Tip na knihuTip na knihu

Rešpektovať a byť rešpektovaný

 Mgr. Lucia Čopíková   05.06.2016   0

Pri výchove svojich detí neustále rozmýšľam, ako ich pripraviť do života tak, aby z nich vyrástli slušní a zodpovední ľudia. Verím, že väčšina rodičov uvažuje podobne. Pri hľadaní vzorov sa v prvom rade opierajú o skúsenosti zo svojho detstva. 

Aj keď som svojim rodičom vďačná za to, ako ma vychovali, nie vždy som súhlasila s ich metódami. Po tom, ako som sa sama stala matkou,  som si uvedomovala, že niektoré výchovné postupy mojich rodičov nemajú na moje deti taký účinok, aký som od nich očakávala. Uvažovala som, prečo je to tak.

Ingimage

 

Dnes je nutnosť vychovávať inak

Keď som vynechala klasickú frázu o jedinečnosti osobnosti každého človeka (to neznamená, že si ju neustále nepripomínam :)), prišla som na to, že ma vychovávali v úplne inej dobe.

Bola jedna strana, jeden názor, sociálno-patologické javy boli potlačené na minimum (závislosti, prostitúcia, …). Žiaduca bola poslušnosť, nežiaduce – vyčnievanie z radu, vlastný úsudok. 

Dnes je nutnosť vychovávať inak –  deťom sa ponúka celé spektrum názorov, vierovyznaní, sú informačne zaplavené a presýtené podnetmi. Častokrát musia povedať NIE, keď ostatní vravia ÁNO. Ako toto docieliť?

Vieme, čo (ne)chceme, málokto vie poradiť AKO.

Často majú rodičia tie najlepšie úmysly, ale ako vysvetľujú autori nižšie uvedenej knihy, používajú neúčinné komunikačné postupy.

Prvým dôvodom je sociálne učenie – to, čo sme sa naučili/počúvali v detstve, v nás pretrváva do dospelosti a naučené vzorce správania v nás automaticky spúšťajú výroky našich rodičov.

Druhým sú emócie. Keď sa deti nesprávajú vhodne, vzbudia v dospelých rôzne negatívne emócie (hnev, sklamanie, podráždenosť). Tieto emócie potom blokujú ich nadhľad a uvažovanie, často celú situáciu zhoršia.

Tretí dôvod je už vyššie spomenutý – neznalosť efektívnych postupov.

Rešpektovať a byť rešpektovaný

Pri hľadaní odpovede na otázku výchovy detí knižný trh ponúka množstvo literatúry. Značnú časť kníh vraciam po prelistovaní späť do regálu. Jednak ide o schematické preklady z cudzojazyčnej literatúry, ktoré nerešpektujú naše socio – kultúrne odlišnosti a jednak ide o knihy, kde rady rodičom končia pri všeobecnom vymenúvaní, čo by (ne)mali robiť.

Kniha Respektovat a být respektován ma príjemne prekvapila. Autori si stanovili neľahký cieľ: ukázať, ako môže každodenná komunikácia s deťmi a dospievajúcimi ovplyvňovať (podporovať) rozvoj ich osobnosti smerom k zodpovednosti a riadeniu sa zvnútornenými hodnotami.

Vychádzajú najmä z odborných psychologických poznatkov a z kurzov, ktoré dlhodobo vedú pre rodičov a pedagógov. Kritizujú mocenský prístup (autoritatívny štýl) a nahrádzajú ho partnerským prístupom (demokratickým štýlom).

Ponúkajú nástroje až do úrovne konkrétnych zručností, ktoré rodičom a učiteľom môžu pomôcť dôsledne zachovávať rešpektujúci prístup v každodenných situáciách.

Ukazujú, že žiaducim opakom neposlušnosti nie je poslušnosť, ale zodpovednosť, ktorá sa riadi správnosťou samotnej veci a nepodriaďuje sa autorite. Je veľký rozdiel „podriadiť sa niekomu“ a „riadiť sa niečím“.

