Milión pusiniek

Dievčatko chystalo vianočný darček. Balilo škatuľu do veľmi drahého pozláteného baliaceho papiera. Použilo zbytočne veľa papiera, stuhy aj ozdobných ružíc.

„Čo to robíš?“ prísne ho karhal otec. „Minieš všetok papier! Vieš, koľko to stojí?“

Dievčatko si s očami plnými sĺz pritislo darček na srdce a utiahlo sa do kúta. Na Štedrý večer pricupitalo drobnými krôčikmi k ockovi, ktorý sedel pri stole a podalo mu škatuľu zabalenú do vzácneho baliaceho papiera.

„Tatinko, to je pre teba,“ zašepkalo.

Otec zmäkol. Zrejme bol príliš tvrdý. Ten darček bol napokon preňho. Pomaly sňal stuhu, trpezlivo odvinul pozlátený papier a pomaly otvoril škatuľu. Bola prázdna!

Nepríjemné prekvapenie vystupňovalo jeho podráždenosť a vybuchol: „Ty si minula všetok papier a stuhy, aby si zabalila prázdnu škatuľu?!“

Dievčatku sa opäť zaligotali v očkách slzy: „Tatinko, ale ona nie je prázdna! Dala som tam milión pusiniek!“

Preto dnes môžete stretnúť muža, ktorý má v kancelárii na stole škatuľu od topánok. Všetci sa ho pýtajú: „Načo ti je tá prázdna škatuľa?“

A on s úsmevom odpovedá: „Nie je prázdna. Je plná lásky mojej dcérky.“

(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...