Kto šetrí, stáva sa slobodným

„Človek, ktorí šetrí, sa stáva slobodným.“ (čínske príslovie)

Dobrá evidencia výdavkov v rodinnom rozpočte je základ. Pokiaľ sa Vám podarí „ustriehnuť“ svoje výdaje, budete mať prehľad, koľko peňazí a kam ide. Životná úroveň však nie je iba o výške príjmu, ale o jej budúcnosti najviac napovie samotná štruktúra výdajov.

Prečo je to tak?

Tabuľka na zapisovanie si mesačných výdajov (v predošlom článku) ich rozdeľuje na 4 základné typy:

– spotreba, 

– záväzky (úvery),

– poistenia a sporenia, a

– úspory na dôchodok a tvorbu aktíva.

Výdajmi, ktoré pomôžu životnú úroveň zvýšiť sú výdavky do úspor, poistení, na dôchodok a aktívum.

Naopak, úvery finančný rozpočet pre úžitok znižujú. Na prvý pohľad sa môže zdať, že úspory súčasný štandard zmenšia, pretože peniaze neprinášajú úžitok dnes. Je to však iba jedna strana mince: peniaze odložené pre budúcnosť totiž ako jediné vedia priniesť k príjmom (mzda) ďalšie príjmy v podobe úrokov! Úžitok preto prinesú nielen ušetrené peniaze, ale reálne si polepšíme práve vďaka tej sume, o ktorú sa „zhodnotia“.

Pre koho zarábajú peniaze?

Nezarábajú vždy pre ich vlastníka. Miera úžitku sa rozdelí medzi nás, obchodníkov a finančné inštitúcie – pomer určíme my našim rozhodnutím.

Pozrime sa napríklad na situáciu rodiny, ktorá má v pláne kúpiť si novú kuchynskú linku v hodnote 5 000 EUR.

Môže si ju kúpiť dnes za úspory alebo si na ňu zobrať úver a svoje úspory neminúť, alebo ako tretiu možnosť vidí rodina počkať ešte s kúpou nejaký čas, pretože im súčasná linka po úžitkovej stránke ešte slúži.

Ako na tom bude rodina, a ktoré rozhodnutie je pre ňu po finančnej stránke to najlepšie? Rodina dokáže mesačne usporiť nejaké peniaze, pre náš príklad počítajme 170 EUR.

1. možnosť: rodina vezme úspory a uskutoční kúpu. Má doma novú linku, ale už nemá úspory.

2. možnosť: rodina úspory nepoužije na kúpu linky, ale uloží ju na úročený účet s úrokom 3% ročne. Na linku si vezme úver od banky s úrokom 13% a kúpi si ju.

3. možnosť: ku kúpe linky pristúpi rodina neskôr, a uloží úspory na spomínaný účet s úrokom 3% .

Ktoré rozhodnutie je finančne najatraktívnejšie?

Pozrime sa na túto situáciu po troch rokoch – ako na tom bude rodina v našom príklade:

1. za 3 roky bude mať rodina 3-ročnú linku a úspory vo výške 6 395 EUR. (mesačne si usporila po 170 EUR)

2. za 3 roky bude mať rodina 3-ročnú linku a splatený úver. Mesačne splácala rodina 170 EUR, úver preplatila o 1065 EUR a jej úspory narástli z 5000 na 5 463 EUR.

3. rodina si kúpila teraz novú linku, na úsporovom účte ich úspory narástli z 5000 na 5 463 EUR, z ktorých im po kúpe linky ostanú úroky vo výške 463 EUR a úspory, ktoré pravidelne vkladali sú vo výške 6 395 EUR. 

Ak rodina zvolí prvú variantu, neprerobí síce na úvere, ale vystaví sa finančnému riziku, ak minie svoje úspory (pokiaľ by to bola väčšia časť ich dostupných úspor). Čo ak príde hlavný živiteľ rodiny o zdravie alebo prácu? 

Druhá možnosť je na rozdiel od dvoch ostatných možností pre rodinu z finančného hľadiska najmenej výhodnejšia. Bude mať najmenej úspor a z rozpočtu jej „vďaka“ úveru ubudne ďalších vyše 600 EUR. Napriek tomu bude mať rodina neustále k dispozícii úspory a v prípade neschopnosti splácania z bežných príjmov, môže úver jednorazovo vyplatiť.

Posledná varianta sa rodine vyplatí a zaplatí doslovne. Čas sú peniaze a okrem toho, že rodina nezostane nikdy bez úspor, bude na tom finančne najlepšie. Bude mať svoju kuchynskú linku a najväčšie úspory.

Rozdiel je len v tom, či sa nám podarí si tento čas dopriať. Vydržať si peniaze sporiť chce disciplínu a pokiaľ nám táto chýba, rozpŕchnu sa rýchlo aj peniaze, ktoré by sme dostali, pretože by sme si ich nevedli udržať. Príklad kuchynskej linky sa v iných obdobách vyskytuje v našom finančnom hospodárení pomerne pravidelne, pretože neustále, celý život, kupujeme veci a služby vo väčšej finančnej hodnote ako je náš bežný príjem.

Banka – priateľ či nepriateľ?

Banka a každá ďalšia finančná inštitúcia, kam si ukladáme svoje úspory poskytuje služby, ktoré nám môžu finančne pomôcť alebo uškodiť. Samozrejme, nemôžme sa rozhodovať podľa jej marketingu. Banka si dnes naše peniaze „kúpi“ a zaplatí nám 3% úrok. Ak ich budeme potrebovať požičať, „predá“ nám ich v priemere za 13%. Rozdiel medzi tým nie je len jej marža (zisk banky), je to cena pocitu, keď veci môžeme „mať hneď“.

Ak si ho kúpime takto zakaždým, neprídeme len o jedny úroky, ale hneď o dvoje. Tie, ktoré jej zaplatíme za úver, a tie ktoré nezískame ak by sme jej naše peniaze požičali my (naše úspory).

Nezáleží na tom, koľkokrát sme už v živote takto postupovali, pretože dôležité sú naše budúce finančné rozhodnutia.

Tipy na záver:

– ak nesporíte, pokúste sa začať aspoň s minimálnou čiastkou

– pokiaľ máte úspory a plánujete kúpu drahšej veci, poraďte sa s odborníkom o vhodnom pomere zaplatenia veci z úspor a úveru  – nemiňte si rezervu!

– za svoju disciplínu v sporení sa odmeňte! Ďalšou odmenou Vám bude skvelý pocit, keď budete mať väčšiu radosť z usporených než minutých peniažkov

Držíme Vám palce a prajeme veľa radosti zo správnych finančných rozhodnutí!