Ingimage

 

Základný postoj: rešpekt

Autori vnímajú rešpekt ako základný postoj , ktorý ovplyvňuje komunikáciu s deťmi, výber výchovných metód a postupov. Rešpekt k druhému človeku vymedzujú ako ničím nepodmienený ohľad na jeho ľudskú dôstojnosť a prijatie jeho odlišnosti. Na druhej strane zdôrazňujú základnú ľudskú potrebu „byť rešpektovaný“ ako hodnotná ľudská bytosť.

Rešpekt tvorí podstatu partnerského prístupu k deťom. Partnerský prístup je založený na rovnocennosti, vyjadruje dieťaťu dôveru v to, čo robí a ako sa rozhoduje. Vyžaduje zodpovednosť.

Hranice vytvára nielen pre deti, ale ich s nimi spoluvytvára. Vychádza z predpokladu, že „deti nie sú iný živočíšny druh ako dospelí“. Nestačí dieťa len milovať a myslieť to s ním dobre. Treba, aby dieťa zažilo od dospelých aj rešpekt.

V mene lásky a chcenia toho najlepšieho dospelí často ospravedlňujú svoj mocenský prístup, ktorý môže mať rôzne stupne tvrdosti: od zneužívania fyzickej prevahy, podceňovania dieťaťa, trestania, výsmechu, nadávok, citového vydierania a pod.

Keď chceme, aby deti naše rady a požiadavky prijímali a konali podľa nich, autori objasňujú, že treba najprv porozumieť tomu, ako funguje náš mozog a ako nás ovplyvňujú emócie.

Fungovanie mozgu

Všetky informácie, ktoré mozog prijíma sú rozlišované podľa toho, či sú pre nás bezpečné a zmysluplné. V situácii fyzického a/alebo psychického ohrozenia sa aktivujú emočné centrá mozgu, ktoré reagujú rýchlejšie ako mozgová kôra. A ak v niečom nevidíme zmysel, náš mozog sa tým neunúva zaoberať.

Deťom treba často zmysel požiadaviek objasniť. To, čo je samozrejmé pre nás, nemusí byť pre deti.

Z neefektívnych spôsobov komunikácie s deťmi autori napríklad spomínajú:

  • výčitky (Zase si si po sebe neupratal!),
  • moralizovanie (Koľkokrát som ti hovorila, že ťa na výšku nezoberú len kvôli modrým očiam! Tak, a už to tu máš! Neprijali ťa! Teraz ti zostáva jedine dáka nadstavba...),
  • kritika (Tomuto hovoríš písmo?! Veď aj kocúr píše krajšie!),
  • citové vydieranie (Ja raz z teba dostanem infarkt!),
  • nálepkovanie (Mária je náš antitalent na matiku.),
  • vyhrážanie (Keď nezješ knedlíky, nedostaneš čokoládu.),
  • porovnávanie s druhými (Vidíš, ako Števo vždy umyje po sebe riad?!),
  • ponižovanie (Vy snáď nie ste ľudia! Správate sa ako zver!),
  • irónia (No poď k tabuli, Kováčová! To sa zase raz pobavíme!).

Autori odporúčajú nahradiť predchádzajúce výroky:

  • popisom a konštatovaním (Vidím, že nie je upratané.),
  • informáciou a oznámením (Keď špinavý riad uschne, ide neskôr oveľa ťažšie umyť.),
  • vyjadrením vlastných očakávaní a potrieb (Priala by som si, aby sme sa rozprávali v kľude.),
  • možnosťou voľby (Zješ jeden alebo dva knedlíky?),
  • dvomi slovami (Katka, hračky!),
  • priestorom pre spoluúčasť a aktivitu detí (Neprijali ťa na vysokú. Čo s tým urobíme?).                   

