IT pre pragmatické matky (2)

Po emocionálnej traume z minulej lekcie, keď som túžila po anonymnom nahlásení bomby v objekte a zúfalo hľadala očami únikový východ zo školiacej miestnosti MiniTech MBA, svitlo na lepšie časy.

Nikdy by mi nenapadlo, že ja, agronómka s praxou v bankovníctve, čo sa hrá x rokov na profesionálnu internetovú matku, budem niekedy takto nadšená z tém ako „Životný cyklus softvéru,“ „Úvod do programovacích jazykov“ alebo „Metódy riadenia vo vývoji softwéru.“

Zrozumiteľní, vtipní (áno, aj pohľadní) mladí muži (inokedy prednášajúci podobné témy tým naozajstným študentom napr. na STU…), mi vo svojich lekciách otvárajú veľmi zreteľne svet, na ktorom stojím ako na železnom dekli od kanála už dlhé roky.

Svet technológií, ktorý mi pre náš portál www.rodinka.sk vytvára pôdu pod nohami (sledujete – tú agronómku v sebe stále živím). 

Ako vzniká taký ten programík,

čo si spraví kde-kto na kolene a ako sa z neho stane naozajstný software. Čo je treba na začiatok, ako rastie, čo potrebuje k životu a ako sa software pochová. Úplná fyziológia. Od embrya po exitus. Hneď sa mi lepšie pije tretia káva nad klávesnicou, byť takto v obraze.

Modely vývoja softvéru alebo ako sa tí chlapci dohodnú, kto čo bude robiť

Inkrementálny, iteratívny, agilný, či waterfall model. Všetko sme si popremietali, porozprávali, povtipkovali. Teraz už všetko viem, všade som bola, všetko som videla a (takmer) všetkému rozumiem. 

Lebo pragmatická matka si vie každú vedu aplikovať  „na doma“ a zistí, že tie cudzie slová nie sú nič objavné, lebo už podobne niekoľko rokov manažuje vlastnú rodinu. 

 

Veď napríklad taká definícia AGILNÉHO riadenia:

Agilné metodiky pre riadenie vývoja software sú také metodiky, ktoré využívajú agilný prístup, teda pružne reagujú na zmenu, priebežne rozvrhujú prácu v priebehu vývoja a overujú výstupy s užívateľmi.

Milujem túto definíciu. Ako u nás doma. Pragmatické matky, nie je vám to povedomé? 

Alebo na otázku, kedy bude softvér pri agilnom riadení procesov jeho vývoja definitívne dokončený a hotový, sa naskytla fundovaná odpoveď pedagóga:

Je to otázka času a peňazí, ale prevažne nikdy. 

Je to ako s výchovou 

To je presne ono. Je to ako s výchovou. Vychovávate, investujete, čo máte, aj čo nemáte, ale nikdy s tým nie ste úplne hotoví a vždy si po čase poviete, že sa to dalo aj inak.  

A tak som si metodiku AGILE adoptovala. Aj preto, že na rozdeľovanie úloh nepohŕda starou dobrou tabuľou a papierikmi. 

Takto môže vyzerať bežný pracovný rozvrh v Agile, keď chlapci vyrábajú nejaký ten softvér:

A takto vyzerá agilná metodika riadenia procesov u nás doma:

Úlohy čakajú v ľavom stĺpci na toho, kto si ich vyberie a napichne do svojho poľa. Nie, v tomto systéme riadenia ich nerozdávam členom rodiny ja. Žiadne, že toto urob, lebo inak basorkáňoš …!

V Agile si vyberá úlohy každý sám. Ktorá sa komu páči, na ktorú má náladu/talent/schopnosť. A spolu to dáme! Veď sme podporujúci sa tím. Úloh je vždy viac, ako počet členov domácnosti. Tak sa zahráme aj na prestíž. 

Každý si robí, čo chce a na konci dňa sú veci hotové. Nie je to krásne? 

PS:  Keď potom na večernom evente s čarokrásnym názvom „Zákulisie softvérového vývoja vo firmách“ počúvame CTO Azetu, ktorý, vyhŕňajúc si dôležito rukávy na svojej Gant košeli objasňuje, že „scrum procesy v 30-dňových sprintoch v agile …,“ každá pragmatická matka z Mini Tech MBA for woman vie, o čom točí.

Že aký pocit?