Jún… keď je slnko vysoko na oblohe

Teplý a slnečný – taký býva jún. Dni sú dlhšie ako noci, svetlo nám dovolí skoro ráno vstať a túlať sa po vonku do neskorého večera.

A krása, čo všade okolo rastie a prekvitá, akoby aj do nás vlievala tú životodarnú silu. Slnko si na svojej púti kráča stále vyššie po oblohe a ohrieva naše dni. Na chvíľu sa zastaví, aby sa na nás zoširoka usmialo. A aby potom znovu mohlo kráčať späť, k naším protinožcom.

Letný slnovrat

Tým dňom je 21. jún, astronomický začiatok leta. Je prirodzenou súčasťou ročného kolobehu a predsa zvláštnym medzníkom. Je to tak všade vo svete, vo všetkých kultúrach znamenal slnovrat vždy niečo výnimočné, bol začiatkom niečoho nového.

Slnko dáva základ nášmu bytiu, riadi životný cyklus ľudí, zvierat aj rastlín. Slnečné lúče vedia rozohriať naše telo, ale aj dušu. Nie div, že slnko bolo od nepamäti symbolom svetla, čo rozháňa tmu, zlé sily a démonov. Ľudia ho mali v úcte a slnovrat bol sviatkom, ktorým ho oslavovali.

Na svätého Jána

U nás slnovratné obyčaje postupne splynuli s dňom svätého Jána, ktorý pripadá na 24. júna. Je to sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa, ktorý predznamenával príchod Ježiša. Ján vzbudzoval medzi ľuďmi pozornosť svojim vzhľadom aj spôsobom života. Nosil jednoduchý odev z ťavej srsti, živil sa kobylkami a medom divých včiel.

Ale mnohých priťahovala práve jeho osobnosť. Vyzýval ľudí k pokániu a tých, čo prejavili túžbu napraviť svoj život, krstil v Jordáne. Pripomínal, že on krstí vodou, ale po ňom príde Ten, ktorý bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Verný svojmu presvedčeniu a Bohu, svedčil Ján aj svojou krvou. Dostal sa do konfliktu s kráľom Herodesom, ktorý ho dal uväzniť a sťať.  

Tajomná noc

Slnko, tá žeravá nebeská guľa, našla svoj obraz na zemi v podobe ohňa. Oheň hral dôležitú úlohu v slnovratných rituáloch. Ale aj životodarná voda, a tiež zem, ktorá mala odkrývať svoje poklady.

Slávnosti letného slnovratu zvykli trvať niekoľko dní, ale všetko to vrcholilo v predvečer sv. Jána. Noc z 23. na 24. júna bývala bujarou oslavou svetla a života, hľadaním lásky, opradená tajomnom.   

Oheň a voda

Na chotárnych kopcoch sa schádzala mládež, aby tu pálila „jánske ohne“. Vysokánske vatry zvláštne osvetľovali krajinu navôkol. Zapaľovali sa aj kolesá od vozov namazané smolou. Takéto ohnivé kolá sa spúšťali z kopcov, lebo aj slnko sa od toho času už bude nadol spúšťať po nebeskej klenbe.

Nevšedný pohľad ponúkali ohňové pochodne – zapálené metly, s ktorými mládenci chodili po chotári, krúžili s nimi a dovysoka ich vyhadzovali.

Preskočiť horiacu vatru znamenalo nielen šikovnosť, ale aj rituálnu očistu. Menšími ohníkmi privolávali dievčatá dážď, aby nastávajúcej úrode zabezpečili dostatok slnka aj vlahy. Ľudia sa umývali v rannej rose, aby boli svieži a zdraví, dievky aby boli pekné.

Sila lásky

Pálenie jánskych ohňov do neskorej noci znamenalo pre mladých nielen zábavu, ale tiež neobyčajnú romantiku. Neblčali len plamene ohňa, ale mnohým aj srdcia. Postávali pri vatre, ruka v ruke preskakovali ohník, či sa nenápadne vytratili zo spoločnosti kamarátov.

Do dievčenských vlasov vkladali mládenci samičky svätojánskych mušiek, lampášiky ktorých tak nežne svietia počas letných nocí.

