Popolcová streda ohlasuje Veľkú noc

Po fašiangovom veselí, množstve sýteho jedla, kysnutých šiškách, prichádza predveľkonočný pôst. Ten má byť duchovnou prípravou na veľkonočnú udalosť. A do tohto veľkonočného pôstu vstupujú mnohí veriaci práve dňom Popolcovej stredy.

Ľudovo sa nazýva aj Popolec, Popolečná, Škaredá či Krivá streda, latinsky Dies cinerum.

Popolec pripadá na stredu v siedmom týždni pred Veľkou nocou.  V roku 2023 pripadá na 22. februára

Kedy a koľko?

Keďže Veľká noc je pohyblivým sviatkom a popolcová streda sa odvíja od neho, aj jej termín je pohyblivý. Popolec pripadá na stredu v siedmom týždni pred Veľkou nocou, teda na niektorú stredu v období od 4. februára do 11. marca.

Už prvé kresťanské spoločenstvá dodržiavali pôst na pamiatku Kristovho utrpenia. Postili sa spočiatku pár dní či týždeň, no od 4. storočia sa dokladá 40 dňové trvanie predveľkonočného pôstu. V rovnakom počte dní prebieha v jednotlivých cirkvách aj dnes.

Symbolika 40 dní

Ak by sme presne počítali dni od Popolcovej stredy do Bielej soboty, narátali by sme ich 46.

Kedysi sa pôst začínal prvou pôstnou nedeľou, ale keďže nedele, ktoré sú jeho súčasťou sa nepovažovali za dni pôstu, posunul sa jeho začiatok na stredu. Popolcová streda sa stala oficiálnym začiatkom pôstneho obdobia v rímskokatolíckej aj v evanjelickej cirkvi.

Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty, preto sa u nich začína ešte o pár dní skôr, slávnostnou večierňou na Syropôstnu nedeľu.

V byzantskej liturgii má Veľký pôst príznačný názov – Svätá Štyridsiatnica. A prečo vlastne 40? Toto číslo má symbolický význam: 40 dní sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako aj Ježiš sa postil na púšti 40 dní pred svojim verejným účinkovaním.

Popol a kríž

Popol, ktorý je v názve tohto dňa, tiež skrýva v sebe hlbšiu symboliku. Drevný popol sa už oddávna využíval pre svoje dezinfekčné a čistiace účinky. Pridával sa do prania, aby plátno dobre vybielil, popolom sa čistil mastný riad, leštili kovy a striebro, umývali zuby, sypal sa ako liečivo na rany. A takisto sa popolu pripisovala očistná funkcia v prenesenom význame.

Sypať si popol na hlavu – to bol v stredoveku symbol kajúcnosti hriešnikov, ktorí do chrámu prichádzali odetí do vrecoviny. Z neho sa neskôr vyvinul obrad, ktorý sa v katolíckej cirkvi praktizuje aj dnes.

Na Popolcovú stredu sa počas omše posväcuje popol, ktorým kňaz robí veriacim na čelo kríž, pričom odrieka: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“. Popol tu symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.

Jednoducho a striedmo

Podstatou pôstu je v pokore zamerať svoj život viac na Boha. Popolcovou stredou veriaci akoby vykročili na cestu pokánia v snahe prehĺbiť svoju vieru a premieňať svoj život. Tá zmena sa odzrkadlila aj v zmene obradov, a navonok aj v zmene stravy a odevu.

Popolcová streda je pre katolíkov dňom prísneho pôstu, ktorý dovoľuje najesť sa raz denne, pričom sa treba vyhnúť mäsitému pokrmu. Zvykom bývalo podávať kyslomliečne polievky, rybu, obilninové kaše alebo cestoviny, tie najčastejšie s makom.

Pred varením, hneď ráno, sa všetok riad v kuchyni musel vydrhnúť popolom, aby ho zbavili masti, ktorou oplývali fašiangové jedlá. Ľudia sa v tento deň obliekli do smútočného, jednoduchého odevu bez výrazného zdobenia, prípadne do starých šiat, ktoré pokladali za kajúci odev.

Dozvuky veselia

No na dedinách bolo ešte aj počas Škaredej stredy cítiť dozvuky fašiangov. Niekde chodil dopoludnia slameník, čo bola tradične fašiangová maska.

Mládenci si nenechali ujsť príležitosť vysmiať dievky, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. So zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne, alebo ich vytiahli von, aby ich „podkuli“, či im na nohu priviazali kúsok dreva – „klátik“.

Výnimočne si ešte mládež zvykla usporiadať záverečnú hostinu v dome mládeneckého richtára, a keďže už bol pôst, nesmelo sa piť víno ani pivo, ale iba pálenka.

(30 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...