Už ma unavujú tie radostné články, blogy, rozhovory, videá a relácie o varení a pečení, kde sa táto každodenná činnosť mnohých maminiek prezentuje v podstate ako taký relax popri či po práci a ako kreatívna forma zábavy na odbúranie stresu.
Práve som dovarila obed. Z čela mi kvapká pot, predsa len to leto prišlo aj do našej kuchyne. Mám pocit, že moje ráno umyté vlasy voňajú nielen po granátovom jablku, ale sú nasiaknuté vôňou šošovicovej polievky a majú letnú príchuť leča.
Môj doobedňajší „look“ nevylepšuje ani zástera oprskaná cestom a olejom z pečenia palaciniek. Mám dosť. Otváram okno a vetrám seba aj kuchyňu.
S poľutovaním opäť konštatujem, že žiadna radosť z varenia sa u mňa ani dnes nedostavila.
Jedinou útechou pri varení mi bola moja káva a zelený čaj, ktorý som si úchytkom stihla popíjať.
Varila som, vrátane pomocných prác a prípravy (rozumej krájanie, čistenie, umývanie) necelé dve hodiny, polhodinku teraz upratujem: dostávam kuchyňu a šporák opäť do normálu, s poľutovaním hľadím na dlážku v kuchyni a zvažujem, že ju pretriem aspoň vlhkými utierkami, dcéru posielam vyniesť kôš.
Ešteže manžel včera opravil umývačku riadu, už som rátala so službami v kuchyni pri umývaní a utieraní riadu ako za starých časov…, čím by sa však môj pobyt v kuchyni opäť žalostne predĺžil. Ďalšiu polhodinu po jedle spratávame zo stola špinavý riad z obeda. „Hurá, je to za mnou“, pomyslím si a teším sa, že chvíľu bude v kuchyni poriadok a kľud. Poznáte to, chvíľu…
Najradšej mám ten pocit, keď kuchyňu večer „zatváram“
a vyhlasujem pred celým domácim osadenstvom, že už nevarím, nenatieram, neumývam, neodkladám a nekrájam, čím poburujem najmä nášho teenagera, ktorého okolo 22.00 hod. chytia práve tie najväčšie hlady a hľadá čo-to pod zub. Ja tam však vkročiť už odmietam. Jednoducho padla…
Ľahko sa varí, keď má človek z čoho variť.
Ja však často čarujem niečo z ničoho. Tak napríklad: dnes som bola nútená využiť jeden čokoládovo-smotanový jogurt na dovarenie šošovicovej polievky. Nie, žiadne obavy, nešupla som ho tam celý… čokoláda ostala pekne naspodku kelímka a vrchná časť smotanového jogurtu poputovala spolu s mliekom a citrónom do polievky. Ešteže existujú poctiví slovenskí výrobcovia smotanových jogurtov!
A toto sa mi stáva často. Hups, opäť mi chýba jedna ingrediencia… Najbližšie potraviny však mám minimálne polhodinku na pešo alebo musím nasadnúť do auta, a to sa mi fakt kvôli jednej smotane nechce. Žiaľ, hoci bývame na dedine, už dávno tu neplatí, že zabehnem k susede a požičiam si jedno vajce, či smotanu…mali by ich vôbec? K
ým ja akože „relaxujem“ pri práci v kuchyni, suseda totiž leží na terase svojho domu pri bazéne a opaľuje sa. Rozmýšľam, ako to všetko doma stíha – zrejme dnes využije donášku pizze.
Intenzívne som varila počas 7 rokov materskej a viem, čo to je
Žiaľ neverím vzletným proklamáciám o tom, že varenie je zábava a oddych. Intenzívne som varila počas 7 rokov materskej a viem, čo to je. Keď som sa už-už nádejala, že sa deti potom budú v zásade stravovať v školskej jedálni a ja v tej závodnej, tak som ostala rozčarovaná, pretože:
a) deti majú síce obed v škole, ale domov prichádzajú hladné
b) deti sú stále hladné a po krúžku futbalu ešte viac
c) mama varí lepšie ako tety kuchárky
d) v škole sa to dnes nedalo jesť
e) mami, mám chuť na niečo dobré, napr. tortu s jahodami a pod.
