Voľby pred dverami VII. – Edita Pfundtner, Most -Híd

Poslednou stranou, ktorú predstavujeme v predvolebných prezentáciách, je strana Most – Híd, za ktorú na naše otázky odpovedala pani Edita Pfundtner, 37 rokov, 1 syn /7 ročný/ , Bratislava, advokátka

Zakladanie rodiny súvisí s hľadaním vlastného bývania. Nájomné byty nepribúdajú tak, ako by bolo treba a na novostavby mladé rodiny nemajú. Mnohí utekajú do Rakúska a inde, kde dostávajú bonusy za každé dieťa, bývať je tam oveľa jednoduchšie. Ako chcete riešiť túto otázku?

Strana Most-Híd má vo svojom programe napríklad štartovacie byty určené najmä pre mladé rodiny. Išlo by o nájomné byty, ktoré postaví štát a bude ich prenajímať mladým rodinám za symbolické nájomné, aby mali čas postaviť sa na svoje nohy. Je to však iba jedno z opatrení, pre mladé rodiny, ktoré navrhujeme.

Materská dovolenka… už len ten názov zavádza. Mizivý spoločenský status, najnižšie finančné ohodnotenie,   motivácia stať sa matkou ohrozená – a pôrodnosť je bledá. Ponúkate riešenie?

V prvom rade by som zavrhla ideu, že materská dovolenka je dovolenka a je určená iba pre matky. Ide o plnohodnotnú starostlivosť o dieťa, to znamená full time job. Táto práca by mala byť aj patrične odmenená. Partner, ktorý zostane doma vychovávať dieťa by nemal byť 100% percentne závislý na druhovi, ktorý zarába, čiže štát by mal zvážiť lepší systém podpory opatrujúceho rodiča. Na druhej strane by však štát nemal vychovávať k nezodpovednosti a vysielať signál, že – vulgárne povedané – rodenie detí môže byť zárobková činnosť.

V tomto volebnom období sa mamičky na MD dočkali všelijakých „perál“ v podobe zákonov, napríklad aj toho, že ich sociálna poisťovňa strašila stratou príspevku na dôchodok, alebo aj rozdelením výšky materskej podľa „kvality“ matiek – a tak máme matky „dobré“ – tie majú viac a „zlé“, ktoré si zaslúžia menej. Čo s takouto a inými absurdnosťami?

Matky, ktoré majú chuť privyrobiť si k materskej dovolenke by mali byť čo najviac podporené. Jednak sa snažia logicky a správne zabezpečiť svojmu potomkovi čo najlepší život a zároveň sa jednoduchšie zaradia do pracovného cyklu, keď im materská skončí.

Ako chcete podporiť tých, ktorí sa napriek všetkým prekážkam rozhodli mať viac detí a vychovať ich ako budúcich riadnych daňových poplatníkov?

Tým, že pomôžeme vybudovať normálny štát, ktorý ich nešikanuje, ale pomáha im.

Rodinám chýbajú predovšetkým sociálne služby, miesto štátu ich suplujú neziskovky. Ak chcete pomôcť lepšej sociálnej adaptácii rodín s malými deťmi, ako plánujete pomôcť napríklad materským centrám, ktoré v okolitých štátoch patria do sociálnej siete a neživoria, ako tie naše?

Štát nemusí nutne poskytovať všetky sociálne služby. Ako príklad slúžia napríklad spomínané materské centrá. Štát by nikdy nedokázal takúto službu robiť s odhodlaním a nasadením, ako to robia ženy, ktoré pomáhajú iným ženám. Na druhej strane by však štát mal „poďakovať“ za to, že niekto supluje jeho činnosť. Chceme preto vytvoriť zákon o materských centrách, ktorý by upravoval ich pôsobnosť, ale aj financovanie.

