Človek doma nemusí mať kalendár. Stačí skočiť po rožky a mlieko do Tesca a viem, aké je obdobie. Už pri vchode ma osvietia kvetinové vence, vedľa nich zdobené svietniky a k tomu poskromnejšie sviečky v balení 10 a 1 grátis. Sú tu Dušičky!
Hneď vedľa cintorínovej výbavy na stojane zavesené hororové masky. Lebo Všetkých svätých a Spomienka zosnulých je málo. Tak si ešte zahalloweenujeme, nie?
(Ne)dobrovoľný Halloween
Moji rodičia poznali sviatok, ktorí si Íri a Škóti priviezli do Ameriky, a dobrí obchodníci nám ho pred pár rokmi doniesli naspäť, len z hororov. Dnešní školáci ho už slávia bežne.
Minulý rok som potrebovala večer vybehnúť na nákup. Zamyslene stojím vo výťahu, keď sa tu zrazu otvoria dvere, neónka na chodbe zabliká a dnu vbehne duch! Fakt!
S výkrikom ma hodilo dozadu, keď tu sa spod plachty ozval smiech nášho šesťročného suseda.
„Ale ste sa zľakli!“ zasmiala sa mamička prezlečená za bosorku, ktorá pratala do výťahu metlu. Ešteže nie robotický vysávač.
„Kamže idete?“ pýtam sa a kontrolujem si pulz.
„Deti majú v škole Halloween,“ vysvetľuje mamina a dodá, „mne sa to teda nepáči, ale malému som nechcela kaziť radosť. Keď tam idú všetky decká, viete…“
Prečítajte si aj: Prečo neslávime Halloween?
Viem. Čo zmôže rodič proti tlaku telky, ktorá medzi vianočné filmy v pohode zaradí Kill Bill, a na Sviatok všetkých svätých spraví deckám hororovú celodennú show?
Čo zmôžeme, keď nám vyrezané tekvice skáču do košíka a školy a škôlky deťom radi doprajú trochu strašidelnej zábavy?
Keď je zo smrti strašná sranda
Povedať niekomu, že podobné veci neoslavujeme, a to nielen kvôli komerčnému tlaku, ale najmä kvôli samotnému významu, sa už aj bojím. Lebo veď Halloween je zábava pre deti, čo z toho robím vedu. Robiť vedu mám skrátka v povahe.
Viem, prečo sa na Vianoce zdobí stromček, odkiaľ pochádzajú vianočné trhy, viem prečo na Dušičky pálime sviečky. Neznášam robiť veci len tak. Aj svoje deti učím, prečo niečo robíme, niečo zachovávame a prečo niektoré veci domov nepúšťame.
Prečo? Lebo nám dorastá generácia, čo sa na sviatky radšej zbalí na hory, než by doma upiekli kapra alebo šli prababke zapáliť sviečku a pridať jeden Otčenáš.
Nikto ich nenaučil hodnotu týchto vecí. Nuž, radosť z tradícií a rodinného puta medzi tými, čo žili pred nami, a tými, čo prídu po nás, je asi neprenosná.
Sviatok Halloween je bez popisu jeho genézy a googlenia významu o niečom inom ako o pripomienke niekoho v našom rodokmeni. O nejakej duchovnej a náboženskej úvahe ani nehovoriac.
Téma smrti a spomienka na zosnulých sa stáva predmetom strašnej srandy a oslavy. Veselé oblečenie, vyrezávané tekvice, strašidelné nálepky a tetovačky, a k tomu kopa plastových zbytočností, aby mali chúďatká deti trochu zbytočného bordelu v izbe naviac.
Keby počas Halloweena nebolo čo predať, nikdy by sa u nás neujal.
Prečo sa ujal tento sviatok, a ostatné nie?
Jasné, viem, že Halloween nie je pôvodne len americký sviatok, ale úprimne, kto mu dodal taký gýčový a komerčný nádych? To mi hovorí, že Američania majú tých sviatkov viac.
Je jasné, prečo sa u nás neuchytí Deň nezávislosti a prečo ani Valentín nemá extrémny úspech (koľko krajkového prádla jedna žena potrebuje, nie?). V novembri asi mesiac po Halloweene oslavujú v Amerike Deň vďakyvzdania.
Určite ho tiež poznáte z filmov. Rodina sa stretne, upečie sa velikánsky moriak, spraví brusnicová omáčka a je to. Sedí sa, modlí sa, poďakuje sa, obeduje sa.
Deň vďakyvzdania je obľúbeným rodinným sviatkom, aj keď má paradoxne štátny charakter. Vznikol potom, ako prvý starousadlíci konečne po strastiplnej ceste doplávali na breh Ameriky, kde si postavili prvú osadu.
Polovica z nich však neprežila krutú zimu. Tú druhu zachránili indiánsky susedia, ktorý ich zásobovali kožušinami a jedlom.
