Otcovia na materskej? Psychológovia búchajú o stôl príručkami, že dieťa patrí k mame.

Otcovia na materskej sú, zdá sa, nezastaviteľný boom. Založili dokonca podpornú skupinu, skôr výbojnú ako výchovnú.

Bojujú za to, aby im štát pri rozhodnutí ísť na materskú nehádzal polená pod nohy, ale umožnil poberať financie, na ktoré majú nárok.

Russel Crowe verzus odborník na kaše?

Ako pubertiačka som sa zamilovala do filmu Gladiátor. Moja predstava o otcovi budúcich detí sa preto vždy blížila viac k Russelovi Crowovi ako k odborníkovi na kaše a materské dávky.

Mohli za to aj výchovné vzory mojich rodičov. Mama varila, oco chystal drevo – a ja som vyrástla v presvedčení, že klasické rozdelenie mužsko – ženského sveta je normálne a prináša rodine stabilitu.

Sama som na materskej strávila pekných pár rokov, náročných aj poučných, stereotypných aj plných zážitkov. Muž zatiaľ chodil do práce. Lebo tak to proste je, a takto sme si to nastavili s ohľadom na našu prácu.

A potom sa to stalo. Náš rodinný známy šiel na materskú. Šok pre nás aj celé okolie. Úplne v pohode trávil čas s ročným synom doma, chodil na prechádzky, varil, a keď prišla žena domov, šiel si zabehať či robil veci do práce.

Prečítajte si aj: Ocino, odlož už ten telefón

Čoskoro bol doma aj v témach ako pôrody, príkrmy či dojčenie. Ženy v jeho okolí sa rozdelili na dve skupiny: obdivovateľky a tie druhé.

Otec doma. A čo mama?

Z otcov na materskej nie sú nadšení psychológovia, ktorí búchajú o stôl príručkami, že dieťa patrí k mame. Ani zamestnávatelia. Kým doteraz sa im krútila hlava len pri ženách na pracovisku, teraz ich pracovné projekty ohrozujú aj muži. Z materskej nie je nadšená ani Sociálna poisťovňa.

No najmä sa nepozdáva našim mamám, svokrám, tetám, babkám a širšiemu príbuzenstvu. Predstavujeme si chlapa v zástere s dieťaťom v nosiči, ktorý s nadšením kupuje eko plienky a bio výživu, a to je proste divné.

Odborníci na rodovú rovnosť tlieskajú. Bežné ženy sa viac zaujímajú, či sa to finančne oplatí.

Lebo pravda je, že ani s otcom na materskej sa mama nenarobí menej. Ak aj nebude celý deň doma, stále bude mať dosť roboty. Kým mamičky v zahraničí prídu z práce, vyložia nohy a oddychujú, my nastúpime na druhú šichtu.

Dobiehame čas s deťmi, do toho varíme, perieme a trápime sa, či dať očkovať, či je čas na logopéda a či potrebuje dvojročný krúžok… preste sme mamami, ako sa patrí.

Materské úlohy, povinnosti a obavy ostanú, aj keď nás chlap na pár hodín pri dieťati zastúpi.

Materská je o peniazoch

Na Slovensku sa na materskej minulý rok ocitlo asi 13 000 mužov. Technicky. V skutočnosti sa im väčšinou podarilo zladiť pracovné povinnosti či podnikanie s poberaním financií.

Nájde sa aj pár prípadov, keď muž ostane jeden deň v týždni doma. Nie, aby šiel s manželkou kočíkovať, ale aby jej dal priestor ísť do práce zamakať na nejakom projekte, ktorý potom doháňala po večeroch. Žiadna idylka.

Materské dovolenky sú u nás stále priestor, kde rodičia zúfalo balancujú rozpočet so starostlivosťou o dieťa.

Napríklad v Nórsku je otec na materskej bežná prax, no spoločný pobyt doma s dieťaťom ešte bežnejšia. Bez ohľadu na financie.

Prečítajte si aj: Nielen otec. Ani tá matka už nie je istá

Otec a mama sa rozhodnú zostať doma a využijú čas na nejaký sen, napríklad si splnia cestovateľský zážitok aj s malým bábom. A nikto ich tam nepokladá za lenivcov, čo nechodia do práce.

Na jednej lodi

Otec na materskej spolu s mamou doma sa mi páči oveľa viac. Pretože je to reálna podpora. Odrazu nie sú rodičia na dvoch miskách váh, aby udržali ako tak nad vodou rozpočet, deti aj vlastné duševné zdravie.

Sú tím. Riešia, čo cez deň. Ako zvládnu kočíkovanie, nákup, ako prežijú prvé očkovanie. Mama sa zrazu necíti sama, frustrovaná, znepokojená, odtrhnutá od sveta. Chlap chvíľu nie je len stroj na zaplatenie hypotéku a Sunáru.

Môj muž ostal za päť rokov materskej doma trochu dlhšie len raz. Bol po operácii a lekár mu láskyplne predpísal mesiac voľna. Zo dňa na deň som to bola ja, kto šiel do železiarstva kúpiť klince a na úrad odniesť papier.

A bol to ocko, ktorý ráno obliekol deti, opral, poskladal prádlo a hral sa na škôlku s bábikami. Bola som nabitá energiou, vysmiata, spokojná, zarábanie šlo chvíľu mimo nás oboch.

Po mesiaci sa muž vrátil do práce a život do svojich koľají. Môj muž si vydýchol a zahlásil – nikdy viac! Na pobyt doma by ho vraj nemotivovali všetky peniaze sveta.

Kolegovia ho v práci s radosťou privítali a dali mu za pravdu. Len kočík, sporák, práčka – to normálny chlap nedá. Nuž, k otcom na materskej sme stále nedôverčiví.