Parkinsonova choroba: Spočiatku sa prejavuje nenápadne, príznakmi sú napríklad zlý spánok a zápcha

Zrejme ste už videli človeka, ktorý trpí neurodegeneratívnym ochorením nazvaným Parkinsonova choroba. Má typickú chôdzu, držanie tela aj ďalšie prejavy. Samozrejme, až v neskoršom štádiu choroby. Napriek tomu, že ohrozuje milióny ľudí v Európe, nejde vôbec o problém, ktorý zásadne súvisí s modernou dobou a súčasným životným štýlom.

shutterstock

V skutočnosti ochorenie, ktoré postihuje centrálnu aj periférnu nervovú sústavu kvôli odumieraniu niektorých častí mozgu, poznali už v stredoveku, kedy neexistovali ani pesticídy, ani sa ľudia nedožívali takého vysokého priemerného veku ako dnes.

Zaujímavý je aj fakt, že už vtedy bylinkári používali na zmierňovanie príznakov ochorenia istú strukovinu (Mucuna pruries), o ktorej semenách sa až o storočia neskôr zistilo, že obsahujú prírodnú podobu látok L-dopy. Tá sa dnes používa v liekoch na zmierňovanie príznakov Parkinsonovej choroby.

Ticho pred búrkou

O tejto chorobe ani dnes medicína nevie zďaleka všetko, ale z roka na rok sa zlepšujú diagnostické postupy a k dispozícii je aj viacero druhov liekov na tlmenie jej nepríjemných prejavov. Treba však dodať, že fungujú najmä v prvých štádiách ochorenia.
„Parkinsonova choroba je neliečiteľné degeneratívne multiorgánové ochorenie, ktoré postihuje o niečo viac mužov ako žien a ktorého riziko stúpa priamo úmerne s vekom. To však neznamená, že sa nevyskytuje u mladých ľudí. Niektoré formy Parkinsonovej choroby, ktoré podľa doterajších poznatkov súvisia s genetickou predispozíciou, sa môžu objaviť aj u ľudí mladších ako štyridsať, niekedy dokonca dvadsať rokov,“ povedal MUDr. Vladimír Klement z Agapé Senior Park.
Na začiatku sa ochorenie prihlási o slovo prejavmi, ktoré si ľudia nespoja s ochorením mozgu. Veď napríklad zápchu, slabnúci čuch alebo poruchy spánku považujeme za bežné prejav staroby, keď je telo opotrebované a už tak dobre neslúži.

Odumieranie mozgu

V skutočnosti aj za tieto prejavy môže postupné odumieranie tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za produkciu dopamínu – neurotransmitera slúžiaceho na prenos vzruchov medzi mozgom a ďalšími časťami tela. Povedané inak, akoby prestali existovať cesty, ktoré spájajú riadiacu vežu (mozog) s ostatnými časťami tela.
V mozgu vtedy začne prevládať iná chemická látka, acetylcholín, ktorá má za následok typické prejavy Parkinsonovj choroby – problémy s pohybom a psychické problémy.
Tie prvé sa prejavujú v strnulosti tváre, v problémoch s rečou (tichá a monotónna), trasom rúk, šuchtavou chôdzou, nahnutím trupu dopredu či typicky ohnutými lakťami.
Psychickými problémami sú poruchy spánku, náladovosť, prejavy zlosti až depresia.
Príznaky sa objavujú postupne, v priebehu rokov až desaťročí. Priemerným typickým vekom nástupu ochorenia je 60 rokov.

Milióny v ohrození

Okrem už potvrdeného faktu, že Parkinson postihuje častejšie mužov ako ženy, nie sú doteraz známe žiadne významné sociálne, etnické, hospodárske alebo geografické rozdiely. To znamená, že sa vyskytuje naprieč všetkými kontinentmi a postihuje ľudí bez ohľadu na spôsob života, dosiahnuté vzdelanie, bohatstvo či chudobu.
Keďže priemerný vek stále stúpa, predpokladá sa, že bude rásť aj výskyt ochorenia. Štúdia Global Burden of Disease Study z roku 2015 odhaduje, že do roku 2040 môže byť Parkinsonova choroba diagnostikovaná u takmer 13 miliónov ľudí. Podľa dostupných štatistík ňou v Európe pred desiatimi rokmi trpelo 1,3 milióna ľudí.

