Mami, máme šetriaci režim!

Túto hlášku nášho ministra financií počujem veľmi často. Niet divu – ťaháme rozpočet našej rodiny už trinásty rok z jedného platu, platíme hypotéku, pribudlo nám auto a každý rok ďalší školák, čo tiež dobre prevŕta peňaženku. Ako to teda zvládame?

Ocko-financmajster

Prvou vecou je fakt, že napriek všetkým doporučeniam vedie u nás kasu ocko.

Bol to trochu boj, obaja máme ekonomickú školu, ale keďže on má vysokú a ja „len“ strednú, donútila som ho kapitulovať a kasu prevziať. Ja som veľmi štedrý človek a asi by som inak hospodárila a zariaďovala si veci. Na niečo by to bolo možno dobré, isto nie však na vyrovnaný rozpočet, v čom je náš ocko úplný špecialista a veľmi ho za to obdivujem. Rešpekt voči jeho vedeniu financií mám úplný, a ak mám aj na niečo iný názor a poviem ho, konečné rozhodnutie – nech je akékoľvek – nekomentujem. I keď sa mi stalo, že som časom povedala: „Vidíš, keby sme boli vtedy toto a toto kúpili, ako som ti radila…“ ale bez výčitky, len ako pripomienku… a on to tak aj vezme.

Nakupovanie

Bežné nákupy zariaďujem denne ja. Dostanem dennú taxu – cca od 10 do 15 euro /sama si poviem, koľko potrebujem/ a snažím sa do nej vopchať. Niekedy to nejde a použijem kartu, inokedy sa „pochlapím“ a ešte mi ostane aj na iné potrebnosti.  Veľké nákupy robíme buď spolu alebo ocko sám – musím povedať, že má vynikajúci prehľad a tak vždy nakúpi dobre a maximálne šetrne.

Za čo najviac platíme?

Najväčšími položkami sú v rozpočte bývanie, telefóny, strava, oblečenie, cestovanie a škola. U nás je to vyriešené takto:

– bývanie: naučili sme deti sa sprchovať, až tak úspešne, že sme sa zabudli kúpavať, čo bol môj národný šport za slobodna. Napustila som si denne plnú vaňu vody a lebedila som si aj hodinu… 

 Teraz napriek tomu, že denne periem /v takom počte je to nevyhnutnosť/, ani spotreba vody nie je v prepočte na osobu výrazne vyššia ako inde. Výhrou je, že náš panelák a sídlisko je zásobované a vykurované termálnou vodou z blízkeho vrtu, takže na tom pekne šetríme. .

Vymenili sme všetky žiarovky za úsporné žiarivky – výsledok je oproti iným nájomníkom zjavný, napriek tomu, že nás je veľa.  Všetko hradíme cez internetbanking, aby sme neživili ďalšie príživnícke kolosy.

– telefóny: moja slabina. Hoci nemám také parametre účtov, ako moje kamošky, môj je najvyšší z rodiny a tak mám úlohu vymyslieť si čím skôr iný druh paušálu, ktorý toľko „nežerie“ eurá. Dvaja gymnazisti majú telefóny na kredit, /jeden práve úspešne vybitý stratili/, a po inštruktáži o šetrnom volaní striktne dodržujú pravidla „vlastnenia“ mobilu.

– strava: máme záhradu. Tá nám ušetrí kvantum peňazí, lebo od jari do zimy /vrátane zásob/ prežijeme z vlastného.

Druhá vec: varím jednoducho a veľa. Používam staré osvedčené recepty stredného Slovenska, kde toho netreba veľa čo do zloženia surovín, ale jedlo je zdravé a sýte. Bežnou súčasťou nášho jedálnička sú pečené zemiaky v šupke a kyslé mlieko. To sa týka aj ovocia a zeleniny – naše deti nemajú /odhliadnuc od niektorých pubertálnych zmien/ problémy s ničím. Prieberčivosť som nepodporovala, a teraz dovolím len malé odchýlky…

– oblečenie: kým boli deti malé, veľa som šila. Jednak ma to baví a jednak to bolo nevyhnutné finančne. Teraz mi mama občas niečo ušije, čo ťažko kúpim /a niekedy sa aj mne podarí sadnúť si k stroju, čo ma baví/, ale zväčša nakupujem v secondhandoch a tiež dedím veci pre deti od kamošiek – ale nič, čo by som si ani ja neobliekla.  Horšie je to s topánkami , zvlášť teraz, keď už veľkí majú „laby“ a čínske výrobky neprežívajú ten búrlivý rast dobre.  Mám už ale svoje vychytené obchody a sledujem zľavy, dokonca mám pocit, že mám na ne nos. Deti čo sa dá, dedia aj po sebe, a tak nám oblečenie škrtí rozpočet zriedka.

– značnou položkou je u nás cestovanie, keďže manžel a dvaja gymnazisti dochádzajú do Bratislavy. Chodia však vlakom a pravidelne šetria na týždenných /niekedy aj dlhších / lískoch. Keďže nám z neba padlo auto, vyriešili sme aj dilemu, ako ušetriť, keď chodíme všetci spolu – vlak sa nám už absolútne v počte 8 ks neoplatil.

– škola je teraz najväčší žrút. Je neoblomná, pýta a nepýta sa, či je z čoho. Furt nejaké poplatky, výlety, predstavenia , fondy a neviem čo ešte. Čo sa dá, zatrhnem a vysvetlím /napríklad nekonečné ponuky na fotenie, knihy a iné „zázračnosti“/. Deti chodia aj na výtvarku a hudobku, na zbor v škole a na čitateľský,len vďaka vyťaženiu už vlastne nikam.

Výdavky okolo auta

Samostatnou kapitolou je naše autíčko, ktoré nie je najnovšie, i keď vo skvelom veku a stave – no tiež si občas vypýta svoje. Vtedy nastupuje internet a hľadanie najvhodnejších súčiastok. Nechodíme – okrem nevyhnutností špecifických pre našu značku – do značkového servisu. Našli sme si servismana za rohom, ktorý nám veci – rovnako kvalitne – robí za 1/10 ceny značkového servisu.

Hlavne kreatívne

Doma by samozrejme chcelo porobiť všelijaké zásahy: ale pokiaľ je vyhlásené finančné moratórium, okná, obklad na stenu, nové lišty na kuchynskú linku a iné perličky sú odložené ad akta – veď žijeme a fungujeme! Čo sa dá, riešime vlastnou tvorivosťou a nápaditosťou – a pravda je, že práve „bieda“ je najlepší inšpiračník.

Ako sa postaviť k šetriacemu režimu

Isté je, že najlepší a najdôležitejší je postoj k šetriacemu režimu: uvedomiť si, že sa nemáme nijako hrozne, veď máme kde bývať a čo jesť, tečie nám teplá voda a deti chodia do školy. Inde na svete to taká samozrejmosť nie je. A to nás drží nad vodou a v optimizme.

fotozdroj: topgal.cz