Nie nadarmo sa hovorí, že kuchyňa je srdce domova. Patria do nej aj deti, pre ktoré je kuchyňa takmer ako rozprávkový svet. Veď tam je vždy toľko rôznych vecí, nádob, vôní, zvukov, farieb… Nečudo, že ich to do kuchyne láka.
„Deti túžia skúšať a objavovať nové veci a prirodzene sa zapájajú do činností, ktoré vidia robiť rodičov. Ak dieťa vidí mamu variť, ešte síce nevie, že je to varenie, ale túži vyskúšať si to,“ hovorí detská psychologička Mgr. Monika Grepiniaková.
Čo všetko sa dieťa naučí v kuchyni
Už ročné dieťa dokáže byť v kuchyni užitočné a niečo zamiešať, presypať, ochutnávať, podávať, umývať. To, čo sa navonok javí ako hra a zábava, je pre dieťa dôležitým procesom učenia.
„Dieťa sa aj pri varení môže rozvíjať vo všetkých kognitívnych aj nekognitívnych psychických procesoch,“ hovorí psychologička.
Čo všetko sa podľa nej dieťa učí v kuchyni?
- „Pri zapamätávaní postupov si rozvíja pamäť, pri podávaní ingrediencií, o ktoré ho rodič požiadal, pozornosť a sústredenie.
- Zdokonaľuje sa aj reč a porozumenie reči, myslenie a vnímanie.
- Spomenúť môžeme aj zlepšovanie jemnej a hrubej motoriky.
- Veľký význam vidím aj v rozvíjaní emočnej stránky, najmä vzťahu s človekom, s ktorým jedlo pripravuje.
- Dieťa sa cíti dôležité, užitočné, môže zažívať pocit hrdosti a úspechu. Všetko sú to veľmi pozitívne veci pre jeho vývin.“
Učme sa v kuchyni – ale bezpečne
Pri kuchyniach dnes myslíme na to, aby boli navrhnuté a vyrobené z takých materiálov, ktoré sú bezpečné a zdravotne bezchybné.
„Na ešte väčšiu ochranu detí, ale aj dospelých, odporúčame vyberať si do svojej kuchyne na mieru bezpečné spotrebiče, napríklad rúru na pečenie, ktorej sklo nepáli, alebo varnú dosku, ktorá okamžite po vypnutí vychladne,“ pripája sa s názorom o bezpečí detí v kuchyni aj Eva Szakálová, marketingová manažérka kuchynských štúdií Oresi.
Dieťa nás kopíruje nielen pri varení, ale aj upratovaní
V bezpečnej kuchyni môže už dvojročné dieťa poodkladať lyžičky, utrieť misku alebo vyliatu vodu. „Postupne ako dieťa rastie, môže dostávať v kuchyni viac úloh. Dôležité je však to, ako na pomoc reaguje dospelý,“ pokračuje detská psychologička M. Grepiniaková.
„Ak dieťa v činnosti povzbudí, bude sa rozvíjať, ale ak dieťa dostáva negatívnu spätnú väzbu, môže to mať presne opačný efekt – zažije pocit neúspechu, zbytočnosti, môže si prestať veriť, zhorší sa vzťah medzi ním a rodičom.“
Tínedžeri chcú byť v kuchyni radšej samy
Kým malé deti túžia byť v kuchyni po boku otca alebo mamy, s deťmi v puberte je to opačne.
„Ak majú robiť niečo v kuchyni, tak tam chcú byť samy. Pokojne im môžeme zveriť prípravu jednoduchej večere, nie je však dobré kontrolovať ich pri tom, stačí byť niekde poruke, keby sa chceli opýtať. Nech pripravia čokoľvek, oplatí sa pochváliť ich za to, hoci to nemusí byť dokonalé,“ radí detská psychologička.
A kým pri malých deťoch treba rátať skôr s neporiadkom, keď v kuchyni kraľujú, pri deťoch, ktoré sa už cítia ako dospelí, ale ešte nie sú, treba rátať aj s istými stratami vo forme spáleného hrnca či prepálenej utierky.
„Ak si budete všímať len to, čo sa im v kuchyni nepodarilo a čo zničili, k vareniu a upratovaniu si vzťah nevytvoria. Kuchyňa počas varenia a po ňom možno nebude vyzerať podľa našich predstáv, ale aj tak treba oceniť snahu dieťaťa v akomkoľvek veku,“ uzatvára M. Grepiniaková.
Kuchyňa ako herňa
Okrem varenia jedla, pečenia či upratovania môže v kuchyni tandem dieťa – dospelý vyrábať aj veci, ktoré sa síce nedajú jesť, ale ich príprava je zábavná a postupy sú ako pri varení – miešanie, presné odmeriavanie ingrediencií, hodí sa aj trpezlivosť a fantázia.
Svoje o tom vedia aj špecialisti na kuchyne, ktorí vymysleli skvelý recept na detský sliz.
„Vyšperkovanie nášho receptu do dokonalosti nám chvíľu trvalo, ale podarilo sa, a navyše to bola zábava,“ usmieva sa Eva Szakálová z Oresi. Hovorí, že recept na sliz vznikol z lásky k deťom, ku kuchyniam a k hre.
Recept na sliz od Oresi
Potrebujeme: stredne veľkú misku, čajovú lyžičku, lepidlo Herkules, holiaci gél Gillette, očnú vodu (borovú vodu), jedlú sódu bikarbónu a potravinovú farbu
Ako na to:
1. Obrňte sa trpezlivosťou.
2. Do misky nalejte cca 250 – 300 ml lepidla.
3. Pridajte malé množstvo holiaceho gélu, asi kopcovitú čajovú lyžičku.
4. Miešajte v smere hodinových ručičiek. Vzniká hmota, ktorá naberá na objeme a hustne. Ak nehustne, pridajte ešte trochu gélu.
5. Teraz je čas pridať farbu. Ak chcete svetlý odtieň, pridajte 3 kvapky, ak chcete sýtu farbu, spotrebujte pol tuby. Vhodné sú všetky potravinové farbivá a tiež trblietky.
6. Aby sliz nelepil, pridajte 2 – 3 kvapky borovej vody a opäť zamiešajte.
7. Vyskúšajte prstom, či hmota stále lepí. Ak áno, pridajte štvrť lyžičky jedlej sódy a zamiešajte.
8. Opäť pridajte 2 kvapky borovej vody, ale pomaly a počas miešania.
9. Skúste sliz zobrať do dlaní a urobiť v nich guľôčku. Podľa potreby pridajte ešte sódu alebo borovú vodu.
10. Po skončení hrania skladujte sliz na tmavom mieste v uzavretej nádobe.
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...