počula som naše rodinné príbehy toľkokrát, že ich snáď budem vedieť zopakovať svojim deťom, podať im niť, ktorá je v nich utkaná.

Deduško dodržal slovo, dožil sa roku 2000 ako si vysníval, dožil sa dokonca aj mojej svadby, ako mi sľúbil, aj keď som si dala riadne načas, kým som doviedla predstaviť toho pravého.

Len mi je ľúto, že to, že čakáme vytúžené bábätko som mu už utekala povedať do nemocnice, keď bol v kóme.  Babička sa síce narodenia vnuka dočkala, ale jej sa bez deduška proste nechcelo žiť a do roka odišla za ním.

Boli v sebe zrastení ako dva korene stromov, ako dve koruny, dva kmene. Dva stromy, pod ktorými som mohla vyrásť.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (21 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Krasne austin. V tychto dnoch je mi vzacnejsie akoinokedy stretnut pod pazuchou s kochlikom strapatych chryzantem mojich staruckych krstnych rodicov, stravit zasa to vykladove koliesko „who is who“ po dedinskom cintorine s mojou mamou, … Lebo vsetci ti ostatni pod korunamy stromov ktorych som vyrastala ja, tu uz nie su..

Pridaj komentár