Doterajšie poznatky naznačujú, že rozvoj choroby je mixom genetických a environmentálnych faktorov. K jej rozvoju môžu prispievať niektoré látky (napríklad pesticídy) aj malé poranenia mozgu. Zarážajúce je, že medzi faktory, ktoré riziko Parkinsona znižujú, patrí pitie kávy, fajčenie a vysoká fyzická aktivita v produktívnom veku. Medzi fajčiarmi bol pozorovaný až o 60 % nižší výskyt choroby, medzi kávičkármi je to o 30 % menej.
To samozrejme neznamená, že nás cigareta s kávou ochráni pred Parkinsonovou chorobou. Navyše títo ľudia majú zas iné diagnózy…

Život s Parkinsonom

„Okrem postupného zániku neurónov, ktoré distribuujú dopamín, dochádza k poškodzovaniu ďalších štruktúr mozgu, napríklad jadier v mozgovom kmeni, bielej hmoty pod mozgovou kôrou aj samotnej mozgovej kôry. Tieto zmeny vyvolávajú deficit rôznych chemických látok, ktoré sprostredkúvajú nervový prenos,“ pokračuje MUDr. Vladimír Klement. „Ide o nezvratné procesy, preto je Parkinsonova choroba neliečiteľná. No vhodnými medikamentmi a ďalšími druhmi terapie sa dajú prejavy choroby relatívne dlhý čas a relatívne úspešne tlmiť alebo zmierňovať.“

Napriek tomu je starostlivosť o chorého v domácom prostredí náročná a v neskorších štádiách ochorenia takmer nemožná. „Spočiatku určite pomáha prispôsobiť chorému domácnosť tak, aby mu nič neprekážalo v pohybe a aby mal pohodlie,“ dáva dobrú radu Adriana Škriniarová z Agapé Senior Parku, kde sa o ľudí trpiacich Parkinsonom starajú. „Veľmi dôležitá je psychická podpora chorého, pomáhajú rôzne druhy terapií ako arteterapia, muzikoterapia a podobne. No je dôležité, by na psychohygienu dbal a niekde si našiel významný zdroj psychickej podpory aj človek alebo rodina, ktorá sa o takto chorého človeka stará. Zvládať jeho výkyvy nálad a depresiu môže byť totiž ešte náročnejšie než fyzická pomoc pri pohybe, jedení alebo hygiene.“

Pomoc špecialistov

Vo vysokom štádiu ochorenia, keď už človek v podstate nedokáže neovládať svoje telo, býva nevyhnutná stála starostlivosť, s čím pomôže opatrovateľská služba.
„Zariadenia, kde sa dokážu postarať o ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou alebo Alzheimerom, sú nesmierne potrebné a malo by ich byť viac, pretože chorým poskytujú bezpečné prostredie so všetkou potrebnou lekárskou, zdravotnou a sociálnou starostlivosťou v bezprostrednom dosahu a ich rodinným príslušníkom zase úľavu od roky trvajúcej starostlivosti, ktorá však už ani pri najlepšej vôli nie je v domácom prostredí možná. Bolo by dobré, keby sme sa ako spoločnosť začali zmierovať s faktom, že ide o chorobu, ktorá si v istých štádiách vyžaduje špeciálnu starostlivosť a prestali sa na ľudí, ktorí ju svojim rodinným príslušníkom doprajú, dívať cez prsty. Nie sú to nevďačné deti či vnúčatá, ktoré odložili svojich starčekov do zariadenia. Naopak, sú to ľudia, ktorým záleží na tom, aby ich chorý príbuzný žil v bezpečí a mal takú kvalitu život, aká je za daných okolností možná,“ uzatvára A. Škriniarová z Agapé Senior Park.