Matej Hrebenda, slepý kolportér a marec

Marec si už z detstva pamätáme ako mesiac knihy. Pripomínali nám to nástenky na chodbách škôl, podujatia v knižniciach a súťaže o najlepšieho čitateľa. Tiež kníhkupectvá si dávajú záležať – pútače vo výkladoch a akciové tituly.
Školské chodby teraz zívajú prázdnotou, knižnice a predajne sú zatvorené. Ale marec je tu. S teplejšími dňami, prvými snežienkami aj s vysvetlením, prečo sa práve on spája s knižkami.

Prečo práve marec?

Za mesiac knihy bol vyhlásený ešte v bývalom Československu, v roku 1955. Cieľom bolo podporiť záujem o knihy a spopularizovať čítanie ako také. Pod patronát si tento „sviatok“ vzalo vtedajšie ministerstvo kultúry, zväz spisovateľov, vydavateľstvá aj kníhkupectvá. A prečo práve marec? V tejto, na knihy trochu hluchej sezóne ich chceli spropagovať na počesť Mateja Hrebendu, ktorého výročie narodenia aj úmrtia si pripomíname práve v tento mesiac.

Cesta ku knihám

Matej Hrebenda (1796 – 1880) sa narodil v Rimavskej Píle. Ako 10 ročný stratil matku a otec bez trvalej práce sa o deti postarať nevedel. Matej do školy nechodil, vzdelával sa sám. Miloval knihy, no už ako chlapec postupne prichádzal o zrak, až nakoniec oslepol úplne. Sám sa staral o svoje živobytie, robil mendíka, teda pomocníka na evanjelickej fare či v škole vo viacerých dedinách.

Ako sám o sebe píše, čo mu bolo ukrátené na zraku, to mu bolo vynahradené na pamäti. Bol ochotný ísť sám aj na štvrtú, piatu dedinu k takým ľuďom, ktorí mu boli ochotní predčítavať knižky. Neskôr sa zamestnal ako obecný hlásnik, oženil sa, mal syna a dcéru, no žena mu zakrátko zomrela na choleru.

Slepec s batôžkom kníh

Žil veľmi jednoduchým spôsobom, ale napĺňala ho práca s knihami. Knihy zbieral, skupoval, predával, rozdával i požičiaval a takto medzi ľuďmi šíril osvetu. Zaznamenané sú jeho cesty po celom Slovensku, dokonca aj do Viedne. Všade ho srdečne vítali, čakali ho študenti, vlastenci, vzdelanci, duchovní a aj jednoduchí ľudia.

Prichádzal k nim vo svojom kroji, s prehodenou kabanicou, palicou v ruke a s batohom kníh.
Do jeho zbierky patrili staré rukopisy aj nové knihy od slovenských a českých vydavateľov. Farárom vedel sprostredkovať výtlačky Biblie a duchovnú literatúru. Nevzdelaných ľudí povzbudzoval k čítaniu, prinášal im obľúbené kalendáre a populárne tlačoviny, aby aj oni mali prehľad o verejnom dianí. K tomu rád písal svoje vlastné verše.

Čítame?

Aj keď nám je dnes po celom týždni pohodlnejšie pozrieť si v telke sfilmovanú podobu diela, aj keď nám elektronika ponúka ich audionahrávky, predsa len…
Zabaliť sa do deky, vziať knižku do rúk, šuchotať jej stránkami a hltať písmenká príbehu má stále svoje osobité čaro.

Mohlo by vas zaujímať: Obľúbení autori knižiek pre deti od 5.rokov