Verulka mala 16 rokov, keď otehotnela. Neplánovane, ale bola pripravená niesť dôsledky. Rovnako tak jej partner, ktorý v tom čase študoval prvý rok na vysokej škole.
Mladému páru neskôr prišli do života ešte tri neplánované deti, sú však spolu doteraz. A vo veľkej miere za to vďačia aj rodičom, ktorí ich podržali. Napríklad tak, že im svokrovci kúpili po svadbe byt alebo im pomáhali, aby mamina zmaturovala, aby tatino dokončil školu…
»»»»»»» Prečítajte si aj: Všetky naše 4 deti boli neplánované.
Ako Verulka povedala v rozhovore s Dagmar Mozolovou, ich rodičia boli v prvom rade šťastní, že o interrupcii ani neuvažovali. „Od začiatku to brali ako fakt, že sa stalo, tak sa tešme, že príde nový život a ostatné spolu zvládneme,“ povedala mladá mama, ktorá dokončila aj vysokú školu.
Nezodpovedné?!?
V tomto bode si mnohé iné maminy povzdychli, či by mal tento príbeh taký rozprávkový podtón, keby mladí milenci neboli pod ochrannými krídlami rodičov. Keby boli tak viac „v realite.“ Prišlo im to rozrastanie rodiny nezrelé, nezodpovedné. Vraj mali viac šťastia, ako rozumu.
A čo by bolo zrelé, zodpovedné a viac „v realite?“
Keby sa im deti radšej nenarodili?
Keby išlo v 16 rokoch dievča na potrat, pekne dokončilo najprv strednú, potom vysokú školu?
Keby sa dievčina zamestnala, osamostatnila od rodičov, poriešila vlastné bývanie, zastabilizovala sa finančne a až potom raz, jedného dňa, keby už bola na dieťa konečne pripravená, si ho teda konečne zaobstarala?
Ak by, samozrejme, mala šťastie na vhodného partnera, s ktorým by to šlo? Aké sú šance, že by sa to takto podľa „zodpovedného“ uvažovania a „zrelého“ plánovania nakoniec naozaj podarilo?
Čo keby ostala bezdetná, lebo by sa jej nepodarilo nájsť „toho pravého,“ alebo by sa dieťa nezmestilo do jej pracovného kolotoča alebo by ho v neskoršom veku už nemohla mať tak jednoducho, lusknutím prstov?
Plodnosť nie je niečo, s čím môžeme automaticky počítať, či máme 18 alebo 38.
Už si našla toho pravého?
Všetci si prajeme, aby dieťa prišlo práve vtedy, keď si ho najviac želáme. Ale nie vždy nám to aj je dopriate. Najčastejšie preto, že nemáme otca pre svoje dieťa…
Namiesto partnerov na celý život máme sotva partnerov na určité životné obdobie… niekedy potrebujeme roky trpkých skúseností, aby sme vedeli, čo vlastne chceme alebo skôr nechceme od mužov po svojom boku.
Viac ako dve tretiny žien sa dnes pred neplánovaným rodičovstvom chráni. Musia byť múdrejšie a zodpovednejšie ako muži, s ktorými sexuálne žijú. Pretože muži sa väčšinou o antikoncepciu starať nemusia, môžu si dovoliť byť bezstarostní a ľahkovážni a sex si jednoducho len užívať.
Dokonalá ochrana však neexistuje. Niekedy práve neplánované tehotenstvo preverí, na čom vzťah stojí – môže prísť drsná kríza, pokiaľ muž, ktorý jednoznačne dieťa odmieta, tlačí, aby s tým ONA niečo urobila, nejako to vyriešila.
Zase sa musí rozhodnúť sama. Byť tá zodpovedná, ktorá nesie následky.
Pokiaľ žena podstúpi interrupciu, urobí tak práve pre to, že ju poháňa zodpovednosť za vlastný život, v ktorom nemôže počítať so žiadnou oporou: môže sa spoliehať len sama na seba.
Alternatívu nechať si dieťa, na ktoré bude sama, prijať, že bude matka samoživiteľka, na to nemá každá žena odvahu. Bez pomoci a bez podpory, zodpovedná za svoj život, sa rozhodne, že dieťa sa radšej nenarodí.
Zodpovedné a zodpovedné
Mnohé deti sa nenarodili práve preto, že ich mamy museli byť zodpovedné – že nemali nikoho, o koho by sa mohli oprieť. Nemali nikoho, kto by im povedal: „tak sa tešme, že príde nový život a ostatné spolu zvládneme.“
Nepočuli žiadne množné číslo „zvládneme.“ Žiadne spolu.
Preto by sme nemali ohŕňať nosom nad „nezodpovednými“ mamami a otcami, ktorých podržali rodičia alebo rodina, ktorí im pomohli a boli tu, keď potrebovali postaviť na nohy.
Mohli by sme si konečne uvedomiť, že aj o tom je ten „reálny“ život.
Že sa nemusíme vždy poklepkávať po pleci, koľko toho unesieme sami, byť hrdí na to, čo všetko sme dokázali bez pomoci iných, ako sme sa vypracovali a nepotrebovali pri tom nikoho, len vlastné zaťaté zuby.
Nielen vtedy sa totiž môžeme pozerať na seba do zrkadla, že sme „dospelí.“ Zodpovední. Zrelí.
Prijať zodpovednosť, následky, ktoré vyplývajú z nášho konania a zároveň prijať pomoc a oporu v nejakej životnej situácii, sa vôbec nevylučuje s tým, čo očakávame od dospelého človeka.
Pokiaľ niekto tvrdí opak, tak len preto, že pomoc, podporu a oporu druhých nikdy nezažil. A to musí byť veľmi smutný život.
»»»»»»»» Prečítajte si aj: Keď som nešla na potrať, rozzúril sa a vymazal ma zo života.
(24 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...