Prečítajte si aj: Spomienka na zosnulých. Ako je to vo svete?
A naučili ich sadiť kukuricu, aby im pomohli začať. Ako pripomienku vďaky za Božiu pomoc a pomoc Indiánov vždy posledný štvrtok v novembri zasadnú rodiny za stôl, aby sa poďakovali za to, čo majú. Pekné, nie?
Máme za čo ďakovať. Len by sa to nepredávalo
Prečo sa v našej kultúre neujal napríklad takýto sviatok? Niežeby sme museli oslavovať práve to, že sa nejakým starousadlíkom na druhom konci sveta podarilo prežiť.
Ale hádam by sa v našej histórii našlo pár príležitostí, keď sme na tom boli ťažko, a udalosti sa obrátili v náš prospech. Hádam by sa okrem Vianoc našiel večer, keď by sme si sadli s rodinou a mali za čo poďakovať.
Možno to aj podaktorí robia, dokonca často. Ale pravidelný a obchodnými reťazcami uznaný sviatok z toho zrejme nebude.
Lebo by nám nikto nemohol do domácnosti natlačiť kopu nezmyslov (nanajvýš dekorované sviečky), a ani telka sa nemôže pridať. Veď pri rodinnej večeri by mala zostať vypnutá. Tak načo by nám bol ďalší sviatok, pravda?
To mi hovorí, že je možno čas urobiť cez víkend dobrú večeru, vytiahnuť staré fotky a povedať deťom o ľuďoch, ktorí nám boli blízki, a už tu nie sú.
A možno ma čakajú aj prvé otázky na ťažké témy. Témy, čo nám niekedy zakrýva horiaca tekvica a strašidelné oblečko. Čo im odpoviem? Držte mi palce.
(41 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Žiaľ,z americkej komercie toho preberáme oveľa viac – ten zubatý helovín je toho takým zjavným príkladom…
…ale ako slávime Vianoce? Co prevláda? U väčšiny asi ešte kapustnica, stromček a Ježisko. Ale čoraz viac je to Santa na sobom záprahu, priblé akčne usa filmy na všetkých našich komerčných kanáloch. A pozrite, akého akoževianočného gýču budú plné obchody hneď po Dušičkách a na čo všetko v nich budú zľavy hneď 26.12, len čo sa otvoria(to chudery predavačky už budú mať po Vianociach úplne).
A ako vyzerá dobrý strýčko Mikuláš? Ako biskup s berlou, či ako červený pupkáč s mierne pripitým výrazom? A čo nosí deťom? Orechy, jablká a pardubický perník, alebo adventné kalendáre od kravičky Milky?
Veľká noc? Koľko rodín chodí počas nej do kostola a vychutnáva si doma v pokoji spoločne strávené chvíle, maľujú vajíčka a pečú spolu dobroty, ktorých recepty majú ešte od prababičky? Myslím, že oveľa viac sa ich vyberie na poslednú jarnú lyžovačku s hotelovou polpenziou a animovaným programom.
Aj také obyčajné narodeniny. Sú to ešte stále chlebíčky, džús a mamina torta v obývačke, alebo „oslava na kľúč“ s partiou aspoň 15 prekrikujúcich sa detí v zábavnom centre?
Autorke držím palce, z tých tém deti strach nemajú, to len my dospelí sa okúňame. A všetkým ostatným pokojné prežitie jesenných prázdnin v rodinnom kruhu. Netreba si pokaziť nastávajúce sviatky škrekom nejakých divných strašidiel. Ani sa nebáť melanchólie, ktorú spomínanie na zosnulých so sebou prináša. Patrí k nim rovnako ako zapálené sviečky a kochlíky pestrých chryzantém.
Ja sa tiež prikláňam k názoru v tomto článku,
len mi prosím vysvetlite, prečo hneď vedľa neho, tu, na Vašej stránke, svieti reklama – pozvánka na Halloween vo Familyparku, Fiestu so srašidlami…to všetko len pre silné nervy. Treba ich zrejme mať aj pri výbere reklamy.
V dnešnej dobe je toho oveľa viac prebraté z Ameriky ako len tento sviatok. Veď už keď sme boli deti,tak sme v telke sledovali namiesto Jeziska, Santa Clausa a presne sme vedeli ako trávia Američania svoje sviatky. Bolo len otázkou času kedy k nam príde aj Halloween.
Ešte pred spaním som natrafil na túto stránku a článok s ktorým sa stotožňujem, zaujal a určite si prečítam ďalšie. Netreba sa vyhovárať na „je taká doba“ komerčné pozlátko nemá žiadnu cenu, je to len obal čo predáva ale nič nedáva. Vychovávať a viesť detí k úcte k tradíciám, rodine a byť hrdý je semienko ktoré v detstve zasejeme a v dospelosti budeme žať. Dobrú noc