Odmieta robiť potraty, v práci sa väčšinou cíti ako outsider

Pred pár rokmi sme uverejnili článok Môj pôrodník je dobrý človek. Vyzývame v ňom naše čitateľky, aby sa podelili o meno svojho gynekológa a pôrodníka, o ktorom by aj svojej najlepšej kamarátke povedali: „Je to dobrý človek. Som rada, že tam bol práve on.“

Veľmi často sa v komentároch opakuje meno doktora Matúša Chudu, ktorého zhodou okolností osobne poznám. Vedela som, že sa chystá na rodičovskú dovolenku a chvíľu sa svet ružinovskej pôrodnice bude točiť bez neho. Keď prišiel ďalší pozitívny komentár na jeho meno, došlo mi, že už zase pracuje.

V nemocnici, v ktorej sa pred časom uvoľnila interupčná politika, je gynekológom – pôrodníkom s výhradou vo svedomí. Odmieta robiť potraty. Pochod za život vníma ako podporu svojej práce.

„Pre svoje postoje som na gynekológii za exota,“ povedal Matúš Chuda v rozhovore pre portál nm.sk, ktorého časť, so súhlasom Zuzany Hanusovej, autorky rozhovoru, sme mohli uverejniť.

Prečo si sa rozhodol pre štúdium medicíny?

Mal som výbornú učiteľku chémie na gymnáziu a tiež učiteľku biológie, ktorá na našom gymnáziu organizovala projekt Ligy proti rakovine, cez ktorý sme sa ako študenti dostali až k primátorovi Bratislavy, diskutovali sme v parlamente. Touto aplikovanou výučbou nás nadchla pre svet medicíny.

Chodili sme medzi onkologických pacientov, do starobincov, tak som si uvedomil, že rozhodovanie pre vysokú školu má širší kontext aj sociálny rozmer. Inšpiratívny učiteľ vie veľa ovplyvniť. Z jej skupiny sme išli štyria na medicínu a jej vďačíme, že sme sa na medicínu prihlásili a aj dostali, čo vtedy nebolo samozrejmé. Určite v tom bol vplyv mojej mamy, ktorá je tiež lekárkou.

Už počas štúdia si sa profiloval na prácu gynekológa?

Cez projekty Sokrates a Erasmus som využil možnosť študovať aj v zahraničí, pol roka som študoval v Berlíne, pol roka v Oslo v Nórsku a ešte v Rakúsku. V Nórsku som mal štyri a pol mesiaca len gynekológiu pôrodníctvo a pediatriu, kde ma to nadchlo.

Po skončenom piatom ročníku som sa dostal na tri mesiace do Kalifornie k jednému slovenskému gynekológovi, čo ma v rozhodnutí ísť cestou gynekológie ovplyvnilo najviac.

Prečo?

Tie tri mesiace som sledoval prácu tohto gynekológa, ktorý ma aj v noci brával do služby k pôrodom, k operáciám v nemocnici, na lukratívnej pôde dobre vybavenej kalifornskej nemocnice, kde všetko fungovalo, bolo tam top vybavenie, používali sa najnovšie metódy, plus ma oslovil jeho osobný zanietený prístup k pacientkám. Stále som si však nevedel predstaviť, ako by zo mňa mohol byť v našom prostredí dobrý gynekológ.

Bolo v Amerike všetko naozaj len pozitívne? 

Tá štátna nemocnica, kde som robil, bola zaujímavá v tom, že bola len 20 míl od hraníc s Mexikom, v malom púštnom mestečku. Takže tam chodilo rodiť veľa hispánskych žien, ktoré mali aj päť a viac detí. Nebola to teda taká klasická americká vzorka spoločnosti.

Napriek tomu, že išlo o malú a štátnu nemocnicu, bola dobre vybavená, pôrodný box sa podobal na obývačku s obrazmi, kozubom a kreslami. Keď sa rodilo, rýchlo sa to premenilo na pôrodnú sálu a žena sa nikam nepresúvala, len ostala vo svojom príjemnom prostredí.

Hneď po pôrode sa jej do izby nahrnulo dvadsať rodinných príslušníkov, detí, aby privítali nový život. Bolo to veľmi spontánne, príchod nového života nebol nejako sterilný, odpojený od normálneho života. 

S vykonávaním potratov si sa tam stretol?

Nestretol. V Amerike sa na potraty nazerá ako na niečo, čo nepatrí do koncovej nemocnice. Na to sú tam vyhradené súkromné kliniky a absolútne to nemá čo hľadať v nemocniciach, lebo sa to nevníma ako medicínsky zákrok, ale ako biznis, ktorý patrí do potratového strediska.

Celý rozhovor bol publikovaný na portáli nm.sk v roku 2019.

(19 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...