Načo ste mali deti, keď teraz plačete, koľko stoja školy a krúžky

„Mám zaplatiť 22.50 €, a to len za jeden predmet SJL pre 2 deti. Plus MAT, GEOG, atď., rátam minimálne 100 € na PZ a knihy pre školopovinné deti…“ napísala jedna z mamičiek na sociálnej sieti.

Na FB stránke Zavretá škola už niektorí rodičia s rozčarovaním rátajú, koľko peňazí od nich pýtajú školy, „a to ešte ani (poriadne) nezačal školský rok.“

Začiatky školy idú do peňazí

Ak nerátame školskú tašku, či peračník, do ktorých radšej investujeme, aby vydržali viac ako jednu sezónu, nie sú to len perá, zošity, pomôcky na výtvarnú výchovu, vrecúško na telocvik, v ktorom nesmie chýbať obuv „s bielou podrážkou.“

Patrí sem aj kopa pracovných listov, ktoré nie sú všade povinné, len ich vyžaduje na hodine ten ktorý učiteľ, „aby dobre bolo,“ a rozhodne nie sú zadarmo.

Niekde chcú celý balík kancelárskeho papiera, hygienické potreby (toľko kusov toaletného papiera, toľko krabíc hygienických vreckoviek).

Ďalej obedy „zadarmo,“ ktoré sa majú rušiť, školský klub detí, tzv. družiny. Poplatky ZRPŠ. A samozrejme, krúžky.

Veľa, veľa peňazí naraz. Cynik by povedal, mal si si na to šetriť priebežne a nie vyjavene vyplakávať – veď to sú základné životné istoty – smrť, dane a septembrové poplatky za školu.

Načo sme teda mali deti?!

Opakuje sa to každý september, povzdychy rodičov nad dierou v peňaženke. V januári horekujeme trochu menej, aj keď je to plus mínus veľmi podobné.

Teda horekujeme len niektorí. Sú aj hrdinovia, ktorí to dávajú s prehľadom a „žasnú nad rodičmi, ktorí bedákajú nad výdavkami, týkajúcimi sa detí,“ ako poznamenal niekto so zápalom v tam menovanej diskusii:

„Načo ich teda majú?! A možno stačí nakúpiť menej oblečenia, zbytočnosti do chladničky, špajze, či detskej izby, či domácnosti ako takej a zostanú peniaze na to najdôležitejšie – na vzdelávanie,“ dal rovno návod na to, ako sa to dá supersky zvládnuť.

Ako keby medzi bedákajúcimi rodičmi neboli skrátka aj takí, ktorí vedia, že ak zaplatia základné sumy, ktoré od nich povinne vyžaduje škola, možno už nebudú mať za čo kúpiť deťom jesennú bundu alebo tenisky, ktoré vydržia aj nejaký ten dážď.

Ako keby sme zabudli, aký máme za sebou „korona rok,“ ktorý nás priklincoval s deťmi doma na niekoľko mesiacov. A že to v mnohých rodinách znamenalo mať len 55 % príjmov, ak vôbec. Áno, niektoré rodiny to doslova uvrhlo do chudoby. Tam sa nekváskovalo, tam možno nebolo čo jesť.

Cynik by povedal, možno ste nemali mať deti, keď sa o ne neviete postarať, keď príde pandémia. Teraz vyplakávate.

Áno, vyplakávame.

Niektorí nahlas, iní potichu odkašliavajú. Áno, je nám ľúto tých „pár“ drobných. Možno je nám proti srsti dávať peniaze na pracovný zošit, lebo nás máta nočná mora, že ho neskôr budeme používať doma ako pomôcku pri dištančnom vzdelávaní.

Kalkulujeme, či dať alebo nedať dieťa na krúžok, či to nebudú vyhodené peniaze, lebo sa aj tak nebude konať. Či je to dobrá investícia, či tie peniaze potom nebudú chýbať napríklad na toaletný papier (a pritom taká kopa ho bude v škole).

Vyhrážame sa deťom, že ak nebudú nosiť ponožky a čiapky a budú prehĺtať sople miesto toho, aby sa vysmrkali, nezoberú ich pri rannom filtri do školy a prídeme o prácu a nijaký Ježiško tento rok chodiť nebude.

Áno, vyplakávame. Nad tým, koľko stoja pracovné zošity, ale v skutočnosti tak maskujeme všetky strachy a neistoty z nadchádzajúcich dní. Nechceme byť paralyzovaní. Možno len potrebujeme vedieť, že v tom nie sme samy. Že to zvládneme.

(12 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...