Boli u nás na návšteve známi. Po chvíľke hry prišli za nami „dospelákmi“ isch deti s dôležitou správou:
„Teta, my sa nudíme!“
Pobavil ma v ich správe dôraz na tú nudu – že sa v ich ponímaní deje niečo hrozné. „Hmmm, a čo s tým idete robiť?“ zapojil sa do debaty manžel. Deti prekvapene zažmurkali. Možno očakávali, že ich poľutujeme a ako prvú pomoc im ponúkneme rozprávku v telke, tablet alebo „playko“.
„U nás to je väčšinou tak, že keď sa niekto nudí, môžeme mu poradiť nejaký nápad, ale keď všetko odmieta, asi to bude o niečom inom… Nuda je niekedy veľmi fajn. Vznikajú z nej nové nápady, na aké by sme inak neprišli,“ uzavreli sme tému.
Vďaka nude
Vďaka nude sa u nás udomácnili kadejaké vynálezy, trate pre formuly, skrýše z matracov a plachiet, škatuľové ponorky, balkónové pikniky a nejedna sladká dobrota.
V duchu sa teraz smejem pri spomienke na vystúpenie orchestra, na ktoré nás pozvali naše chvíľu predtým „unudené“ deti. Naplno zapli reprák s metalovými skladbami v orchestrálnom stvárnení (náš druhorodený hudobný nadšenec má mimoriadne pestrý vkus), sadli si na stoličky a s plnou vážnosťou v tvári hrali na fiktívnom čele, base a husliach a metali pri tom vlasmi na pol obývačky. Keď sa do orchestra zapojil aj nadrozmerný plyšový maco, ktorým zozadu na stoličke pohybovala dcérka, bola som na gauči v kŕčoch od smiechu. Môj manžel bol na tom podobne, no stihol skonštatovať: „Ale inak sme taká normálna rodinka!“
Rátam, koľko krúžkov a organizovaných činností sa zmestí do pracovného týždňa niektorých škôlkarov v mojom okolí. Aj niekoľko za sebou v jednom dni. Náplň času v duchu „zabávať, organizovať, využiť každú minútu“.
Koľko času z bežného dňa môže naše dieťa len tak „existovať“
O prestimulovaných deťoch existujú mnohé výskumy, ale skúsme si urobiť takú mini domácu štatistiku: koľko času z bežného dňa môže naše dieťa len tak „existovať“ bez pripomienok, že sa niekam náhlime, že nám ide autobus, že musíme 30 niečo stihnúť, že sa teraz treba najesť, treba urobiť toto a tamto? Koľko času mu zostáva na „vlastnú voľnú prácu“? Koľko nerušených chvíľ môže venovať svojmu hľadaniu, objavovaniu, pozorovaniu, pýtaniu sa, snívaniu, chytaniu vetra do šatky a vychutnávaniu si jednoduchej Božej prítomnosti? Kedy má priestor začuť svoju myšlienku, všimnúť si tichý šepot toho, na ktorého obraz je stvorené? A ako sa to darí nám, rodičom?
Náš TIP na knihu:
Čítali ste úryvok z knihy Martiny Jokelovej Ťuchovej: Rodičovské skratky na ceste k sebe i do neba.
Možno by vedela byť inšpiratívnou aj pri vašich rodičovských snaženiach.
Alebo si o jednu z piatich knižiek v našej súťaži zasúťaž »»»
moje deti sa nenudia. Maju vela aktivit a cez víkendy chodime na výlety po okoli. DOstali totiž knihu ,,Naše výlety,, takže si plánuju všetky výlety po okoli. Velmi ich to baví