Čerstvé mamičky čaká množstvo papierovačiek, ktoré treba vybaviť po pôrode na rôznych miestach. Nie je možné zariadiť napr. elokované pracovisko na pôrodniciach, kde by takéto veci boli hneď poriešené? Ako môže čerstvá mama v šestonedelí behať po x-úradoch kvôli dokladom? Nehovoriac o tom, že je ťažké ísť trebárs na úrad práce s kočíkom – ten náš po rekonštrukcii  /!/ nemá výťah, vonkajšie schodisko má len plošinu na invalidné vozíky, vo vnútri úzke schodisko a papiere pre matky sa vybavujú na treťom poschodí…

Niekedy to skutočne vyzerá, ako keby úrady cielene hádzali občanom pod nohy polená. Most-Híd je strana porozumenia a spolupráce. Preto si myslíme, že aj úradník by mal byť pomocníkom občana a mal by chápať jeho potreby. Množstvo administratívy môže byť zjednodušené, stačí iba sledovať prax. Jedným z riešení môže byť napríklad spomínané pracovisko v nemocnici, ale to rieši problém iba väčších miest. Našou snahou je čo najviac služieb preniesť na web a všetky formality si tak bude môcť nová mamička vybaviť z pohodlia domova.

Neznalosť zákona neospravedlňuje. Faktom ale je, že drvivá väčšina ľudí nerozumie oficiálnemu zákonnému právnickému jazyku. Prečo úrady, ktoré nám majú slúžiť, zasielajú rodinám paragrafové hieroglyfy, nad ktorými sedíme hodiny /ak to neriešime s niekým, kto tomu rozumie odborne/? Prečo nie je možné aj v písomnom prejave používať zrozumiteľné vyjadrovanie, ktoré odbúra zbytočný strach a neporozumenie?

Určite to možné je, ale ešte si na to, žiaľ, budeme musieť počkať. Najskôr totiž musí naša spoločnosť dospieť do štádia, kedy pochopí, že úradníci sú tu pre ľudí a nie naopak.

Prečo na jednu odpoveď z relevantnej štátnej organizácie čaká obyčajný človek dlhšie, ako je zákonom stanovené? /V našom prípade Sociálna poisťovňa – odpoveď prišla po 2,5 mesiaci!!!/ Ak to urobí obyčajný človek po zákonnom termíne, hneď mu príde poštou právnická hrozba s pokutami a inými „príjemnosťami“…

Môžem iba zopakovať predchádzajúcu odpoveď. Musíme sa spoločne snažiť, aby niečo takéto nebolo považované za normálne.

Naša vynikajúca detská lekárka strávi hodiny „papierovaním“, miesto toho, aby ich venovala pacientom, čo by bolo aj jej milšie. Všade, kam ideme s deťmi kvôli zdraviu – od pôrodnice po odborných lekárov – je rizikom hlavne na psychiku: nie každý má šancu ísť do súkromného zariadenia, nie na každého lekára vieme zohnať referencie, že je dobrý ako odborník aj ako človek.  Navyše, ísť k lekárovi znamená zabiť len tak pol dňa, o úrovni pobytu v nemocnici nehovoriac…

Na takúto otázku je odpoveď ťažká a zložitá. Zdravotníctvo totiž potrebuje nie len symbolický nový štart. Most-Híd má plán, ako zdravotníctvo ozdraviť. Nesľubujeme zázraky na počkanie a práve preto sme presvedčení, že máme funkčné riešenie, ktoré zjednodušene povedané stojí na tom, že zdravotníci sa budú snažiť, aby si ich pacient vybral.

Škola. Má byť miestom spolupráce na výchove a vzdelávaní dieťaťa s rodičmi. Nám, rodičom, záleží na tom, aby naše deti učili skvelí učitelia. Ako chcete udržať tých, ktorí sú v škole z entuziazmu a nie za plat, a prilákať iných, ktorí odišli z existenčných dôvodov?

Školstvo sa musí odpolitizovať, zrovnoprávniť a finančne lepšie podporiť. Iba tak máme nádej, že nám vlak úplne neutečie.

