Aj vy ste sa už potešili pohľadom na pestrofarebné stuhy na vrcholcoch stromov, ktoré zrazu vyrástli v našich mestách a dedinách? Aj vaše námestíčko zdobí tento milý symbol mesiaca lásky?
Áno, je tu máj! Všade naokolo rozprestrel koberce zelenej trávy, záhrady aj parky vyzdobil rozkvitnutými kvetmi, ktorých vône roznáša vlahý vietor do ďaleka.
Tie farby, vône aj teplejšie dni a večery nás priam ťahajú von. Kaviarne vykladajú svoje stoly na chodníky, zapĺňajú sa promenády, v altánkoch vyhráva hudba na počúvanie aj do tanca.
Ľudia stále častejšie rozkladajú svoje piknikové koše na lúkach za mestom, schádzajú sa na opekačkách, v záhradách rozkurujú grily.
Máj, máj, máj, zelený
Stavanie májov, zelených stromčekov, ktoré niesli v sebe istý symbol, má dávnu históriu.
Praktizovalo sa už v antike, kedy sa v máji zvykli na domy a hospodárske budovy dávať zelené stromčeky, aby tak ich obyvateľov chránili pred zlými duchmi a chorobami.
V stredoveku sa máje stavali pred kostolmi a radnicami, znamenali prejav úcty a žičlivosti. Z miest sa postupne tento zvyk rozšíril na vidiek.
Krásne zelené máje ozdobené farebnými stužkami sa stavali „pod obloky“ slobodným dievkam. Boli vyjadrením lásky a náklonnosti zo strany mládencov, ale aj znakom prestíže.
Ak si dievča pred domom máj nenašlo, bolo iste smutné. Oveľa väčšiu hanbu však zažilo, ak sa pod jej oknom zjavil suchý stromček ovešaný handrami. Taká bola pomsta mládenca za zradu milej.
Pri muzike s dobrým jedlom
Najvyššie a najparádnejšie máje aj tak vždy vyrástli na verejnom priestranstve – pred domom richtára alebo pred krčmou. Tie tu ostali celý mesiac, alebo aj dlhšie, a pri nich sa po večeroch konali dedinské zábavy.
Niekde sa stavali máje potajme, inde zas so spevom a veselou muzikou. Vždy sa však za postavený máj patrilo poďakovať.
Dievky pripravili pohostenie, ktoré bývalo súčasťou májových veselíc. Ponúkali sa jedlá z domácich zdrojov – mäsité, hydina, vajíčka. V obľube boli pečivá z kysnutého cesta – bohato plnené záviny, koláče s plnkou a sladkou posýpkou, slané osúchy a pagáče.
K tomu všetkému sa nalieval alkohol – na horniakoch pálenka, na dolniakoch víno.
Majálesy a záhradné slávnosti
Zábavy pod holým nebom sa zvykli konať aj v mestách. Záhradné reštaurácie tu s prvými teplými večermi otvárali sezónu. Už dopredu o tom informovali svojich hostí na plagátoch a pútačoch, či pozvánkou v miestnej tlači.
Súčasťou majálesov býval program. Okrem tancovačky pri živej hudbe sa najmä mladí bavili pri rôznych hrách a súťažiach, volil sa kráľ majálesu aj kráľovná krásy, losovala sa tombola, o polnoci žiaril na oblohe ohňostroj.
Najväčším lákadlom však bola ponuka jedál pripravovaných vonku. Nad žeravou pahrebou sa krútil veľký ražeň, na ňom sa pomaly opekal vôl, prasiatko, či baraninka.
Aj čerstvé ryby pripravené na rošte chutili výnimočne.
Na terasách kaviarní, v podlubiach vinární
Počas májových večerov a víkendov ožili tiež mestské korzá a kúpeľné promenády.
Tie doslova zaplnili domáci aj hostia, naškrobení mešťania, ležérna bohéma, veselí študenti aj služobné dievky. Posedávali v podlubiach vinární, kde sa nalievalo nové, už vyčerené víno, v krčmičkách sa čapovalo pivo.
Príjemné posedenie ponúkali terasy kaviarničiek a cukrárničiek. K voňavej káve a aromatickým likérom výborne chutili krehké čerstvé koláčiky.
Vychýrené štrúdle z ťahaného i vaľkaného cesta boli naplnené rozličnými plnkami. Tvaroh sa kombinoval s hrozienkami a mandľami, mak s pikantnými višňami, jabĺčka s orieškami.
Na ochutenie sa pridávala citrónová či pomarančová kôra, vanilka, škorica.
Do prírody
Kedysi mali ľudia k prírode bližšie, celkom prirodzeným bola pre nich starostlivosť o ňu. V máji sa zvykli čistiť chotárne studničky. Bola to úloha mládencov a odmenou za to im bolo pohostenie slaninkou s chlebom a spoločná zábava.
Príroda je pre vzácna aj pre dnešných mestských ľudí. Turisti a výletníci si konečne môžu naplánovať dlhšie trasy.
Iným skupinkám stačí vyjsť si kúsok za mesto, aby si rozložili oheň a opiekli si na ňom donesenú slaninu a klobásky, či do pahreby vložili pripravenú živánsku.
Na chatách, chalupách a v záhradách sa radi schádzajú rodiny a známi.
Záhradná párty či chatová víkendovka sa málokedy zaobíde bez varenia guľáša. Každý, kto môže, prispeje svojim dielom.
Nakrájaná cibuľa, mäsko a zemiaky postupne putujú do medeného kotlíka, v ktorom všetko pomaly buble. Občas treba pomiešať, občas okoštovať, občas dochutiť.
A príroda sa k tomu postará aj o „tradičnú dekoráciu“. Veď čo môže byť krajším májom, ako v plnosti rozkvitnuté stromy okolo!
(7 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
