Kraslice krásne (nielen) maľované

Čo si predstavíte, keď sa povie Veľká noc? Zrejme spústu vecí, ale určite tam bude mať svoje miesto aj vajíčko. To totiž predstavuje zrodenie, nový začiatok, nový život. Preto ho ľudia roky vnímali ako symbol jari. Veľkonočné vajíčko sa stalo darom. Pripravovali ho ženy a dievčatá pre svojich šibačov a kúpačov na Veľkonočný pondelok.

Dnešní obdarovaní sa asi najviac tešia z čokoládových vajíčok, dutých, plnených lentilkami, či nejakým likérom. No určite bodujú aj tie doma vyrobené a nových techník stále pribúda. A hoci krášlenie veľkonočných vajíčok – kraslíc je známe viacerým národom, na Slovensku sa do súčasnosti zachovalo najviac spôsobov ich ozdobovania. Schválne, máte aj vy doma tie tradičné?

Jednofarebné vajíčka

Najstarší a najčastejší spôsob prípravy kraslíc je ich farbenie, bez inej ďalšej výzdoby. Symbolika jednofarebného vajíčka spočívala práve v jeho farebnosti. Najobľúbenejšou farbou bola červená, ktorá znamenala život, lásku a v kresťanskej tradícii aj vykupiteľskú krv Krista.

Žlté kraslice symbolizovali slnko, svetlo, život, zelené zas mladosť, nádej a silu. Používali sa aj iné odtiene – hnedá, oranžová, ružová, fialová, modrá alebo čierna. A farebnosť ako taká znamenala vždy radosť, hravosť – a tá k novej jari predsa patrí.

8 prírodných farieb na veľkonočné vajíčka >> >>

Na farbenie kraslíc sa v minulosti používali prírodné farbivá a v ich odvaroch sa vajíčka nechali vylúhovať. Do vody sa spolu s vajíčkami dali variť cibuľové šupky, orechové listy, trávy, obilie, rasca, šafran, čierny čaj alebo kôra zo stromu. Z nich sa dali získať odtiene hnedej, žltej a oranžovej. Červená sa dala pripraviť z lupeňov červených kvetov, cvikly, alebo nastrúhanej tehly. Pre získanie zelenej poslúžili čerstvé zelené listy, vňate alebo špenát, na modrú čučoriedky alebo atrament a na čiernu dokonca hrdzavé železo.

Lístkové

Starou, v minulosti ale aj v súčasnosti pomerne rozšírenou technikou je farbenie vajíčok spolu s poprikladanými lístkami alebo lupienkami kvetov. K vajíčku sa priviažu jemnou riedkou tkaninou, napríklad gázou, aby sa pri farbení nepohli a neprenikla pod ne farba. Výsledkom je bledší ornament na farebnom podklade.

Vyškrabávané a leptané kraslice

Do zafarbeného vajíčka sa v niektorých oblastiach Slovenska zvykli vyškrabávať rôzne vzory.

Tak vznikal charakteristický tieňovaný ornament podobný rytine. Obrysy sa vyškrabali dobiela, ich vnútorné časti len čiastočne. Podobný vzor vznikal leptaním, na čo sa používal ocot, šťava z kyslej kapusty a neskôr chemické kyseliny. Leptadlo, nanášané zápalkou alebo brkom, odkrývalo na zafarbenom vajíčku pôvodnú farbu škrupiny.

Vyškrabovanie aj leptanie sa u nás sa používali od polovice 19. storočia a to najmä v krajoch s bohatou výšivkou, ktorej vzormi sa aj inšpirovali.

Batikované a voskované kraslice

Starobylé, vzorovo najbohatšie a najrozšírenejšie je batikovanie vajíčka voskom. Na bielu škrupinu sa roztopeným včelím voskom nakreslí vzor a následne sa vajíčko ponorí do farby.

Po vysušení sa vosk zotrie teplou handričkou a tie časti, ktoré boli pod ním, vytvoria na zafarbenej kraslici biely ornament. Pri viacfarebnom batikovaní sa postup voskovania a následného farbenia niekoľkokrát opakuje, pričom sa farbí od svetlejších odtieňov k tmavším a posledný odtieň určuje výslednú farbu kraslice.

Podobne sa kraslice zdobia voskovaním. Na biele alebo zafarbené vajce sa nanáša farebný vosk a tak vzniká reliéfny ornament. Pri batikovaní aj voskovaní sa roztopený vosk aplikuje pomocou špendlíkovej hlavičky (v minulosti drievka či tŕňa) alebo trubičky. Aby bol vosk pri nanášaní stále teplý, drží sa v nádobke na kraji sporáka alebo nad sviečkou. Vosk sa používa aj v kombinácii s dierovaním vyfúknutého vajíčka a vytvára tak vzory podobné madeirovej výšivke.  

Obliepané

Medzi novšie techniky, rozšírené od konca 19. storočia, patrí oblepovanie. Taktiež sa tu uplatnili najskôr prírodné materiály, napríklad dužina močiarnej trávy, ktorá bola poddajná a ohybná. Lepila sa riedkym cestom alebo škrobom. Neskôr ju nahradili farebné bavlnky a šnúrky.

Pôsobivé sú kraslice obliepané slamou. Bola to veľmi jemná a precízna práca. Slama sa musela najskôr namočiť vo vode, po zmäknutí pozdĺžne prerezať a vyhladiť. Nožnicami sa z nej vystrihovali základné motívy (štvorčeky, trojuholníky, kolieska, pásiky) a z tých sa na vajíčka skladali ornamenty.  

Drotárske a kováčske

Efektné sú kraslice odrôtované medeným alebo postriebreným drôtikom. Ich zhotovenie si vyžadovalo istú remeselnú zručnosť, pochádzajú práve z tých oblastí, kde bolo rozšírené drotárstvo. Zriedkavosťou bolo okúvanie vajíčok. Vajíčka okúvali predovšetkým kováčski tovariši na dôkaz svojej šikovnosti. Ozdobnými prvkami boli malé podkovičky, srdiečka, rôzne kvety, lístky a ornamenty tvorené z kovových pásikov.

Aké vzory?

Najstaršie vzory na krasliciach boli geometrické, neskôr pribudol rastlinný a dokonca aj figurálny  motív. Obľúbené boli rôzne kvety, cifrované lístky, ružičky, tulipány, srdiečka. Jednoduché postavičky znázorňovali dievčatá v tanci alebo šibačku. Pribudli aj náboženské symboly Veľkej noci – kríž a baránok.

V niektorých oblastiach Slovenska zdobili kraslice dokonca textom – iniciálami alebo menom, či dokonca celým veršíkom. Kraslice tu nesú názov písanky. Časté sú na nich veľkonočné pozdravenia a poďakovania za oblievačku. Stretávame sa tiež s náboženskými nápismi – Christos voskres, JHS, Alleluja, Pán vstal! a podobne.  No snáď najviac veršíkov je ľúbostných, môžete sa inšpirovať:

Oblej ma milý môj, len lásku neuhas, dostaneš vajíčko veľkonočné u nás.

To vajíčko maľované, kvietočkami cifrované, tomu ja ho darujem, koho verne milujem.

To pekné vajíčko nech Ťa vždy poteší, ver že mne len Ty si ten najmilší.

Ešte iné inšpirácie na veľkonočné vajíčka? >> >>