@Pokiaľ rodičia nepochopia, v čom spočíva najväčšia nástraha ľahko dostupných technológií, nebudú sa k nim vedieť správne postaviť.
@ Vo svete televízie, internetu či sociálnych sietí sa neustále niečo deje. Jeden z najväčších rozdielov medzi online a offline prostredím sú zaujímavé momenty.
@ Kým každodenný život je plný stereotypu, online svet poskytuje priestor vnímať neustále niečo nové. Najmä teenageri začnú mať rýchlo pocit, že virtuálna realita nekonečných zážitkov odráža normálny život.
@ Digitálny svet nenecháva čakať. Pokiaľ chceme mimo klávesnice niečo dosiahnuť - našetriť si na dovolenku, vybudovať vzťah, spraviť skúšku v škole - musíme vynaložiť veľa času a úsilia. A nestačí, aby sme sa posnažili raz.
@ Námahu, odopieranie a trpezlivosť budeme musieť vynakladať niekoľko týždňov či mesiacov, niekedy celý život. V online svete stačí pátr kliknutí a sme tam, kde chceme.
Internet či televízia dáva odmenu hneď. U teenagerov stačí jedna dobre štylizovaná fotka, ktorá zaujme a pocit sebadôvery pribúda.
Úspech sociálnych sietí je postavený na hormóne dopamín, ktorý telo produkuje v momente, keď dosiahneme pozitívnu reakciu. Rovnako mozog pracuje pri hraní videohier.
Najväčší stret technológií a reálneho sveta zažili mileniáni. Svet bol odrazu rýchlejší, vzrušujúcejší a plný možností. Tento pocit ľahko dostupnej zábavy a informácií mnohí nezvládajú.
Od minulého roka zaradila Svetová zdravotnícka organizácia závislosť od videohier do zoznamu duševných porúch. Čoskoro sa v rovnakej kategórií zrejme ocitne závislosť od sociálnych sietí, s ktorou priamo súvisí stúpajúci počet depresívnych pacientov medzi dospievajúcimi a deťmi.
Jedným z dôsledkov dospievania za klávesnicou, konzolou a diaľkovým ovládaním je aj syndróm Petra Pana. Označuje sa ním generácia medzi dvadsiatkou a štyridsiatkou, ktorá odmieta dospieť, usadiť sa či prevziať zodpovednosť.
|
|---|
Rozdiel medzi zábavným a dynamickým životom a nudnou realitou, ktorú zažili vo vlastných rodinách je tak dramatický, až sa stáva neprekonateľný.
Odborníci upozorňujú, že každá konverzácia na sociálnych sieťach znamená menej času v reálnej interakcii. Výsledkom niekoľkohodinových diskusií za klávesnicou najmä v prípade detí, ktoré sa vzťahom a ich pravidlám ešte len učia, je sociálna deprivácia.
Vzniká tak napríklad umelá hanblivosť. Nedostatočne trénovaná komunikácia sa prejaví v tom, že inak zhovorčivé a extrovertné dieťa sa odrazu zľakne kolektívu. Nevie, čo má povedať, či ako sa správať. Chýba mu tréning a skúsenosť.
Ďalším problémom je prehlbujúci sa rozkol medzi tým, ako dokážeme svoje emócie a frustráciu ventilovať v reálnom živote a na internete. Mnoho rodičov by bolo prekvapených, koľko milých a nenápadných detí sa na internete správa agresívne, dokonca sa podieľajú na aktívnej kiberšikane.
Aj to je dôvod, prečo sa až 40% detí aktívnych na sociálnych sieťach stane aspoň raz obeťou internetovej šikany. Častným dôsledkom dlhého času na internete je prehlbujúci sa rozdiel medzi hanblivosťou v bežnom živote a trúfalosťou v online priestore.
Jedným z dôvodov, prečo deti aj dospevajúci prepadávajú závislosti na digitálnych zariadeniach je chýbajúca pozitívna interakcia v domácnosti.
Pochvalu a ocenenie rodičov nič nenahradí, a ak sme na ňu doma skúpi, dieťa sa bude prirodzene obracať na pristor, kde získa podporu a uznanie.
Vo svojej knihe Digitálne deti radí Gary Chapman rodičom, aby namiesto zamykania tabletov a konzoly do zásuvky zapojili svoju prirodzenú rodičovskú autoritu a vynaliezavosť.
Hoci sa s vami dieťa po vypnutí rozprávky môže pustiť do hádky či tresnúť dverami, stále ste to vy, koho najviac potrebuje, a kto mu môže dať, čo potrebuje.
Odosielam Váš hlas...
O AUTOROVIMarcela BeňováVášnivo rada píšem, inšpiráciu zbieram najmä doma. V tom mi pomáhajú moje dve malé slečny. Voľné chvíle trávim najradšej pri knihách, kvalitných filmoch a na dobrodružných výpravách s rodinou. Nikdy neodmietnem kávu a dobrý rozhovor. |