Na šťastie deti rastú a s chuťou do jedla im pribúdajú aj funkcie v kuchyni.
Keďže vedia o mojom slabom sklone k láske k vareniu, musia sa voľky – nevoľky do varenia púšťať sami, čo ja oceňujem. Zatiaľ to má však dva háčiky: občas mi zmiznú všetky suroviny, čo som mala pripravené na celý týždeň a kuchyňa ostáva v stave „po mne potopa“.
V kuchyni trávim viac času, ako by som chcela
Často skoro celé sobotné či nedeľné dopoludnie, lebo dobrá sviečková sa predsa len nedá uvariť za desať minút. Návštevy a rodinné oslavy s kopou jedla sú pre mňa nočnou morou. Vyhýbam sa všetkým receptom, ktoré majú v popise: cesto necháme vykysnúť, vrchné poschodie tortového cesta prekrojíme niťou, pridáme ryžový ocot (to je čo?), koriander, myzuna šalát, mango, bulgur, surimi tyčinky a kvety levadule.
Recepty, ktoré obsahujú pre mňa „netradičné“ ingrediencie (ešte aj word ich podčiarkuje☺) ako kokosový sirup, špaldovú múku, lyžicu agaru, javorový sirup a podobné suroviny rovno škrtám. Občas ma síce chytí záchvat tvorivosti vo varení a podobné suroviny si nakúpim, ale o necelý deň by som ich mohla predať na bazoš-i s nadpisom „iba raz použité“. Pre mňa musí byť recept jednoducho zrozumiteľný: mlieko, maslo, zemiaky a spol.
A nákupy potravín? To ma vážne nebaví a ubíja…
na čo je komu pätnásť druhov rajčín a desať rôznych príchutí jemných kečupov? Ten výber je pre mňa zbytočne obrovský, hlavne ak nehodlám stráviť v potravinách viac ako 45 minút. Aj tak sa vlastne vo varení stále opakujem, tie isté recepty neustále dookola, pretože ak aj niečo zmením, polovica rodiny sa ihneď sťažuje, že čo som tam zase dala, a že radšej nech už nič nevylepšujem a nech žije stará osvedčená klasika.
3P: Párky – praženica – palacinky
Naša rodina jednoducho miluje stravovací stereotyp, ktorému kraľujú tzv. 3 P: párky – praženica – palacinky, to ide stále, či už ako rýchla večera alebo raňajky, a potom sa nám tu opakujú hlavné obľúbené jedlá ako rizoto, cestoviny so syrovou a hríbovou omáčkou, paradajková omáčka s mäsovými guličkami, bryndzové halušky a rezeň so zemiakovou kašou.
Pár pokusov o zdravšie stravovanie tu už bolo
Pár pokusov, paradoxne zo strany mužského osadenstva rodiny, o zdravšie stravovanie tu už bolo a žiaľ skončili na poličke v našej ľadničke. Predstavte si ich ako polročné zásoby tvarohu a cottage cheesu rôznych príchutí.
Nuž čo, variť sa musí, lebo jesť sa musí a chce a to už aj len pre pokoj v rodine. Nehovoriac o tej slávnej pravdivej vete, že „láska ide cez žalúdok“. Tá ma trochu škrie…
Ja však asi nikdy neporozumiem vete mojej priateľky, že „idem variť do kuchyne, lebo potrebujem reset“. Milujem jednohubky, hrnčekové koláče a varenie na úrovni „deti-tu-je-rožok-paradajka-maslo-a-syr-obslúžte-sa“ a zdrhnem z miesta činu. „Pápá, kuchyňa, maj sa!“
(17 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...