Prekáža nám, že brány školy sa zatvoria po skončení krúžkov, ktoré aj tak nie sú pre všetky deti. Nemáme kam ísť športovať, ihriská na sídliskách sú v dezolátnom stave. Prečo školy neposkytujú k dispozícii svoje ihriská a priestory pre voľnočasové aktivity školákov a ich rodín? Hlavne v malých mestečkách a v dedinách  s nízkou ponukou aktivít aby bol takýto krok veľkou pomocou…

Tu je pomoc „zhora“ paradoxne ťažká. Školy totiž už dávno nie sú v pôsobnosti štátu. Základné školy zriaďuje mesto, či obec, stredné zas VÚC. Podobne to platí o ihriskách a voľnočasových aktivitách. Čim však štát môže pomôcť sú financie, ktoré môže účelovo zaviazať na spomínané účely.

Ad – miesto na hranie. Je ich čím ďalej, tým menej, rovnako ako voľnej plochy na hranie – teda čisté veľké trávniky, sídliskové ihriská /futbal, basketbal/ hlavne v mestách… Nezodpovední psíčkari sú si vedomí svojho neohrozeného postavenia, rovnako s tými, ktorí aj tých pár ihrísk ničia.

Aj tu je zodpovednosť na mestách a obciach, či miestnych častiach. Preto je dôležité ísť voliť aj vo voľbách do orgánov samospráv a vybrať si primátora, či starostu, a poslancov, ktorých podobné problémy zaujímajú.  

Práca – ťažký oriešok. Ako chcete motivovať zamestnávateľov, aby boli ochotní prijať matku po MD späť do práce bez priamych či nepriamych otázok a diskriminácie v súvislosti s jej počtom a vekom detí?

Zamestnávatelia by mohli byť zvýhodňovaní za to, že zamestnávajú matky s deťmi. Navyše by sme radi vytvorili také podmienky, že by zamestnávatelia, ktorí majú zamestnaných viac čerstvých mamičiek museli vytvoriť firemné jasle. Bolo by to výhodné pre obe strany. Mamičky by sa mohli skôr vrátiť do práce a zároveň by boli svojim deťom nablízku. Štát by samozrejme takúto činnosť dotoval.

Kedy sa dočkáme skutočne flexibilného pracovného času, možnosti práce na doma, uznania doplneného vzdelania počas MD – mnohé ženy sú také šikovné, že si urobia popri deťoch vysokú školu.

Čiastočne je odpoveďou aj náš návrh na firemné jasle, kde by bolo umožnené matkám sa skôr zapojiť do pracovného procesu. Vo všeobecnosti určite chceme zvýhodniť také matky, ktoré dokážu byť aj počas materskej dovolenky aktívne a pracujú na svojom vzdelanostnom, alebo profesnom raste. Štát však nemôže nútiť súkromné firmy, ako majú organizovať pracovný čas. Čo však môžeme urobiť, že zavedieme takúto kultúru v štátnych podnikoch a úradoch a možno tým ukážeme cestu aj súkromnému sektoru.

Zamestnávateľov ústretových rodine možno spočítať na prstoch dvoch rúk – naši chlapi, ale aj mamy sú nútení byť v práci od vidím do nevidím, často krát sú odbití poznámkou, že za bránami podniku je záujemcov dosť. Čím chcete dosiahnuť zosúladenie rodinného života a práce?

Všetko sa dá dosiahnuť, keď bude dobre fungovať štát a spoločnosť sa sústredí na dôležité veci. Aby dobre fungoval vzťah zamestnávateľ – zamestnanec musíme začať od úplných základov. Treba zlepšiť systém vzdelávania, aby absolventi mali praktické vedomosti. Treba podporiť mladých absolventov, aby mali dostupné bývanie a boli schopní venovať sa aj svojej kariére a postupne sa vypracovávať. Treba podporiť matky s deťmi, aby sa ľahšie mohli integrovať do pracovného procesu a boli obohatením každej spoločnosti. Iba vtedy sa môže zmeniť vnímanie spoločnosti a veci sa posunú dopredu.