Možné príčiny prúšvihov na začiatku „konca sveta“

Ekonomický kolaps sme prebrali na minulej lekcii prežitia, dnes nás čakajú prírodné alebo iné ekologické katastrofy.

Prečo hádžeme tak odlišné veci do jedného vreca? V podstate vám totiž môže byť úplne jedno, čo ten koniec sveta spôsobí, otázka znie, čo si s ním počať:).

Z hľadiska rozsahu však prúšvihy delíme na malé a veľké. Rozlíšiť sa to dá jednoducho – pri malých ešte funguje systém a môžete veriť v pomoc, pri veľkých sa zrútilo všetko a ste odkázaní výlučne na seba.

Zdajú sa vám nepredvídateľné? Myslím, že pre skoro všetky veľké i malé prúšvihy platí, že keby sme boli ochotní počúvať varovné signály, či, ešte lepšie zdravý rozum, nemusí k nim prísť, alebo ich dôsledky nemusia byť tak hrozivé. Keďže zdravý rozum je naopak asi jediná „katastrófen“, ktorej sa kľúčovým osobám (rozumej rozhodovačom) nedostáva, je načim nestratiť bdelosť, alebo ako vravel Alaster Moody: Vždy v strehu!

Povodne, prívalové dažde, hurikány, superbúrky, tsunamy a iné vodné…

Tí z vás, ktorí v roku 2002 stáli na brehu Dunaja, alebo boli pri inej rozvodnenej rieke zrejme chápu inštinktívny rešpekt k vode. K mase vody. Keď si to chcete pripomenúť, našla som dobrý archív fotiek: https://foto15.guru.sk/povodne . Pohľad na Prahu bol o riadny kus strašidelnejší.

A kým som tento článok dopísala, úplne aktuálnym sa stal vďaka Sandy. Sandy nie je rozkošná blondínka z rom kom, Sandy je hurikán či superbúrka, ktorá nás v mediálnej show (must go on) na pár dní prinútila zatajiť dych. Názorne ukázala, aký je rozdiel medzi malým a veľkým prúšvihom – fungujúcim a nefungujúcim systémom. A tak, aj keď vás možno zarazil pohľad na zhasnutý Manhatan, málokto si v tej chvíli prečítal aj o jej vyčíňaní na Kube a Haity.

Obrazy odtiaľ ukazujú, ako to isté vyzerá, keď systém nefunguje dostatočne, či niet kam ujsť. Napriek tomu sa povodne a „iné vodné“ ešte stále prevažne radia do „malých prúšvihov“, teda samozrejme, ak vás nezasiahnu. V takomto prípade totiž prevažne funguje systém – ochrany, záchranárov, polície, vzájomnej i humanitárnej pomoci.

Straty na životoch nebývajú (hlavne v prípadoch rešpektovania výstrah pri povodniach) veľké, majetkové sú ale rozsiahle a asi najťažšia je strata istoty, že môj dom je môj hrad. Najväčší zásah je azda do integrity osobnosti, okrem majetku strácate hlavne doklady, spomienky, míľniky svojho života. Samozrejme, keď si to chcete vyskúšať, je vhodné stavať hlavne v záplavových oblastiach, pomôže aj nečistiť korytá potokov a rozoberať protipovodňové múry. Však storočná voda isto chodí len raz za sto rokov.

Prívalové dažde sa predpovedať nedajú, prevencia je počúvať výstrahy, poznať prostredie, v ktorom žijem a byť pripravený na okamžité opustenie domu – viď. Bug out Bag*.

Moja malá zvodná – elektráreň – nie len vodná

Keď vás teší pohľad na krivky chladiacich veží Jaslovských Bohuníc pri západe slnka, pravdepodobne máte aj predstavu, čo vrtoch tohto suseda môže spôsobiť. Keďže CO (pre mladšie ročníky nezasiahnuté budovaním socializmu: Civilnú obranu) sme poslali do šrotu spolu so studenou vojnou a raketami stredného doletu, my ostatní, nežijúci v bezprostrednej blízkosti sa len môžeme tešiť, že ak bude treba vyhľadať protiatómový kryt, možno to bude dobrá žúrka.