Porozumenie emóciám

Detský vzdor, plač, negativizmus... s týmto všetkým sa rodičia každodenne stretávajú. Často to u rodičov vyvolá negatívne emócie (hnev, podráždenosť), ktoré ovplyvnia celé ich prežívanie a správanie a komunikáciu s dieťaťom. Preto stíšenie emócií by malo predchádzať rozumovému riešeniu situácie.

Rešpektujúci prístup v tomto prípade znamená, že neberieme deťom právo prežívať to, čo prežívajú. Mali by byť brané vážne, ich emócie by sme nemali popierať a hodnotiť.  

Neefektívne postupy, ktoré používame na ukľudnenie negatívnych emócií u detí sú napríklad:

  • zľahčovanie (Nič si z toho nerob!),
  • porovnávanie (Predstav si, že by si udrel kolienko tak, ako minule Patrik!),
  • vypytovanie (Čo sa stalo? Prečo? Čo si potom spravil? Prečo si to nespravil inak?),
  • ľutovanie (Ty môj chudáčik!),
  • zvaľovanie viny (Za všetko môžu oni!),
  • obviňovanie (Tak ti treba! Môžeš si za to sám!) .

V protiklade stojí prijatie emócií a empatická reakcia. Súčasťou empatickej reakcie je:

  1. aktívne počúvanie,
  2. pomenovanie pocitov, zámerov, očakávaní druhej osoby (Asi sa už nemôžeš dočkať, kým budeš mať úlohu hotovú a budeš môcť ísť von…  ↔ Čo sa toľko vrtíš na tej stoličke?!),
  3. vyjadrenie podpory (Veľmi ti prajem, aby to vyšlo! Keď budeš potrebovať, môžeš mi zavolať...).

Schladeniu emócií na strane dospelých pomáha „Ja – výrok“. Hovoríme o tom, ako sa cítime; čo vyvolalo naše emócie a vyjadrujeme prianie, ako situáciu riešiť. „Hnevám sa, že hračky nie sú ešte upratané. Očakávam, že v detskej bude poriadok do Večerníčka.“

Ingimage

 

Tresty vo výchove versus prirodzené dôsledky

Po všetkom, čo sme si povedali (napísali), nás neprekvapí názor autorov, že neexistujú žiadne správne, primerané alebo nutné tresty, ktoré sú „nevyhnutné“ na to, aby sme deti vychovali „tak, ako sa patrí“ (predstavujú ohrozenie a nie sú zmysluplné).

Práve naopak, trestanie môže poškodiť emocionálny, sociálny a morálny vývin. Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že sa ani zďaleka za trestaním neukrývajú ušľachtilé dôvody, ale je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.

Keď niekto tvrdí, že z neho vyrástol slušný človek, aj keď ho rodičia trestali, autori trefne odpovedajú, že slušný človek z neho vyrástol, nie preto, že ho trestali, ale napriek tomu, že ho trestali. Okrem trestov mu rodičia pravdepodobne odovzdávali aj morálne hodnoty a poskytovali mu lásku a oporu.

Čo namiesto trestov?

Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, t.j. nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania. Treba však ustriehnuť, aby dôsledky dopadli v takej podobe a v takej miere, aby to zvýšilo kompetentnosť detí samostatne a účinne zvládať podobné situácie v budúcnosti alebo im predchádzať.

Vezmime si napríklad situáciu, keď dieťa rozleje na stole čaj. Namiesto lamentovania a capnutia po ruke, matka vraví: „Teraz potrebujeme čaj utrieť, lebo stečie dole a polepí dlážku. Handra je na dreze. Zvládneš to sám, alebo ti pomôžem? (Použité komunikačné zručnosti: informácia, možnosť voľby.)

