Prečo máme málo detí? A tak si tu na Slovensku vymierame…

Celá otázka by mohla znieť: prečo máme málo detí, keď sa máme tak dobre?

A tak si tu na Slovensku vymierame

Aj keď sa demografická krivka pôrodnosti odrazila od kritického čísla 1,2 dieťaťa na ženu v roku 2001, Slovensko čaká v najbližších desaťročiach rýchle starnutie obyvateľstva a ubúdajúci počet detí.

 

Koľko dnes máme detí

Podľa prieskumu Štatistického úradu sa na Slovensku narodí v priemere 1,4 dieťaťa na ženu. V porovnaní s Francúzskom či Írskom, kde má žena v priemere dve a viac detí, to naozaj nestačí. Nie na zachovanie populácie.

Len na porovnanie – na území Česka a Slovenska sa pred prvou svetovou vojnou narodilo v priemere sedem detí na jednu mamu.

Zomiera aj Európa

Rýchle starnutie obyvateľstva a úbytok detí prebieha v celej Európskej únii a viditeľné je predovšetkým v tradičných, rodinne založených krajinách.

Európanky rodia prvý raz v čase, keď majú 27 rokov, vek otcov prekračuje tridsiatku. V tomto veku aj klesá tendencia založiť si početnejšiu rodinu.

Kritický rok 2030

Prvé výrazné rozdiely uvidíme v roku 2030, keď začne nepriaznivý trend (mimo pandemických nadmerných úmrtí) – počet zomrelých na Slovensku bude presahovať počet narodených a stane sa z toho nový „normál.“

Prečo mamy nechcú ďalšie deti

Psychológovia tvrdia, že za poklesom pôrodnosti je zmena hodnotového rebríčka a väčšia ženská emancipácia, ekonómovia upozorňujú na menšie finančné istoty.

Čo však hovoria tie, ktorých sa to najviac týka, teda ženy, ktoré zakladanie rodiny či ďalšieho súrodenca odkladajú?

„Bývame v Petržalke v trojizbovom byte. Máme jedného syna a viac neplánujeme. Hypotéka nám zožerie jeden plat, byt je miniatúrny. V kuchyni sa ledva otočím, chýba mi špajza, väčšia kúpeľňa, malý by potreboval väčšiu izbu.

Keby sme mali druhé dieťa, nemám ani kde dať postieľku. Keď bol syn menší, šli sme sa v lete zblázniť. Nemohol skákať ani behať, aby nerušil susedov s bábätkom. Vonku sa v horúčavách nedalo existovať. V zime, keď je tma o pol piatej, je to rovnaké.

Peniaze na dom nemáme, a nemienim ďalších desať rokov okrikovať deti, lebo niekto zakričí, alebo im na zem spadne hračka,“ vysvetľuje mama Andrea.

Prečo si nemôžeme založiť rodinu

Väčšina Slovákov, ktorá momentálne zakladajú rodiny, hľadá vlastné bývanie. Spolužitie u rodičov už roky nepatrí medzi najprijateľnejšiu alternatívu. Pokiaľ nemajú mladí príležitosť mať vlastný dom, rozhodnú sa pre bývanie v byte. Nájsť vhodný však nie je ľahké.

„Moja sestra s mužom sa nasťahovala k rodičom. Tí investovali do prerábky, a keď som prišla na rad ja, odrazu som nemala nárok na nič. Jediné riešenie bol byt v meste.

V ponuke sú však len staré, častokrát zničené byty bez výťahu, s nevhodným riešením, či také, ktoré vyžadujú obrovskú investíciu. Momentálne sme v podnájme, tu však rodinu nezaložíme, “ opisuje skúsenosť s hľadaním vlastného bývania ekonómka Daniela.

Trend chýbajúcich bytov riešia všetky slovenské mestá. Viaceré samosprávy vidia východisko vo výstavbe nájomných bytov, to sa však nepáči rodinám. Manželia dávajú prednosť vlastnému bytu pred prenájmom a chcú mať rodinu „až vo vlastnom“.

 

Slovensko nie je baby friendly krajina

Pracujúce mamy citlivo vnímajú aj fakt, že jedno či viac detí ich na trhu práce znevýhodňuje. Na Slovensku je bez pomoci rodičov často nemožné skĺbiť rodinný a pracovný život.

Podľa mamičky Janky sa mamy stále stretávajú s diskrimináciou v práci a chýba podpora štátu:

„Na pohovore sa ma bežne pýtali, koľko mám detí, a s kým budú, keď ochorejú. Zákonník práce to pritom zakazuje. V hlavnom meste sa miesto v škôlke doslova bijeme, a keď príde leto, a ja potrebujem voľno, v práci mi to dajú vyžrať. Chýbajú čiastočné úväzky a možnosť flexibility.“

Mamička Alena upozorňuje na to, že na ženy je stále vyvíjaný tlak, aby podávali výkon nielen v práci a pri deťoch, ale aj v domácnosti.

„Dlhé roky som študovala, viem jazyky, mám náročnú prácu. Napriek tomu sa okoliu musím ospravedlňovať, že na Vianoce nepečiem a neumývam okná. Ak chce mať žena všetko perfektne, tak tie deti naozaj nebude mať štyri, ale maximálne dve.“

Single mamy

Podľa Rady pre rozpočtovú bezpečnosť by malo trend úbytku detí zastaviť zvýšenie pôrodnosti na 2,1 dieťaťa na ženu. To sa však zrejme nestane. Jedným z dôvodov je aj zmena štruktúry rodín. Stúpa počet rodičov bez sobášneho listu a žien samoživiteliek. Počet single mám presiahol v Európskej únii 7%.

Byť bez podpory otca dieťaťa je skúsenosť, ktorú by mama Barbora nikomu nepriala.

„Na vysokej som otehotnela s priateľom. Po pôrode som čakala ďalšie tri roky na prsteň. Namiesto toho som dostala košom a otecko si založil novú rodinu. Pretĺkali sme sa, ako sme vedeli, a nebolo to vždy ružové. Boli časy, keď som nevedela, kde budeme bývať. Teraz mám svoj byt, podnikám a mám vzťah. Mať ďalšie dieťa s iným mužom mi príde ako riziko.“

 

Spoločnosť musí vrátiť mamám úctu

Aj keď na Slovensku trend veľkých rodín ubúda, výnimky sa nájdu. Jednou z nich je Zdenka, ktorá má tri deti a plánuje ďalšie. A to napriek tomu, že nemajú lukratívny príjem ani veľké úspory.

„S manželom máme troch synov. A túžime po dievčatku. Prvých šesť rokov sme strávili v prenájme. Počet detí sa na príjme, samozrejme, odráža. Zažili sme obdobie, keď muž nemal zamestnanie, a veľmi nás to spojilo.

Prácu si nahrádzam tak, že veľa robím doma. Sadím paradajky na balkóne, pečiem, robím svoj chlieb, zaváram, šijem. Občas si privyrobím domácimi lekvármi a kváskovým pečivom. Peniaze ma neodradili, vynahrádzam ich vynaliezavosťou.

Skutočný dôvod, prečo majú rodiny málo detí, je prístup spoločnosti. Často som svedkom, ako sa do mamičiek obujú dôchodcovia v autobusoch, žene s kočíkom nikto nedá prednosť v rade v obchode.

Spoločnosť musí mamám vrátiť úctu a rešpekt, až potom budú ženy ochotné odložiť pohodlie a istoty, a opäť zakladať rodiny. Materstvo je viac ako demografická veličina a záplata na cudzie dôchodky.“