Velké prúšvihy

To boli príklady malých prúšvihov. Z tých veľkých, keď vynecháme inváziu mimozemšťanov, je reálne uvažovať nad:

ekonomickým kolapsom
ekologickým kolapsom (vsádzam na globálne ochladenie v dôsledku globálneho oteplenia)
celosvetovou epidémiou
svetovou (či kontinentálnou) vojnou spôsobenou nedostatkom zdrojov.

Tak, ako pri malých prúšvihoch je asi najlepšou stratégiou včasný odchod, alebo evakuácia z ohrozeného územia a správny preparer si berie svoj „Bug out Bag“*, pri veľkých prúšvihoch je otázka, či zostať v svojom dobre pripravenom príbytku, alebo odísť z husto osídlených oblastí na vidiek, do tzv. únikového obydlia, alebo… ale o tom až na záver.

Globálne oteplovanie a Nová doba ľadová

Ekonomický kolaps a jeho (ne)predvídateľné dôsledky sme už rozobrali. Jednoznačne mediálne najobľúbenejšia ekologická katastrofa posledných rokov je globálne otepľovanie. Čo je paradoxné, má spôsobiť globálne ochladenie. Nie, skutočne si to neprotirečí.

Keď by sme mali zjednodušiť zjednodušené na maximum – stabilitu svetovej klímy zásadne formujú oceány. Inak by rozdiely a výkyvy teplôt medzi jednotlivými oblasťami na Zemi, ale aj nocou a dňom na jednom mieste boli natoľko dramatické, že by činili Zem v podstate neobývateľnou. Aj za náš tepelný komfort v Európe je zodpovedný Golfský prúd, ktorý sa ohrieva v oblasti Mexického zálivu a teplo potom oblúkom prináša na brehy Európy.

Vo všetkom hrá úlohu aj slanosť vody v prúde a v jeho okolí. Čím je voda slanšia, tým má väčšiu hustotu a tým pádom klesá nižšie do hlbších vrstiev mora. Doteraz bol Golfský prúd z pohľadu okolia slaný málo, preto plával na povrchu a robil nám skleníkový efekt (nie ten skleníkový zlý, ale zimy boli mierne a leto bolo viac ako jeden deň). Globálnym oteplovaním však dochádza k rozmrazovaniu ľadovcov – sladká voda znižuje slanosť okolia.

No, a keďže ľudstvo nič nerobí v malom, aj ten prítok v dôsledku otepľovania je čím ďalej väčší. Dobre šípite – aj tu je niekde hrana únosnosti. Raz proste bude Golfský prúd ten „slanší“, klesne a kosa je na svete. Teda na svete nie, ale pre Európu to predpovedá v podstate súvislú pokrývku snehu, neschopnosť si zabezpečiť výživu obyvateľstva – následnú migráciu obyvateľstva a pravdepodobne vojnu o zdroje, lebo kto by sa nám už potešil v takom množstve snehu…

Globálna epidémia, svetová vojna, magnetické prepólovanie Zeme a ostatné „veľké prúšvihy“

Priznám sa, že ako dieťa odchované socializmom, mám II. svetovú vojnu v oku aj z násteniek, nie len zo Schindlerovho zoznamu. Úprimne, ak by situácia mala prísť až sem, neviem, či jej chcem byť účastná. A tak k tejto téme dodám len jeden – tiež socialistický – kvíz z už spomenutej CO.„Čo urobíte, ak uvidíte výbuch atómovej bomby?“„Proste si to vychutnajte, lebo také niečo už pravdepodobne neuvidíte.“ 🙂

*„Bug out Bag“ je evakuačná batožina, ktorá by vám mala zabezpečiť prežitie na minimálne 72 hodín. Je to téma rozsiahla a preto jej venujeme samostatný článok.

Vidíme sa o týždeň.