Rozdiely medzi trestami a prirodzenými dôsledkami sú zrejmé: tresty navodzujú nerovný mocenský vzťah, učia deti robiť správne veci nie preto, že sú správne, ale preto, aby sa vyhli trestu, energia negatívnych emócií je zameraná na trestajúceho, nie na svoju nápravu, trest ukončí pátranie po skutočných príčinách nevhodného správania a nakoniec, trest pôsobí krátkodobo – len pokiaľ trvá hrozba.

Základná stratégia pri reagovaní na nesprávne správanie je:

1. Venovať sa  emóciám svojim alebo druhej strany.

2. Prizvať druhú stranu k spoluúčasti na riešení situácie a dospieť k náprave.

3. Previesť opatrenie. 

Ingimage

 

Pochvaly a odmeny vo výchove versus spätná väzba a ocenenie

Kým presvedčiť druhých o škodlivosti trestov často nie je náročné, oveľa ťažšie sa presviedča o rizikách odmien a pochvál. Odmenu autori chápu vo význame „uplácania – aby niekto urobil to, čo chceme my“.

Tresty i odmeny sú vonkajším popudom, ktorý pôsobí iba na vonkajšie správanie dieťaťa, ale nedostáva sa dovnútra. Rôzne experimenty poukázali, že práve odmeny znižujú skutočný záujem, ohrozujú morálny vývin (kupovať si druhých odmenami – úplatky), potlačujú tvorivosť a chuť zaoberať sa vecami do hĺbky.

Aj pochvala je vlastne druh odmeny.

Autori zúžili jej význam na nadradené, mocenské, manipulatívne využívanie nejakého pozitívneho vyjadrenia. Jej negatívum sa skrýva v tom, že stavia chváliaceho do nadradenej pozície oproti druhému – je v pozícii, v ktorej môže hodnotiť. Okrem toho, kto dnes chváli, môže zajtra kritizovať...

Pozitívne správanie určite nenecháme bez povšimnutia. Len miesto pochvaly a odmeny môžeme poskytnúť spätnú väzbu, uznanie a ocenenie.

Spätná väzba je vecné vyjadrenie  ktoré sa zameriava na činnosť alebo správanie, nehodnotí osobu – jej kvality, zápory či vlastnosti! Ak chceme dať najavo, že sme si nielen niečo všimli, ale vyjadriť aj naše pozitívne emócie, použijeme ocenenie.

Ocenenie

Základ najčastejšie tvoria komunikačné zručnosti popis a informácia. Nemali by byť klišé, ale priamo šité na mieru konkrétnemu dieťaťu a situácii. Popis prináša oporné body, na ktoré sa dá spoľahnúť pri opakovaní činnosti (pomáha to hlavne menším deťom). Ak dieťa trvá na hodnotení, vyjadrujeme len svoj názor a radšej hovoríme o pocitoch druhej strany. 

  • Ty si ale šikulka!
  • Vidím, že si už obutá a obe topánky sú na správnych nohách.
  • To je ale krásny obrázok!
  • Musel si dlho maľovať a rozmýšľať, aké farby použiješ. Vidím, že si nakreslil domček, psa, kopec.
  • Čo si myslíš ty? Páči sa ti, čo si nakreslil?  

Všetky uvedené poznatky nás vedú k tomu, že týmito komunikačnými spôsobmi podporujeme u  detí vnútornú motiváciu a primeranú sebaúctu, ktorým sa venujú ďalšie kapitoly.

Problémy výchovy

Samostatná kapitola je venovaná ôsmim kľúčovým oblastiam proaktívnej (problému predchádzajúcej a problém riešiacej) výchovy. Na záver autori ponúkajú možnosti, ako tieto zručnosti implementovať do tradičných škôl. Každá kapitola je plná konkrétnych výrokov a postupov, ktoré pomáhajú ponúkané rady používať v každodennom živote. 

Jediná vec, ktorá mi ako vizuálnemu typu osobnosti niekedy v knihe chýba, je prehľadnejšie členenie, odrážky, číslovanie, tabuľky a pod. 