Čarovné bylinky

Vo svätojánsku noc vraj nadobúdali nezvyčajnú silu aj bylinky. Mnohým sa pripisovala čarovná sila. Niektoré mali pomôcť nájsť poklad, iné rozlúštiť reč domácich zvierat, ale najčastejšie mali bylinky dievčatám pričarovať milého, nakloniť si srdce toho vysnívaného, vyveštiť vydaj.

Počas svätojánskej noci mali dievky nazbierať devätoro bylín a z nich upliesť venčeky. Vrátili sa s nimi k mládencom a hodili ho medzi nich poza svoj chrbát. Kto si ktorej venček chytil, mal s ňou tvoriť pár.

Alebo si dievčence venčeky vyhadzovali do korún stromov a ktorej sa v konároch zachytil, mala sa do roka vydať. A kam mala ísť za nevestu? To už prezradil venček hodený do vody, podľa toho, ktorým smerom ho prúd unášal.

Budúci ženích sa mal dievčaťu prisniť, ak si svätojánsku bylinu vložila na noc pod vankúš. Bylinky si vkladali aj do čižmy pod holú nohu, či zašívali do pásu na sukni.

Ľubeníček, láskavec, dobrá myseľ…

Svätojánske byliny sa rôznym spôsobom zariekali, hľadali sa na rozličných miestach, potajme, po tichu, o polnoci, či za skorého rána, za rosy. A ktoré z nich to mali mať takú moc? Niektoré baby radili tie, iné inšie. Ale na výber ich bolo aj tak stále dosť.

Vari najznámejšou svätojánskou zelinou bol ľubovník (ľubeník, ľubenička, trezalka), veď už samotný názov svedčí o jeho „funkcii“. Jeho žltkasté púčiky si dievčatá žmolili medzi prstami a pozerali, ako sa im sfarbia, pričom odriekali: 

„Ľubeníček zelený, či ma ľúbi červený?“ Mohli byť spokojné, lebo kvietky aj lístky ľubovníka skutočne obsahujú červené farbivo. Aj preto sa tejto rastlinke ľudovo hovorilo „krv svätého Jána“.

Pásom svätého Jána zas nazývali palinu, zavesená nad dverami mala odohnať zlých duchov. Horec mal pomôcť od čarov bludičiek, čistec zbaviť urieknutia.

Nežná materina dúška mala chrániť pred neverou, pamajorán zariekali dobrá myseľ – aby milý prišiel! Zvonček pripomínal kostolné zvony a teda želanú zbožnosť. Lásku, zdravie a šťastie mali zabezpečiť aj láskavec, šalvia, mäta, bazalička, rosička, skorocel, rebríček, primulka, lipový kvet, papradie…

Voňavé, chutné a zdraviu prospešné

Silu byliniek netreba spájať len s tajomným jánskym čarovaním. Mnohé z nich využíva aj dnešná medicína. Zo sušených varíme voňavé čaje, čerstvé pridávame do osviežujúcich letných nápojov, po niektorých voňajú rôzne vína a likéry.

Bylinky sa tiež výborne hodia v kuchyni na dochutenie šalátov, ako korenie pod mäso, do poliev aj omáčok.

A prečo sa tak dbalo na ich zber práve na Jána? Aj na toto sa môžeme pozrieť prakticky. V tomto období majú totiž mnohé byliny najväčšiu liečivú silu. Sú v plnom kvete, ale ešte nespálené ostrým letným slnkom.

Za povedačkami okolo nich sa tiež dá vidieť reálny základ. Prchavé látky paliny majú napríklad dezinfekčný účinok a podobne ako čistec, horec a mäta pozitívne pôsobia na trávenie. 

Šalvia a repík majú protizápalové účinky, listy skorocelu zacelia rany, proti kašľu a horúčke je dobrá napríklad lipa, prvosienka, ale aj bazalka. Ľubovník a medovka vedia upokojiť a navodiť dobrý spánok.

Proti stresu, podráždeniu a bolestiam hlavy je dobrá materina dúška; podobne tak aj dobromyseľ, teda pamajorán, ktorý je vlastne známy aj ako oregano. Láskavec je zas známy ako amarant a v kuchyni sa dnes  používa najmä jeho zrno.

Tak – nech vám voňajú!