Slovensko nie je prorodinný štát, lebo záujem o to, kde a ako ženy rodia, je nulový

Namiesto politických prestreliek o tom, či „200 eur na dieťa“ zachráni pôrodnosť na Slovensku, by sme sa mali pozrieť tam, kde mnohé príbehy slovenských rodín nielen začínajú, ale často aj predčasne skončia: do našich pôrodníc.

V akých podmienkach rodíme na Slovensku

Máme síce 21. storočie, ale aj tak na Antolskej, v jednej z najväčších slovenských nemocníc, ktorá je zároveň jediným perinatologickým centrom v hlavnom meste, naše ženy rodia oddelené od seba iba zástenou.

Alternatívou v iných pôrodniciach často býva niekoľko žien v pôrodných bolestiach umiestnených na chodbe, pričom k dispozícii sú napríklad len tri pôrodné boxy. Ako môžu pôrodné asistentky poskytovať nejakú psychickú podporu rodičiek, keď ich najväčšou úlohou je riešiť logistiku, ktorú ženu skôr presunúť k pôrodu?

K ideálu, aby mala žena svoju pôrodnú miestnosť od prijatia do pôrodnice až po finále, sa zďaleka nepribližujeme.

Nielenže tehotné ženy nemajú svoj intímny priestor, napomáhajúci zvládnuť fyziologický pôrod, mnohokrát sú osamotené, ukrátené o možnosť mať pri sebe blízku osobu, odkázané na to, či si ich personál bude mať čas všimnúť.

Ak by mala rodiaca žena k dispozícii svoju pôrodnú asistentku, ktorá by sa jej mohla individuálne venovať celý deň, riziko, že sa jej pôrod skončí akútnym cisárskym rezom sa podľa profesora Záhumenského znižuje o viac ako 22 %.

Aktívna podpora rodiacej ženy znižuje aj ďalšie hroziace riziká pri pôrodoch – riziko kliešťového a vákuového pôrodu, riziko negatívnej skúsenosti, aj potrebu epidurálnej analgézie. Ale… takéto „vymoženosti“ nemáme.

Nemáme právo na výber pôrodnice?

Možno si niekto povie, že 9 mesiacov tehotenstva je dosť dlhá doba, aby si žena vybrala pôrodnicu, kde nebude musieť predýchavať kontrakcie v čakárni. Problém je, že právo na výber pôrodnice nemáme garantované.

Situácia je zložitá napríklad v Bratislave, kde pre nedostatok sestier na oddeleniach hrozí, že ženu s rozbehnutým pôrodom pošlú do inej nemocnice. Do takej, kde sa možno nezmestí jej sprevádzajúca osoba, a to ani nemusí byť kovidové obdobie.

Je len smutné, že nárok na sprievod garantovaný zákonom budú mať ženy až od roku 2024.

Ako zlepšiť slovenské pôrodníctvo?

Ak uvažujeme, ako zlepšiť podmienky rodiacich žien v konkrétnych pôrodniciach, najčastejšou cestou je redukovať zbytočné medicínske úkony, ktoré škodia ženám aj novorodencom. A tými zbytočnými medicínskymi úkonmi sú najmä cisárske rezy, na ktoré nebola indikácia, resp. ktorým sme mohli predísť.

Na Slovensku máme, žiaľ, aj také pôrodnice, kde viac ako polovička žien odchádza domov s jazvou po sekcii, čím sa zaraďujeme aj my medzi krajiny s epidémiou cisárskych rezov, pred ktorou varuje WHO aj FIGO.

Cisárske rezy majú negatívny vplyv na fertilitu žien – prvý pôrod ženy cisárskym rezom preukázateľne zmenšuje počet detí v rodine. Málokedy si však uvedomujeme súvislosť medzi vysokým počtom sekcií a pôrodnosťou na Slovensku.

Profesor Jozef Záhumenský tvrdí, že keby sme si spočítali dáta, koľko žien prvorodičiek do 35 rokov prišlo porodiť ďalšie dieťa, ak sa im prvé narodilo cisárskym rezom, vychádza nám, že z 1000 žien s prvou sekciou prišlo k druhému pôrodu už len 750, teda na jeden pár máme už len 1,7 dieťaťa.

„Naopak, ak prvorodička porodila spontánne, pár mal viac detí – počet ďalších detí na 1000 žien, ktoré porodili vaginálne, sa zvýšil na 1100 detí.“

Preto je dôležité hovoriť, ako slovenské ženy rodia, nielen o abstraktných balíčkoch peňazí pre rodiny, ktoré majú urobiť zo Slovenska jednu z najprorodinnejších krajín v Európe. Na Slovensku je totiž o pôrodníctvo nulový záujem zo strany štátu.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Kaščák: Cisárske rezy sú často alibistické.

(6 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...