Zaujímavým zistením pri čítaní knihy Respektovat a být respektován je, že pri výchove detí rodič začína od výchovy seba samého. Nemusím ani zdôrazňovať, že uvedené komunikačné techniky je možné využiť nielen na zlepšenie vzťahov medzi rodičom a dieťaťom (učiteľom a žiakom), ale aj medzi rodičmi samotnými či dospelými všeobecne.

Na základe vlastných praktických skúseností knihu vrelo odporúčam každému rodičovi.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.2 z 5. Celkom 15 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Zaujíma vás niečo iné k téme Zákony a rodič?
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Zamlknutý potrat - Missed abortion
27.02.2021   24
Šla som z poradne a pred nemocnicou som stretla kamarátku. Plakala. Práve jej na ultrazvuku v ranom štádiu tehotenstva oznámili, že jej dieťaťu, na ktoré sa už veľmi tešila a malo sa narodiť ako prvé, nebije srdiečko. Má prísť na hospitalizáciu... Aj jej sa to stalo, aj mnohým ďalším. Len sa o tom tak veľmi nehovorí.
Kuváda - keď je tehotný aj muž
24.02.2021   0
Tehotná žena priťahuje pozornosť okolia a je zahrňovaná ochranou a starostlivosťou. Muž po jej boku však môže tiež prežívať nevoľnosť i bolesti.
Hormonálne ródeo v tele ženy po pôrode
20.02.2021   0
Telo a myseľ ženy musia po pôrode podstúpiť doslova prevrat. Fyziologické a psychologické zmeny ju tak ovplyvňujú niekedy aj celý ďalší rok.
babetko
3 tipy, ako naučiť dieťa strihať nožnicami
25.02.2021   0
Ak máte doma malé deti, zrejme vám je jasné, že dieťa nevie odstrihnúť kus papiera hneď, ako mu strčíte do ruky sebalepšie nožnice. Zručnosť strihania sa vyvíja v istej postupnosti. Aby ju raz deti ovládli, netreba sa báť nechať ich s nožnicami sa hrať.
Bio matky len zbytočne "príliš riešia". Alebo ?
25.02.2021   0
Sú bio potraviny skutočne len módny trend, výstrelok, úchylka, manier bohatých ľudí ? A máme sa pozerať na výživu detí inak?
detské choroby
Porucha spôsobená nedostatkom prírody
27.02.2021   0
Čo je to „nature- deficit disorder“? Tento termín objavil, či zaviedol Richard Louv. Hovorí, že spôsobuje široké spektrum psychických i fyzických problémov, ktoré deti majú.
Cvičenia na ploché nohy pre deti: 15 hravých tipov
23.02.2021   0
Vhodnou terapiou sú jednoduché cvičenia na spevnenie klenby. Určite sa medzi nimi nájdu aj také, pri ktorých sa deti zabavia.
Bolesť končatín
17.02.2021   0
Nervózne prestupujem z nohy na nohu, zatiaľ čo môj štvorročný syn sa asi desať metrov za mnou vlečie slimačím tempom a tvári sa nešťastne: „Ale keď mňa bolia nožičky...“ Niekedy bolia nožičky účelovo, niekedy bolia večer po celodennom lietaní. Niekedy sa dieťa v noci zobudí a plače kvôli bolestiam. Vymýšľa si? Má atritídu? Nemôže to byť nádor? Rastie?
zvery
Najčastejšie chyby pri výcviku psa, ktoré robíme takmer všetci
22.02.2021   0
Ak raz budete na psa kričať „K nohe,“ druhýkrát „Poď sem“, či „Kde sa túlaš!“ nebude vám rozumieť.
Vodná korytnačka v zime
16.02.2021   0
Zabudnite na malé plastové bazéniky s plastovou palmičkou, ktoré neudržia teplotu a po niekoľkých mesiacoch neudržia ani samotnú korytnačku. Zabudnite aj na stolné lampičky, ktorými chcete nahradiť správne svetlo.